Yuuba niŋ a la dimbaayaa
1 Kewo doo le nene ka soto Usi bankoo kaŋ, meŋ too mu Yuuba ti. Sootaari te a la kuwo to, aduŋ a tilinta. A silata Alla la, a ye a koo dii kuu jawu kewo la. 2 A ye dinkee woorowula le soto, aniŋ dimmusu saba. 3 A ye saajii wuli woorowula le soto, ñonkome wuli saba, ninsi senelaa wuli kiliŋ, falimusu keme luulu, aniŋ dookuulaa jamaa. Ate le keta wo tilibo maafaŋo moolu bee la fankamaa baa ti.
4 A dinkewolu ka a siŋ ne ka taa ñoo yaa waati niŋ waati ka feetoo ke, aduŋ ì ka ì baarimmusu saboo buuñaatoo kumandi le, ì niŋ ì ye domoroo ke ñoo kaŋ aniŋ miŋ feŋ miŋo. 5 Feeti-wo-feeti koolaa, Yuuba si a diŋolu kumandi ka ì seneyandi Alla la karoo la. A si wuli soomandaa juunoo, a ye jani sadaalu* bo ì bee kiliŋ-kiliŋ naa ye. Yuuba ka ñiŋ ke le waati-wo-waati, kaatu a ka ñiŋ ne miira ko, a si ke noo a diŋolu ka junube kuwo ke le, waraŋ ka tooñeeroo ke Alla la karoo la lañinoo kono.
Beŋ foloo Yaawe ñaatiliŋo la
6 Luŋ kiliŋ malaayikoolu naata ka beŋ Yaawe* ñaatiliŋo la, bari Seetaani* fanaa tarata ì kono le. 7 Yaawe ko a ye ko, “I bota naŋ mintoo le?” A ye a jaabi ko, “M bota naŋ taa niŋ naa la duniyaa kono, ka a bee yaayi.” 8 Yaawe ko Seetaani ye ko, “I maŋ i hakiloo tu n na dookuulaa Yuuba la kuwo to baŋ? A ñoŋo maŋ soto duniyaa kono, sootaari te a la kuwo to, a tilinta, aduŋ Alla ñaasilannaa le mu. A ye a koo dii kuu jawu kewo la le.”
9 Bituŋ Seetaani ye Yaawe jaabi ko, “Fo Yuuba silata ite Alla la kensenke le baŋ? 10 Fo ite le maŋ a sansaŋ karoo bee la, a niŋ a la dimbaayaa niŋ a sotofeŋo bee? I neemata a ma kuwolu bee to, a ye mennu ke, a la sotofeŋolu janjanta bankoo bee kaŋ. 11 Bari niŋ i ye i buloo laa a sotofeŋolu bee kaŋ, a be i sooki la le.” 12 Yaawe ko Seetaani ye ko, “Wo to saayiŋ, a la sotofeŋo bee be i la maroo to, bari danko doroŋ, i kana kuu ke ate faŋo la!” Wo le to Seetaani bota Yaawe ñaatiliŋo la.
Yuuba foota a sotofeŋolu la aniŋ a diŋolu
13 Luŋ kiliŋ, kabiriŋ a dinkewolu niŋ a dimmusoolu be domoroo niŋ wayini* miŋo la, ì kotookee keebaa la buŋo kono, 14 kiilaa naata Yuuba kaŋ, a ko, “Ninsoolu be senoo la, faloolu be domoroo la ì daala, 15 bituŋ Sabeyankoolu ñapita ì kaŋ, ì ye ì samba, ì ye dookuulaalu faa niŋ hawusaroo* la. Nte doroŋ ne kanata ka naa a fo i ye.”
16 Wo maŋ paree diyaamoo la, doo fanaa naata a ko, “Alla la dimbaa le jiita naŋ ka bo saŋo santo, a ye saajiyolu jani aniŋ kantarilaalu, ì faata. Nte doroŋ ne kanata ka naa a fo i ye.”
17 Wo fanaa maŋ paree diyaamoo la, doo naata a ko, “Kalideyankoolu naata, ì kafu saba, ì ñapita ñonkomoolu kaŋ, ì ye ì samba, ì ye dookuulaalu faa niŋ hawusaroo la. Nte doroŋ ne kanata ka naa a fo i ye.”
18 Wo fanaa maŋ paree diyaamoo la, doo naata a ko, “I dinkewolu niŋ i dimmusoolu be domoroo niŋ wayini miŋo la ì kotookee keebaa la buŋo kono. 19 Kataba kiliŋ, foño baa naata ka bo keñewuloo* kono, a ye buŋo tonkoŋ naanoo bee taki. Bituŋ a boyita dindiŋolu kaŋ, ì faata. Nte doroŋ ne kanata ka naa a fo i ye.”
20 Bituŋ Yuuba wulita, a ye a la duŋ feŋolu fara niikuyaa kamma la, a ye a kuŋo lii, a sujudita, a ye Alla batu. 21 A ko,
“N kenseŋo le naata ñiŋ duniyaa kono,
aduŋ n kenseŋo le be taa la.
Yaawe le ye a dii n na, aduŋ ate Yaawe le ye a taa.
Tentoo be Yaawe ye.”
22 Ñinnu bee keriŋo, Yuuba maŋ junube kuu ke, waraŋ ka Alla jalayi.
الشيطان يجرب أيّوب
1 كانَ في أرضِ عوصَ رَجلٌ ا‏سمُهُ أيُّوبُ، وكانَ هذا الرَّجلُ نَزيها مُستقيما يَخافُ اللهَ ويَحيدُ عَنِ الشَّرِّ‌.
2 ووُلِدَ لأيُّوبَ سبعةُ بَنينَ وثَلاثُ بَناتٍ. 3 وكانَت مَواشيهِ سبعةَ آلافٍ مِنَ الغنَمِ، وثَلاثةَ آلافِ جمَلٍ، وخمْسَ مئَةِ فَدَّانِ بقَرٍ، وخَمْسَ مئَةِ أتانٍ، ولَه عبـيدٌ كثيرونَ. فكانَ ذلِكَ الرَّجلُ أعظمَ أبناءِ المشرِق جميعا.
4 وكانَ بَنوهُ يَذهبونَ ويُقيمونَ وليمةً في بَيتِ كُلِّ واحدٍ مِنهُم بِدَورِهِ، ويَستَدعونَ أخواتِهِم الثَّلاثَ ليَأكُلْنَ ويَشرَبْنَ معَهُم. 5 فإذا تمَّت أيّامُ كُلِّ وليمَةٍ كانَ أيُّوبُ يُبَكِّرُ في الغدِ فيُصعِدُ مُحرقاتٍ عَنْ كُلِّ واحدٍ مِنهُم فيُطَهِّرُهُم‌. وكانَ يقولُ: «لعَلَّ بَنيَّ خطِئوا وجَدَّفوا على اللهِ في قُلوبِهِم». هكذا كانَ أيُّوبُ يفعَلُ كُلَّ الأيّامِ.
6 وجاءَ الملائِكةُ يوما للمُثولِ أمامَ الرّبِّ، وجاءَ الشَّيطانُ أيضا بَينَهُم. 7 فقالَ الرّبُّ لِلشَّيطانِ: «مِنْ أينَ جِئْتَ؟» فأجابَ الشَّيطانُ: «مِنَ التَّجَوُّلِ في الأرضِ والسَّيرِ فيها». 8 فقالَ لَه الرّبُّ: «هل ا‏ستَرعى ا‏نتِباهَكَ عبدي أيُّوبُ؟ فهوَ لا مَثيلَ لَهُ في الأرضِ لأنَّه رَجلٌ نَزيهٌ مُستَقيمٌ يخافُ اللهَ ويَحيدُ عَنِ الشَّرِّ». 9 فأجابَ الشَّيطانُ‌: «أيخافُ أيُّوبُ الرّبَّ مَجَّانا؟ 10 أما سيَّجْتَ حَولَهُ وحَولَ بَيتِهِ وحَولَ كُلِّ شيءٍ لَه مِنْ كُلِّ جِهَةٍ؟ أما بارَكْتَ أعمالَهُ فا‏نتَشَرَت مَواشيهِ في الأرضِ؟ 11 ولكِنْ مُدَّ يدَكَ الآنَ ومُسَّ كُلَّ شيءٍ لَه، فتَرى كَيفَ يُجَدِّفُ علَيكَ في وجهِكَ».
12 فقالَ الرّبُّ لِلشَّيطانِ: «ها أنا أجعَلُ كُلَّ شيءٍ لَه في قَبضَةِ يدِكَ، ولكِنْ إليهِ لا تمُدَّ يدَكَ». وخرَجَ الشَّيطانُ مِنْ أمامِ وجهِ الرّبِّ.
أيّوب يخسر كل شيء له
13 وحدَثَ يوما أنَّ بني أيُّوبَ وبَناتِهِ كانوا يأكلونَ ويشرَبونَ خمرا في بَيتِ أخيهِمِ الأكبرِ، 14 فأقبَلَ رَسولٌ إلى أيُّوبَ وقالَ: «كانَتِ البقَرُ تحرُثُ والحميرُ تَرعى بِـجانِبِها، 15 فا‏نقَضَّ علَيها بَنو سَبأٍ‌ وأخَذوها وقتَلوا الرُّعيانَ بِـحدِّ السَّيفِ، ونَجوتُ أنا وَحدي لأُخبِرَكَ».
16 وفيما هوَ يتكلَّمُ، أقبَلَ آخَرُ وقالَ: «سقَطَت نارُ اللهِ مِنَ السَّماءِ وأحرقَتِ الغنَمَ والرُّعيانَ وأكلَتهُم، ونَجَوتُ أنا وَحدي لأُخبِرَكَ».
17 وفيما هوَ يتكلَّمُ، أقبلَ آخَرُ وقالَ: «هجَمَت ثَلاثُ عِصاباتٍ مِنَ الكَلدانيِّينَ‌ على الجِمالِ وأخَذوها وقتَلوا الرُّعيانَ بِـحَدِّ السَّيفِ، ونَجَوتُ أنا وحدي لأُخبِرَكَ».
18 وفيما هوَ يتكلَّمُ، أقبلَ آخَرُ وقالَ: «كانَ بَنوكَ وبَناتُكَ يأكُلونَ ويشرَبونَ خمرا في بَيتِ أخيهِمِ الأكبرِ، 19 فهَبَّت ريحٌ شديدةٌ طلَعَت مِنْ عَبرِ القَفْرِ وصدمَت زَوايا البَيتِ الأربَعِ، فسقَطَت علَيهِم فماتوا، ونَجَوتُ أنا وحدي لأُخبِرَكَ».
20 فقامَ أيُّوبُ وشَقَّ ثوبَهُ وجَزَّ شَعرَ رأسِهِ‌ ووقَعَ على الأرضِ ساجدا 21 وقالَ: «عُريانا خرَجْتُ مِنْ بَطنِ أُمِّي وعُريانا أعودُ إلى هُناكَ الرّبُّ أعطى والرّبُّ أخذَ تبارَكَ ا‏سمُ الرّبِّ».
22 وما خَطِـئَ أيُّوبُ معَ هذا كُلِّهِ، ولا عَتِبَ على اللهِ‌.