Hesekiya la kuuraŋo
(2 Mansoolu 20:1-112 Taarika 32:24-26)
1 Wo waatoo la, Hesekiya naata kuuraŋ baake, fo a be naa faa la. Amosi dinkewo Annabilayi Yesaya taata a yaa, a ko a ye ko, “Yaawe* ko i ye i la bunkono kuwolu bo ñoo to, kaatu i be faa la le, i te kendeyaa la.” 2 Bituŋ Hesekiya ye a ñaa tiliŋ bumbaloo la, a duwaata ka Yaawe daani ko, 3 “M Maarii Yaawe, ŋa i daani i si ñiŋ juubee ko, n taamata i ñaa koto tiliŋo le la, aniŋ sondome seneyaa, aduŋ m baarata kuwolu le la mennu beteyaata i fee.” Bituŋ a kumboota kendeke. 4 Yaawe la kumoo naata Yesaya kaŋ ka a fo a ye ko, 5 “Taa i ye a fo Hesekiya ye, nte Yaawe, a bonsuŋ Dawuda la Alla ko, ŋa a la duwaa moyi le, aduŋ ŋa a ñaajiyo je le. Saayiŋ, m be sanji taŋ niŋ luulu le lafaa la a siyo kaŋ. 6 M be ate niŋ ñiŋ saatewo bee le tankandi la Asiriya mansa ma. M be loo la ñiŋ saatewo ye le. 7 Nte Yaawe ye meŋ laahidi, m be a ke la le. Ñiŋ ne be ke la i ye taamanseeroo ti: 8 M be niiniyo, tiloo ye meŋ dii, murundi la kooma le fo simfaañaa taŋ, Ahasi la selenselendaŋo kaŋ.” Bituŋ tiloo muruta kooma simfaañaa taŋo la, a jiita nuŋ meŋ na.
9 Hesekiya, Yahuuda mansa la duwaa le mu ñiŋ ti, a ye meŋ ke, kabiriŋ a saasaata, bituŋ a naata kendeyaa a la saasaa to. A ko:

10 Ŋa ñiŋ ne miira m faŋ ma ko,
m be n taŋ niŋ fula waatoo meŋ na,
saayaa be n na daa konkoŋ na le,
ka n na baluwo toomaa bee buusi m bulu.
11 Ŋa a miira le fanaa ko,
n te Yaawe je la kotenke,
baluuriŋolu kono duniyaa jaŋ.
N te hadamadiŋ je la kotenke,
waraŋ n niŋ moolu ye tara ñoo kaŋ,
mennu be baluuriŋ ñiŋ duniyaa kono.
12 Ì ye n na buŋo taa m bulu le,
aduŋ ì ye a kafu ñoo ma le,
ko kantarilaa la jembereŋo.
Ko daarilaa ka a ke ñaameŋ,
ŋa n na baluwo moromoro wo le ñaama ko bayi faanoo.
N kuntuta daarilaŋ dokoo bala le ko bayoo.
Suuto tili, n ka tu a miira la le ko,
Maariyo be naa n na baluwo daŋ na le.
13 N ka tu m miira la le fo fanoo ye ke.
A ye n kuloolu bee kati le ko jatoo.
Suuto tili, n ka tu a miira la le ko,
Maariyo be naa n na baluwo daŋ na le.
14 N woosiita le ko kunoo,
n woosiita ko puraa la woosiyo.
N ñaa korita juubeeroo la saŋo santo le.
Hee Maariyo, m bataata le, naa n deemaa.
15 Bari n si muŋ ne fo noo?
A ye laahidoo dii le,
aduŋ a ye meŋ fo, a ye a ke le.
M buka siinoo noo fereŋ,
kaatu n niyo kuyaata le.
16 Maariyo, i ye baluwo dii mennu la,
ì be baluu la le.
Ñiŋ kuwolu bee kono,
n niyo ye baluwo soto le,
i ye n kendeyandi keseŋ,
aduŋ i si n tentendi ka baluu.
17 Tooñaa, ka dimiŋ baa ñiŋ muña, keta n ye kendeyaa le ti.
I ye i la kanoo yitandi n na le,
ka n tankandi kasaaroo dinkoo ma.
I ye n na junuboolu bee fayi i kooma le.
18 Moolu mennu be kaburoo kono, te i jayi la noo,
moo te i tentu noo la saayaa kono,
kaburukononkoolu te ì jikoo loo noo la i la tiliŋo kaŋ.
19 Baluuriŋolu mennu be baluuriŋ,
ì ka i jayi le ko ŋa a ke ñaameŋ bii,
faalu ka i la tiliŋo seyinkaŋ ì diŋolu ye le.
music
20 Yaawe be n tankandi la le,
aduŋ m̀ be suukuwolu laa la kooraalu le la,
Yaawe Batudulaa Buŋo* to, m̀ baluu tiloolu bee la.

21 Bituŋ Yesaya ko, “Ali sooto diŋ tuuriŋo dadaa, ali ye a ke maadiŋo ñiŋ to fo a si kendeyaa.” 22 Hesekiya ye Yesaya ñininkaa le ko, “Muŋ ne be ke la taamanseeroo ti ko, m be taa Yaawe Batudulaa Buŋo to le?”
مرض حِزْقيا وشفاؤه
(2مل 20‏:1‏-11)
1 وفي تلكَ الأيّامِ مرِضَ حِزْقيَّا مرَضا أشرَفَ بهِ على الموتِ، فجاءَهُ إشَعيا بنُ آموصَ النَّبـيُّ وقالَ لَه: «يقولُ الرّبُّ: ضَعْ وصيَّتَكَ لأهلِ بَيتِكَ لأنَّكَ تموتُ ولا شِفاءَ لكَ». ‌ 2 فأدارَ حِزْقيَّا وجهَهُ إلى الحائِطِ وصلَّى إلى الرّبِّ 3 وقالَ «أُذكُرْ يا ربُّ كَيفَ سِرتُ أمامَكَ بالحقِّ وسلامةِ القلبِ، وكَيفَ عَمِلتُ الخيرَ بحَسَبِ مشيئتِكَ». وبكى حِزْقيَّا بُكاءً مُرًّا.
4 فقالَ الرّبُّ لإشَعيا: 5 «إِذهَبْ وقُلْ لِحِزْقيَّا: يقولُ لكَ الرّبُّ إلهُ داوُدَ أبـيكَ: سمِعتُ صلاتَكَ ورأيتُ دُموعَكَ، وها أنا أُطيلُ أيّامَكَ خَمسَ عشْرَةَ سنَةً 6 وأُنقِذُكَ مِنْ يدِ مَلِكِ أشُّورَ وأحمي هذِهِ المدينةَ. 7 والعَلامةُ على أنِّي أُحقِّقُ ما أتكلَّمُ بهِ 8 هوَ أنِّي أردُّ الظِّلَّ على الدَّرَجاتِ الّتي بناها المَلِكُ آحازُ‌ عَشْرَ دَرجاتٍ إلى الوراءِ. فرَجَعتِ الشَّمسُ بِظلِّها عَشْرَ دَرجاتٍ كانَت نَزَلَتْها.
9 وهذا ما كتبَهُ حِزْقيَّا بَعدَما مرِضَ وشُفيَ مِنْ مَرضِهِ:
10 قلتُ في عِزِّ أيّامي:
أنا ذاهِبٌ إلى عالَمِ الأمواتِ
لأنَّ الرّبَّ حَرَمني بقيَّةَ أيّامي.
11 قُلتُ لنْ أرى الرّبَّ
في أرضِ الأحياءِ،
ولن أنظُرَ البشَرَ بَعدُ
عِندَ سُكَّانِ الفانيةِ.
12 إنقَلَعَ مَسكِني وا‏نتَقَلَ عنِّي
كخَيمةِ الرَّاعي
وكالحائِكِ طَوَيتُ حياتي
وقطَعتُها مِنَ النَّولِ.
نهارا وليلا تُفنيني،
13 وأصرُخُ حتّى الصَّباحِ. ‌
كالأسدِ يُهشِّمُ عِظامي
ونهارا وليلا تُفنيني.
14 أُزَقزِقُ كالسُّنونةِ
وأهدِلُ كالحمامةِ،
ومِنَ النَّظَر إلى العَلاءِ
تَعِبَت عينايَ.
مُتَضايِقٌ أنا يا ربُّ،
وعلَيكَ ا‏عتِمادي.
15 ماذا أقولُ‌ لتَستَجيـبَ
وأنتَ الّذي فعَلَ؟
أقضي جميعَ أيّامي
بنَفسٍ كُلُّها مَرارةٌ.
16 قلبـي لأجلِكَ يحيا،
لأجلِكَ وحدَكَ يا ربُّ.
فا‏شفِني وأطِلْ حياتي
17 لتَصيرَ مَرارتي هناءً.
أنتَ الّذي حَفِظْتَ نفْسي
مِنْ هاويةِ الهلاكِ،
وطَرَحتَ وراءَ ظَهرِكَ
جميعَ خطايايَ.
18 عالَمُ الأمواتِ لا يحمَدُكَ يا ربُّ،
والهاويةُ لا تُمجِّدُكَ.
والّذينَ يَهبِطونَ إلى الهاويةِ
لا يَثقونَ بأمانَتِكَ.
19 بلِ الحَيُّ وحدَهُ يَحمَدُكَ
مِثلَما أحمَدُكَ اليومَ،
والأبُ يُخبِرُ البنينَ
بأمانتِكَ مدَى الأجيالِ.
20 يا ربُّ تعالَ خَلِّصْني
فنُغنِّيَ ونُسبِّحَ بِـحَمدِكَ
كلَّ أيّامِ حياتِنا
في بَيتِكَ يا ربُّ.
21 وقَبلَ ذلِكَ قالَ إشَعيا لحِزْقيَّا: «خُذْ قُرصا مِنَ التِّينِ وضَمِّدْ بهِ القُرحةَ فتُشفَى»، 22 وكانَ حِزْقيَّا سألَهُ: «ما العَلامةُ على أنِّي أقدِرُ أنْ أصعَدَ إلى بَيتِ الرّبِّ؟»