Dandalaaroo ka ǹ na kiisoo muta kuu
1 Wo kamma la, ǹ ñanta ǹ hakiloo tu la baake tooñaa kumoo to le, ŋà meŋ moyi, fo feŋ kana m̀ bondi a bala. 2 Kiilaariyaa kumoo meŋ bankeeta nuŋ ka bo niŋ malaayikoolu la, kummaayaata le, aduŋ moo-wo-moo meŋ ye wo luwaa tiñaa waraŋ a maŋ a la yaamaroolu muta, kuluuroo be laa la wo maarii kaŋ a ñaama le. 3 Wo to, ntolu duŋ? Ǹ si kana noo ñaadii le, niŋ ŋà ǹ ñaa kaasi ñiŋ ñoŋ kiisa baa la? Wo mu Maariyo faŋo le ti, meŋ ye ñiŋ kiisoo la kuwo bankee folooto, aduŋ moolu mennu ye a moyi, wolu ye a futandi m̀ ma le. 4 Alla fanaa ye ì la kumoolu tooñaayandi le ka bo niŋ taamanseeroolu la, kaawakuwolu, aniŋ baara sembemaa jamaa, aduŋ a ye seedeyaa ke Noora Kuliŋo la soorifeŋolu fanaa la le, a ye mennu dii a faŋo la lafoo kaŋ.
Yeesu tarata m̀ fee ko hadamadiŋo
5 Ntolu ka diyaamu wo duniyaa le la kuwo to, meŋ be naa la. A maŋ ke malaayikoolu ti, Alla ye mennu ke maralilaalu ti wo kunto. 6 Bari ñiŋ seedeyaa le be safeeriŋ Kitaabu Senuŋo dulaa doo to ko:
“Muŋ ne mu moo ti, fo i hakiloo ka bula a la?
Muŋ ne mu hadamadiŋo ti, fo i ka a topatoo?
7 Hani wo, i ye a la fisamanteeyaa dasandi
malaayikoolu la waatindiŋ doroŋ ne la.
I ye horomoo niŋ buuñaa dii a la le
ka a mansayandi.
8 I ye a ke maralilaa le ti feŋolu bee kunna
ka wolu bee ke a siŋo koto.”
Ñiŋ kumoo meŋ fota ko, “a ye a ke maralilaa le ti feŋolu bee kunna,” wo ye a yitandi le ko, feŋ te keriŋ, meŋ maŋ tara a la maraloo koto. Bari hani wo, ko a lonta ñaameŋ, m̀ buka feŋolu bee je a la maraloo koto foloo. 9 Bari ŋà Yeesu le je, Alla ye meŋ na fisamanteeyaa dasandi malaayikoolu la fo waatindiŋ. Aduŋ ŋà a je a la horomoo niŋ buuñaa kono le, baawo Alla ye a mansayandi a la saayaa tooroo kamma la le. A keta Alla la hiinoo le ti ko, a si saayaa nene moolu bee ye.
10 Alla meŋ ye feŋolu bee daa, aduŋ ì daata ate le ye, a ye ñiŋ kuu betoo ke le fo a si a diŋ jamaa samba a la kallankeeyaa* to: A ye ì la Kiisandirilaa timmandi ka bo niŋ tooroo le la, fo wo si ke ñaatonka timmariŋo ti ì ye. 11 Wo siloo la, Yeesu meŋ ka seneyandiroo ke, aniŋ moolu mennu seneyandita, ì bee ye Faamaa kiliŋ ne soto. Wo kamma la, a te malu la ka ì kumandi a baadiŋolu* la. 12 Bituŋ a ko Alla ye ko:
“M be i too la waroo fo la m baadiŋolu ye le.
M be i jayi la baturilaalu la beŋo to le.”
13 Aduŋ a ko fanaa ko:
“M be n jikoo sembe la a la le.”
Aduŋ fanaa a ko:
“M fele, n niŋ diŋolu Alla ye mennu dii n na.”
14 Baawo ñiŋ diŋolu ye balajaatoo niŋ yeloo soto le, Yeesu faŋo naata ke hadamadiŋo ti ko itolu. Wo keta le, fo ka bo niŋ a la saayaa la, a si Ibiliisa kasaara noo, saayaa semboo be meŋ bulu. 15 Ka bo wo siloo la, Yeesu ye moolu firiŋ ne, saayaa silaŋo ye mennu bee joŋyandi ì la baluwo bee kono. 16 A koyita le ko, a maŋ naa ka malaayikoolu maakoyi, bari Iburayima koomalankoolu. 17 Wo kamma la, a ñanta ke la kuu-wo-kuu to le ko a baadiŋolu, fo a si ke noo piriisi* kuntii baa ti ì ye, meŋ ye balafaa niŋ foroyaa soto Alla la dookuwo kono, fo a si junube kafaroo sii moolu ma. 18 Baawo toora kuwolu niŋ marisa kuwolu laata a faŋo kaŋ ne, wo to a be moolu maakoyi noo la le, mennu fanaa be marisa kuwo kono.
الخلاص العظيم
1 لذلِكَ يَجبُ أنْ نتَمَسّكَ جيّدًا بالتّعاليمِ التي سَمِعناها لِئلاّ نَضِلّ. 2 فالكلامُ الذي جاءَنا على لِسانِ المَلائكَةِ ثـبَتَ صِدقُهُ، فنالَ كُلّ مَنْ خالَفَهُ أو عَصاهُ جَزاءَهُ العادِلَ. 3 فكيفَ نَنجو نَحنُ إذا أهمَلْنا مِثلَ هذا الخَلاصِ العَظيمِ؟ أعلَنَهُ الرّبّ نَفسُهُ أوّلاً، وأثبَتَهُ لنا الذينَ سَمِعوهُ، 4 وأيّدَ اللهُ شَهاداتِهِم بآياتٍ وعَجائِبَ ومُعجِزاتٍ مُختَلِفَةٍ، وبهِباتِ الرّوحِ القُدُسِ يُوَزّعُها كما يَشاءُ.
قائدنا المسيح
5 واللهُ ما أخضَعَ لِلمَلائكَةِ العالَمَ المُقبِلَ الذي نَتكَلّمُ علَيهِ، 6 فشَهِدَ بَعضُهُم في مكانٍ مِنَ الكُتُبِ المُقَدّسَةِ: «ما هوَ الإنسانُ يا اللهُ حتى تَذكُرَه؟ وما هوَ اَبنُ آدَمَ حتى تَفتقدَه؟ 7 نقّصتَهُ حينًا عنِ المَلائكَةِ، وكَلّلتَهُ بالمَجدِ والكَرامَةِ، 8 وأخضَعتَ كُلّ شيءٍ تَحتَ قَدمَيهِ».
فإذا كانَ اللهُ أخضَعَ لَه كُلّ شيءٍ فلا يكونُ تَرَكَ شيئًا غَيرَ خاضِعٍ لَه. ولكنّنا لا نَرى الآنَ أنّ كُلّ شيءٍ أُخضِعَ لَه. 9 ولكنّ ذاكَ الذي جعَلَهُ اللهُ حينًا دونَ المَلائِكَةِ، أَعني يَسوعَ، نَراهُ مُكَلّلاً بِالمَجدِ والكرامَةِ لأنّهُ اَحتَمَلَ ألَمَ المَوتِ، وكانَ علَيهِ أنْ يَذوقَ المَوتَ بنِعمَةِ اللهِ لِخَيرِ كُلّ إنسانٍ.
10 نعم، كانَ مِنَ الخَيرِ أنّ اللهَ الذي مِنْ أجلِهِ كُلّ شيءٍ وبِه كُلّ شيءٍ، حينَ أرادَ أنْ يَهديَ إلى المَجدِ كثيرًا مِنَ الأبناءِ، جعَلَ قائِدَهُم إلى الخَلاصِ كامِلاً بالآلامِ، 11 لأنّ الذي يُقدّسُ والذينَ تَقَدّسوا لهُم أصْلٌ واحدٌ، فلا يَستَحي أنْ يَدعُوَهُم إخوَةً، 12 فيَقولُ: «سأُبشّرُ بِاَسمِكَ إخوَتي وأُسَبّحُكَ في الجَماعَةِ». 13 ويَقولُ أيضًا: «على اللهِ اَتّكالي»، وأيضًا: «ها أنا معَ الأبناءِ الذينَ وهَبَهُمُ اللهُ لي».
14 ولمّا كانَ الأبناءُ شُركاءَ في اللّحمِ والدّمِ، شاركَهُم يَسوعُ كذلِكَ في طَبـيعتِهِم هذِهِ لِـيَقضيَ بِمَوتِهِ على الذي في يدِهِ سُلطانُ المَوتِ، أي إبليسَ، 15 ويُحَرّرَ الذينَ كانوا طَوالَ حَياتِهِم في العُبودِيّةِ خَوفًا مِنَ المَوتِ. 16 جاءَ لا ليُساعِدَ المَلائكَةَ، بَلْ ليُساعِدَ نَسلَ إبراهيمَ. 17 فكانَ علَيهِ أنْ يُشابِهَ إخوتَهُ في كُلّ شيءٍ، حتّى يكونَ رئيسَ كهنةٍ، رَحيمًا أمينًا في خِدمَةِ اللهِ، فيُكَفّرَ عَنْ خَطايا الشّعبِ، 18 لأنّهُ هوَ نَفسُهُ تألّمَ بِالتَجرِبَةِ، فأمكنَهُ أنْ يُعينَ المُجَرّبـينَ.