Jalambatoo mu filibanteeyaa le ti
1 Alitolu Banisirayilankoolu, ali ali tuloo loo Yaawe* la kumoo la. 2 Yaawe ye ñiŋ ne fo ko:
“Ali kana bula banku koteŋolu la siloolu nooma,
sako saŋo santo taamanseeroolu si ali jaakalindi,
wolu ka banku koteŋ moolu jaakalindi ñaa-wo-ñaa.
3 Ì la aada kuwolu mu kuu fuuriŋolu le ti.
Ì ka yiroo le kuntu naŋ sutoo kono,
yiri leselaa ye jalaŋo dadaa a la.
4 Ì si naa a baloo bee laa kodiforoo niŋ sanoo la,
ì ye maritoo niŋ peruwolu taa ka a pempeŋ,
fo a kana yokuyoku.
5 Ì la jalaŋolu ka munta le juburulaŋo kunku buloolu to,
ì buka diyaamu noo fereŋ.
Fo niŋ moo ye ì sika ka ì samba,
ì buka taama noo.
Ali kana sila ì la,
kaatu ì buka kuu jawu ke noo moo la,
sako kuu kende.”

6 Kooni Yaawe, doo koteŋ te jee meŋ be ko ite.
Ite warata le, i too semboo warata.
7 Jumaa le te sila la ite la,
ite, bankoolu la Mansoo?
Ñiŋ ne ñanta ite to.

Bankoolu moo ñaamendiŋolu bee kono,
ì la mansamarali bankoolu bee kono,
kiliŋ te jee meŋ be ko ite.
8 Ì bee mu hakilintaŋolu niŋ toolewolu le ti,
wo jalaŋ fuuriŋolu la karandiroo, yiri kenseŋo!
9 Ì ka kodiforo tunkandiŋo le bondi naŋ Tarisi,
ì ye sanoo bondi naŋ Ufasi.
Bulukalaŋ dookuulaa le ye ì dookuu,
sani tunkannaa la bululadookuwo.
Ì ka duŋ feŋolu le duŋ ì la,
bayi daa jawu kuloori ñiimaalu,
wolu bee mu dookuunoolaalu la bululadookuwo le ti.
10 Bari ite Yaawe le mu Alla tooñaa ti,
ite le mu Alla baluuriŋo niŋ badaa-badaa Mansoo ti.
I la kamfaa ka bankoo jarajarandi le,
bankoolu buka i la jusukandoo dunoo taa noo.

11 Yaawe ko: “Yeremiya, a fo ì ye ko: Wo alloolu mennu maŋ saŋo niŋ bankoo daa, ì be kasaara la le ka bo bankoo kaŋ, aniŋ ka bo saŋ fatoo koto.”

Jayiroo ñanta dii la Alla le la
12 Alla le ye bankoo daa
a semboo la,
a ye duniyaa sotondi
a la ñaameŋo la,
a ye saŋ fatoolu wanka
ka bo a la londoo la.
13 Niŋ a kumata,
jii jamaa le ka bumbuŋ saŋ fatoolu kono,
a ka tawaloolu wulindi
ka bo duniyaa daŋolu bee to.
A ka saŋ ŋalasoo niŋ samaajiyo le jindi,
a ye foñoo fee naŋ ka bo a la foñobuŋolu kono.

14 Ate ñaa la, hadamadiŋo bee le mu hakilintaŋo ti,
ì maŋ londi soto.
Wo tunkannaalu meŋ-wo-meŋ ka malu le,
a la jalaŋolu kamma la,
kaatu tunkannaalu la batufeŋolu mu kenseŋ ne ti,
niijii foño te ì kono.
15 Feŋ fuuriŋolu le mu, jelefeŋyaa feŋolu.
Niŋ ì jarabi waatoo siita, ì be kasaara la wo le fee.
16 Bari Yaawe te wo ñaama, Yaakuba la Alla,
kaatu ate le mu feŋo bee Daamansoo ti,
a ye Isirayila ke a la keetaafeŋo ti.
A too mu Yaawe Alihawaa Maariyo* le ti.
Yerusalaamu moolu la taa mutoo kono siita
17 Ì ye alitolu mennu suki Yerusalaamu,
ali ali la fudoo sika ka bankoo bula,
18 kaatu Yaawe ye ñiŋ ne fo ko,
a be bankoo moolu fayi la kampuraŋo la ñiŋ waatoo le la.
A be dimiŋ baa le naati la ì kaŋ,
fo a ye duŋ ì la kendeke.

19 Yerusalaamu ko,
“Kooroo boyita n kaŋ ne, dimiŋo meŋ laata n kaŋ.
N na baramoo diminjawuta le.
Bari ŋa ñiŋ miira le ko,
tooñaa-tooñaa, ñiŋ mu n ye yankankatoo le ti,
m be a muña noo la le.
20 N na tiriliisoo* kasaarata,
a juloolu bee kuntuta.
N diŋolu bota m bala ka taa,
n te ì je la kotenke.
Hani kiliŋ maŋ tu jee ka n na tiriliisoo wanka,
waraŋ ka a ridoolu deŋ.”

21 Kantarilaalu ǹ na moolu kunna mu hakilintaŋolu le ti,
ì buka Yaawe la kuwo hati,
wo le ye a tinna ì buka ñaatotaa soto,
ǹ na moolu bee janjanta.
22 I lamoyi baŋ, kibaaroo le ka naa!
A fele, a naata le,
maakaŋ baa ka bo naŋ maraa kara maafaŋ bankoo kaŋ.
Wo bankoo be Yahuuda saatewolu tumbuŋ na le,
ka a ke kunkuwuloolu la daakaa ti.

Yeremiya la duwaa
23 Hee Yaawe, ŋa ñiŋ loŋ ne ko,
hadamadiŋo la baluwo te a faŋo bulu,
a buka a faŋo taaraŋ siloo kanda noo.
24 Yaawe, n kuluu, bari i si a ke i la tiliŋo kaŋ,
i kana a ke i la kamfaa kaŋ,
i kana taa n labaŋ.
25 I la kamfaa jindi banku koteŋ moolu kaŋ,
mennu maŋ i loŋ,
siyolu kaŋ, mennu buka i batu,
kaatu ì ye Yaakuba koomoo kasaara le,
ì ye a kasaara le ka a baŋ fereŋ,
ì ye ǹ na bankoo tumbuŋ.
الله الحي والأصنام
1 إسمَعوا ما تَكلَّمَ بهِ الرّبُّ علَيكُم يا بَيتَ إِسرائيلَ: 2 «لا تـتَعَلَّموا طريقةَ الأمَمِ، ولا تَفزَعوا مِنْ عَجائِبِ السَّماواتِ‌. الأمَمُ وَحدَها تَرتَعِبُ مِنها 3 لأنَّ دِيانةَ الأمَمِ باطِلةٌ، فما إلهُهُم إلاَّ شجَرَةً تُقْطَعُ مِنَ الغابةِ وتَصنَعُها يَدُ النَّجَّارِ بِالقَدُّومِ 4 وتُزَيَّنُ بِالفِضَّةِ والذَّهَبِ وتُطَرَّقُ وتُسَمَّرُ لِئلاَّ تـتَحَرَّكَ. 5 فتكونُ كالفَزَّاعَةِ في المَزرَعةِ، لا تَنطِقُ ولا تَمشي فتُحمَلُ. فلا تَخافوها لأنَّها لا تَضُرُّ ولا تَنفَعُ».
6 لا نَظيرَ لكَ يا ربُّ،
عظيمٌ أنتَ، عظيمٌ ا‏سمُكَ الجبَّارُ.
7 مَنْ لا يَهابُكَ يا مَلِكَ الشُّعوبِ؟
فمَهابَتُكَ تَليقُ بِكَ.
بَينَ جميعِ حُكَماءِ الشُّعوبِ،
وفي المَمالِكِ كُلِّها لا نَظيرَ لكَ‌.
8 أغبـياءُ هُم وحَمقى،
فماذا يتَعَلَّمونَ مِنَ الخشَبِ‌
9 مِنَ الفِضَّةِ المُطَرَّقَةِ مِنْ تَرشيشَ‌
والذَّهَبِ المَجلُوبِ مِنْ أُوفازَ‌؟
فأصنامُهُم صَنْعَةُ يَدِ الصَّائِـغِ.
لِباسُها اللَّيلَكُ والأُرْجوانُ،
صَنَعَها أمهَرُ الصُّنَّاعِ.
10 لَكنَّ الرّبَّ هوَ الإلهُ الحَقُّ،
الإلهُ الحَيُّ والمَلِكُ الأزَليُّ.
مِنْ سُخْطِهِ تـتَزلزَلُ الأرضُ،
والأمَمُ لا تـتَحَمَّلُ غضَبَهُ.
11 وهذا ما تقولُهُ لهُم: «الآلِهَةُ الّتي لم تَصنَعِ السَّماواتِ والأرضَ تَبـيدُ مِنَ الأرضِ ومِنْ تَحتِ هذِهِ السَّماواتِ». ‌
12 الرّبُّ صنَعَ الأرضَ بِقُوَّتِهِ.
ثَبَّتَ العالَمَ بِالحِكمةِ
وبَسَطَ السَّماواتِ بِفِطنَتِهِ.
13 بِصوتِهِ يَجمَعُ مياها في السَّماءِ
ويُطلِـعُ السَّحابَ مِنْ أقصى الأرضِ.
يُحدِثُ البُروقَ لِلمَطَرِ
ويُخرِجُ الرِّيحَ مِنْ خزائِنِه.
14 مَنْ يَعرِفْ ذلِكَ يَحِسّ بِالغباءِ
وكُلُّ صائِـغٍ يَخجَلُ بِتِمثالِهِ،
لأنَّهُ زُورٌ ولا رُوحَ فيهِ،
15 هوَ باطِلٌ وصَنعَةٌ مُضحِكَةٌ،
ويومَ عِقابِ الرّبِّ يَبـيدُ.
16 ما هكذا إلهُ يَعقوبَ‌،
لأنَّهُ صَوَّرَ الأكوانَ جميعا.
الرّبُّ القديرُ ا‏سمُهُ
وإسرائيلُ شعبُهُ المُختارُ.
النكبة الآتية
17 لِمِّي بُقْجَتَكِ مِنَ الأرضِ،
أيَّتُها القاعِدةُ تَحتَ الحِصارِ!‌
18 فهذا ما قالَ الرّبُّ:
«سأقذِفُ سُكَّانَ هذِهِ الأرضِ
إلى بعيدٍ هذِهِ المَرَّةَ،
وأُضيِّقُ علَيهِم حتّى يَهجُروا‌».
19 ويلٌ لي على ا‏نسحاقي.
جِراحي لا شِفاءَ مِنها.
لَكِنِّني قُلتُ لِنَفسي:
لي قُدرَةٌ على ا‏حتِمالِها‌.
20 خَيمَتي دُمِّرت تَدميرا
وقُطِعَت جميعُ حِبالِها.
بَنيَّ ذهَبوا عَنِّي
ولا وُجودَ لهُم.
فَمَنْ يَمُدُّ خَيمَتي مِنْ بَعدُ،
ويَرفَعُ لي سَتائِرَها؟
21 رُعاةُ‌ شعبِنا أغبـياءُ
ولا يَطلُبونَ الرّبَّ.
لذلِكَ لم يَنجَحوا.
وجميعُ رَعيَّتِهِم تَبَدَّدَت.
22 ها صوتُ شائِعَةٍ يُسمَعُ
وضَجيجٌ مِنْ أرضِ الشِّمالِ‌:
إجعَلوا مُدُنَ يَهوذا دمارا
ومَأوى لِبناتِ آوى‌.
23 يا ربُّ أعرِفُ أنَّ البشَرَ
عاجِزونَ عَنْ رَسمِ طريقِهِم
وتَسديدِ خُطواتِهِم بِأنفُسِهِم.
24 أدِّبْ شعبَكَ‌ لَكِنْ بِإنصافٍ،
لا بِــغضَبٍ لِئلاَّ تُبـيدَهُم.
25 بل أفرِغْ غضَبَكَ على الأُمَمِ،
أولَئِكَ الّذينَ لا يَعرِفونَكَ،
أوِ الّذينَ لا يُدعَونَ با‏سمِكَ،
أنَّهُم أكَلوا بَني يَعقوبَ‌،
أفنَوهُم ودَمَّروا مَساكِنَهُم.