1 Baadiŋolu*, n sondomoo be hameriŋ baake le, aduŋ n ka duwaa le fanaa fo Banisirayilankoolu si kiisa. 2 N ka ñiŋ seedeyaa ì la kuwo to le ko, ì mu katalaa baalu le ti Alla la kuwo to, bari ì maŋ fahaamuroo soto a la siloo to. 3 Ì maŋ wo tiliŋo loŋ, Alla ka meŋ dii, aduŋ ì maŋ i fammajii ka soŋ wo siloo la, bari ì ka ì fansuŋ katoo le ke ka tiliŋo soto. 4 Kiristu* le mu Luwaa kumfaaraŋo ti, fo moo-wo-moo meŋ laata a la, wo maarii si tiliŋo soto.
Kiisoo naata moolu bee le ye
5 Tiliŋo meŋ naata ka bo niŋ Luwaa la, Musa ye wo la kuwo safee le ko, “Moo meŋ ka Luwaa la yaamaroolu muta, wo maarii be baluu la ka bo niŋ Luwaa le la.” 6 Bari tiliŋo meŋ naata ka bo niŋ lannoo la, wo ye ñiŋ ne fo ko, “Kana a fo i sondomoo kono ko, ‘Jumaa le be taa la Arijana kono santo?’ ” wo le mu ka Kiristu jindi naŋ duuma 7 “waraŋ ‘Jumaa le be taa fureeduu?’ ” wo le mu ka Yeesu fintindi naŋ ka bo furewolu kono. 8 Bari muŋ ne fota wo kuwo to? A fota le ko, “Kumoo be sutiyaariŋ ite la le. A be i neŋo to le, aniŋ i sondomoo to.” Wo mu kumoo le ti, lannoo kumoo, ǹ ka meŋ kawandi. 9 Wo kamma la, niŋ ite ye a seedeyaa niŋ i neŋo la ko, “Yeesu le mu Maariyo ti,” aduŋ i laata niŋ i sondomoo bee la ko, Alla ye a wulindi le ka bo saayaa kono, i be kiisa la le. 10 Kaatu moo meŋ laata niŋ a sondomoo la, wo maarii be tiliŋo soto la le, aduŋ moo meŋ ye a la lannoo seedeyaa a neŋo la, wo maarii be kiisa la le. 11 A be safeeriŋ ñiŋ kuwo to le ko:
“Moo-wo-moo meŋ laata ate la, wo te malu la muk.”
12 Fataŋ-fansoo te Yahuudoolu niŋ moo koteŋolu teema, kaatu Maarii kiliŋ ne be moolu bee ye, aduŋ a ka neema moolu bee ma le, mennu ka a kumandi. 13 Wo kamma la a be safeeriŋ ne ko, “Moo-wo-moo meŋ ka Maariyo too kumandi, wo be kiisa la le.”
14 Bari moolu si a kumandi noo ñaadii le, ì maŋ laa meŋ na? Ì si laa noo a la ñaadii le, niŋ ì maŋ a la kuwo kibaaroo moyi? Ì si a la kuwo kibaaroo moyi noo ñaadii le, niŋ ì maŋ kawandilaa soto? 15 Aduŋ ì si kawandilaa soto noo ñaadii le, niŋ moo maŋ kii ì ye? A be safeeriŋ ne ko:
“Ñiŋ mu seewoo kuwo le ti ka kiilaalu je,
ì be naa kaŋ, ì niŋ kibaari betoo.”
Banisirayilankoolu la yaamari mutabaliyaa
16 Bari hani wo, moolu bee maŋ kibaari betoo la kumoo muta. Wo kamma la, Annabilayi Yesaya ko Alla ye ko:
“Maariyo, jumaa le laata ǹ na kiilaariyaa la?”
literacy-march
17 Baawo lannoo ka naa ka bo niŋ kawandoo moyoo le la, aduŋ kawandoo ka naa ka bo niŋ Kiristu la kumoolu le la.
18 Bari ŋa ñininkaaroo ke, “Fo ì maŋ kumoo moyi baŋ?” Tooñaa, ì ye a moyi le! A be safeeriŋ kiilaalu la kuwo to ko:
“Ì la kankulaaroo ka janjaŋ duniyaa bee le kono,
aduŋ ì la kumakaŋolu ka futa duniyaa daŋolu to le.”
19 Ŋa ñininkaaroo ke kotenke, “Fo Banisirayilankoolu maŋ Alla la kumoo fahaamu baŋ?” Musa le foloo ye jaabiroo ke, kabiriŋ a ye Alla la kumoo fo ko:
“Nte be ali kiiliyandi la moolu le la,
mennu maŋ ke nasiyoŋ ti.
M be ali kamfandi la niŋ nasiyoŋ ne la,
meŋ maŋ fahaamuroo soto.”
20 Wo to le Yesaya ye Alla la ñiŋ kumoo fo fatiyaa kono ko:
“Moolu le ye n je,
mennu buka n ñini.
Ŋa m faŋo yitandi moolu le la,
mennu buka n na kuu ñininkaa.”
21 Bari Banisirayilankoolu la kuwo to, a ko:
“Tiloo muumee bee n ka m buloo tiliŋ ñiŋ moolu ye le,
mennu ka balaŋ m ma,
ì buka n na yaamaroo muta.”
1 وكم أتَمنّى مِنْ كُلّ قَلبـي أيّها الإخوةُ خلاصَ بَني إِسرائيلَ، وكَمْ أبتَهِلُ إلى اللهِ مِنْ أجلِهِم. 2 وأنا أشهَدُ لهُم أنّ فيهِم غَيرةً للهِ، لكنّها على غَيرِ مَعرفةٍ صَحيحةٍ، 3 لأنّهُم جَهِلوا كيف يُبرّرُ اللهُ البشَرَ وسَعَوْا إلى البِرّ على طَريقتِهِم، فما خَضَعوا لِطريقَةِ اللهِ في البِرّ، 4 وهيَ أنّ غايَةَ الشريعةِ هِيَ المَسيحُ الذي بِه يتَبَــرّرُ كُلّ مَن يُؤمنُ.
الخلاص للجميع
5 وكتَبَ موسى كيفَ يتَبَــرّرُ الإنسانُ بالشريعةِ فقالَ: «كُلّ مَنْ يَعمَلُ بأحكامِ الشريعةِ يَحيا بِها». 6 وأمّا التّبــرّرُ بالإيمانِ فقيلَ فيهِ: «لا تَقُلْ في قَلبِكَ: مَنْ يَصعَدُ إلى السّماءِ؟ (أي ليَجعلَ المَسيحَ يَنزِلُ إلَينا). 7 أو مَنْ يَهبُطُ إلى الهاوِيَةِ؟ (أي يَجعَلَ المَسيحَ يَصعَدُ مِنْ بَينِ الأمواتِ)». 8 وما قيلَ هوَ هذا: «الكَلِمَةُ قريبَةٌ مِنكَ، في لِسانِكَ وفي قَلبِكَ»، أي كَلِمَةُ الإيمانِ التي نُبَشّرُ بِها. 9 فإذا شَهِدْتَ بِلِسانِكَ أنّ يَسوعَ رَبّ، وآمنتَ بِقَلبِكَ أنّ اللهَ أقامَهُ مِنْ بَينِ الأمواتِ، نِلتَ الخلاصَ. 10 فالإيمانُ بِالقَلبِ يَقودُ إلى البِرّ، والشّهادَةُ بالِلسانِ تَقودُ إلى الخلاصِ. 11 فالكِتابُ يَقولُ: «مَنْ آمَنَ بِه لا يَخيبُ». 12 ولا فَرْقَ بَينَ اليَهوديّ وغَيرِ اليَهوديّ، لأنّ اللهَ رَبّهُم جميعًا، يَفيضُ بِخيراتِهِ على كُلّ مَنْ يَدعوهُ. 13 فالكِتابُ يَقولُ: «كُلّ مَنْ يَدعو باَسمِ الرّبّ يَخلُصُ».
14 ولكِنْ كيفَ يَدعونَهُ وما آمَنوا بِه؟ وكيفَ يُؤمِنونَ وما سَمِعوا بِه؟ بَلْ كيفَ يَسمَعونَ بِه وما بَشّرَهُم أحَدٌ؟ 15 وكيفَ يُبَشّرُهُم وما أرسَلَهُ اللهُ؟ والكِتابُ يَقولُ: «ما أجمَلَ خُطواتِ المُبَشّرينَ بِالخيرِ». 16 ولكِنْ ما كُلّهُم قَبِلوا البِشارَةَ. أما قالَ إشَعْيا: «يا رَبّ، مَنْ آمَنَ بِما سَمِعَهُ مِنّا؟» 17 فالإيمانُ إذًا مِنَ السّماعِ، والسّماعُ هوَ مِنَ التّبشيرِ بالمَسيحِ.
18 غَيرَ أنّي أقولُ: أما سَمِعوا؟ نعم، سَمِعوا فالكِتابُ يَقولُ: «إلى الأرضِ كُلّها وصَلَ صَوتُهُم، وإلى أقاصي المسكونَةِ أقوالُهُم». 19 ولكنّي أقولُ: إنّ بَني إِسرائيلَ ما فَهِموا؟ قالَ موسى مِنْ قَبْلُ: «تَحسِدونَ شَعبًا لا يكونُ شَعبـي، وأُثيرُ غَيرتَكُم بِشَعبٍ ما هوَ بِشَعبٍ». 20 أمّا إشَعْيا فيَقولُ بِجُرأَةٍ: «وجَدَني مَنْ كانوا لا يَبحَثونَ عنّي، وظَهَرْتُ لِمَنْ كانوا لا يَطلُبوني». 21 ولكنّهُ يَقولُ في بَني إِسرائيلَ: «مَدَدتُ يَديّ طَوالَ النّهارِ لِشَعبٍ مُتَمَرّدٍ عَنيدٍ».