Yeremiya ye kulembeŋo ke misaaloo ti
1 Yaawe* naata a fo n ye ko: “Taa i ye fatari kulembeŋo saŋ i faŋo ye, i ye a siti i tewo la. I kana a bula jii kono.” 2 Wo le to ŋa fatari kulembeŋo saŋ, ŋa a siti n tewo la, ko Yaawe ye a fo n ye ñaameŋ. 3 Yaawe la kumoo naata n kaŋ tukuŋ ko: 4 “Wuli, i ye taa Perati Woyoo to, i niŋ kulembeŋo, i ye meŋ saŋ, meŋ be sitiriŋ i tewo la, i ye a maabo berehuwo kono jee.” 5 Bituŋ n taata ŋa a maabo Perati Woyoo daala, ko Yaawe ye n yaamari a la ñaameŋ.
6 Waati jaŋ koolaa Yaawe naata a fo n ye ko, “Wuli, i ye taa Perati Woyoo to, ŋa i yaamari nuŋ ka kulembeŋo maabo daameŋ to, i ye a taa jee.” 7 Wo le to n taata jee, ŋa kulembeŋo ñiŋ wuri ka a bondi, ŋa a maabo nuŋ daameŋ. Biriŋ ŋa a je, a ye a tara le a tiñaata, aduŋ a te feŋ nafaa la.
8 Bituŋ Yaawe la kumoo naata n kaŋ kotenke ko: 9 “Nte Yaawe le ye ñiŋ fo ko: M be Yahuuda la faŋ waroo tiñaa la teŋ ne, aniŋ Yerusalaamu la faŋ wara baa fanaa. 10 Ñiŋ moo kuruŋolu balanta nte la kumoolu muta la le. Ì kanjaaramaalu ka bula ì fansuŋ lafoo le nooma. Ì bulata jalaŋolu le nooma ka ì batu, aniŋ ka sujudi ì ye. Wo kamma la ì be ke la le ko ñiŋ fatari kulembeŋo, meŋ te feŋ nafaa la. 11 Ko kulembeŋo ka tara nakiriŋ moo tewo bala ñaameŋ, ŋa Banisirayila niŋ Yahuuda nakindi m faŋ na wo le ñaama. Wo daliiloo mu ñiŋ ne ti fo ì si ke n na moolu ti, ka n too bondi, aniŋ ka jayiroo niŋ horomoo naati n kaŋ. Bari ì maŋ soŋ ka i lamoyi n na.” Yaawe le ye a fo.
Dumboo keta misaaloo ti
12 Yaawe naata a fo n ye ko, ŋa a fo Banisirayilankoolu ye ko: “Yaawe Banisirayila la Alla ko: Wayini* dumbu-wo-dumbu, a ñanta le ka fandi niŋ wayinoo la. Ì be i jaabi la le ko, ‘Fo ntolu maŋ a loŋ ko, wayini dumbu-wo-dumbu, a ñanta le ka fandi niŋ wayinoo la?’ 13 Bituŋ i si naa a fo ì ye, nte Yaawe ye ñiŋ ne fo ko: M be ñiŋ bankoo moolu bee le mindi la fo ì ye siira. Wolu le mu Mansa Dawuda koomalanka mansoolu ti, a la mansasiiraŋo kaŋ, ka taa piriisoolu*, annabiyomoolu, aniŋ Yerusalaamunkoolu bee. 14 Wo koolaa ŋa naa ì feteŋ ñoo la ka ì teyi, alifaalu niŋ dindiŋolu bee kafuriŋo. N te balafaa la, waraŋ ka yamfa, waraŋ ka hiina ì la, ka m bali ì kasaara la.” Yaawe le ye a fo.
Yeremiya ye dandalaaroo ke faŋ waroo la
15 Ali ali tuloo loo ka i lamoyi,
ali kana ali faŋ wara.
Yaawe le ye a fo.
16 Ali horomoo dii Yaawe ali la Alla la,
janniŋ a be diboo dundi la ali ma,
ali siŋolu kali taki konko dibiriŋolu kaŋ.
Tuma meŋ na ali be tara la mala ñiniŋo la,
a be dibi fiŋo le naati la ali ye,
a ye a ke ali ye dibi baa ti.
17 Niŋ ali maŋ soŋ ka i lamoyi,
m be kali kullootoo kumboo la le,
ali la faŋ waroo kamma la.
N si kumboo baake, n ñaa ye jiyo buruntu,
kaatu Yaawe la koorewo be taa mutoo kono le.

18 Yaawe ko ŋa a fo mansa niŋ mansa baamaa ye ko,
“Ali sii fammajii siiraŋo kaŋ,
kaatu ali la mansanaafa ñiimaalu jolonta le
ka bo ali kuŋolu to.”
19 Nekefu* tundoo saatewolu be sukiriŋ ne,
moo te soto la meŋ be ì yele la.
Yahuuda bee le be taa mutoo kono,
a muumewo bee le be taa mutoo kono.

20 Yerusalaamu, i ñaalu wulindi i ye a je,
mennu ka bo naŋ maraa kara maafaŋo la.
Dimbaayaalu lee, mennu tarata karafariŋ nuŋ i bulu,
i la kooree kende baa?
21 I be muŋ ne fo la, niŋ ì ye moolu marandi i kunna,
ite faŋo ye mennu muta i teeroolu ti?
Fo dimiŋo te duŋ na i la baŋ,
ko dimiŋo ka musoo muta tiŋo to ñaameŋ?
22 Aduŋ niŋ i ko i faŋ ye ko,
“Muŋ ne ye ñiŋ laa n kaŋ?”
a loŋ ko i la junuboolu la waroo le mu,
wo le ye a tinna ì ye i la faanoo wura i la,
ì ye i tiñaa.
23 Fo Kusinkoo* si a balafatoo yelemandi noo baŋ,
waraŋ soloo ye a baloo tompoolu yelemandi noo?
Niŋ wo keta, wo to ite si kuu kendoo ke noo,
ite meŋ dalita kuu kuruŋ kewo la.

24 Yaawe ko:
“M be i janjaŋ na le ko fuufulewo,
keñewula* foñoo ka meŋ tindi taariŋ.
25 Wo le be ke la i la dunoo ti,
ŋa meŋ sumaŋ ka a ke i niyo ti,
kaatu i ñinata n na le,
i laata faniyaalu la.”
Yaawe le ye a fo.
26 “Nte faŋo le be i la faanoolu wura la i la,
ka i la maloo laa banta.
27 Ŋa i la kuu ñewundiŋolu le je,
i la jeenoo niŋ sabatibaliyaa,
aniŋ i la cakayaa maañaa,
konkoolu kaŋ aniŋ kenoolu kono taariŋ.
Ite Yerusalaamu, kooroo be i ye!
Janniŋ waati jumaa le ite be seneyaa noo la?”
حزام الكتان
1 وقالَ ليَ الرّبُّ: «إِذهَبْ وا‏شتَرِ لكَ حِزاما مِنْ كَتَّانٍ واشدُدْهُ على وسطِكَ ولا تَضَعْهُ في الماءِ‌». 2 فا‏شتَريتُ الحِزامَ، كما قالَ الرّبُّ، وشدَدْتُهُ على وسطي.
3 ثُمَّ قالَ ليَ الرّبُّ: 4 «خُذِ الحِزامَ الّذي ا‏شتَريتَهُ وشَدَدْتَهُ على وسطِكَ، وقُمِ ا‏ذهَبْ إلى وادي الفارَةِ‌ وخَبِّئْهُ هُناكَ في شِقِّ الصَّخرِ». 5 فذَهَبتُ وخَبَّأتُهُ في وادي الفارَةِ كما أمرَني الرّبُّ.
6 وبَعدَ أيّامٍ كثيرةٍ قالَ ليَ الرّبُّ: «قُمِ ا‏ذهَبْ إلى وادي الفارَةِ وخُذِ الحِزامَ الّذي أمَرْتُكَ أنْ تُخفيَهُ هُناكَ». 7 فذَهَبْتُ إلى وادي الفارَةِ وحفَرْتُ وأخَذتُ الحِزامَ مِنَ المَوضعِ الّذي خَبَّأْتُهُ فيهِ، فإذا هوَ فاسِدٌ لا يَصلحُ لِشَيءٍ.
8 فقالَ ليَ الرّبُّ: 9 «كما فسَدَ الحِزامُ أُفسِدُ كِبرياءَ يَهوذا وكِبرياءَ أُورُشليمَ العظيمةِ. 10 وهذا الشَّعبُ الشِّرِّيرُ الّذي يرفُضُ أنْ يسمَعَ لِكَلامي ويَسيرَ حسَبَ نيَّاتِ قلبِهِ ويَتبَعَ آلِهَةً أُخرى ليَعبُدَها ويَسجُدَ لها يكونُ كالحِزامِ الّذي لا يَصلحُ لِشيءٍ. 11 فكما أنَّ الحِزامَ يَلتَصِقُ بِوَسطِ الإنسانِ، كذلِكَ ألصَقتُ بـي جميعَ بَيتِ إِسرائيلَ وجميعَ بَيتِ يَهوذا لِـيَكونوا لي شعبا وإسما وفَخرا ومَجدا، ولَكِنَّهُم رفَضوا أنْ يَسمَعوا.
12 «فتقولُ لهُم هذا الكلامَ: كُلُّ دَنٍّ يمتَلِـئُ خمرا، فيَقولونَ لكَ: ألا نَعرِفُ أنَّ كُلَّ دَنٍّ يَمتَلِـئ خمرا؟ 13 فتقولُ لهُم: قالَ الرّبُّ: سأملأُ سُكرا‌ جميعَ سُكَّانِ هذِهِ الأرضِ، والمُلوكِ الجالسينَ على عرشِ داوُدَ والكهَنَةِ جميعا 14 ولا أُشفِقُ ولا أترَأَّفُ ولا أرحَمُ حتّى أُهلِكَهُم».
تنديد بالكبرياء
15 فا‏سمَعوا وأصغوا! لا تَستَكبِروا لأنَّ الرّبَّ تَكلَّمَ. 16 مَجِّدوا الرّبَّ إلهَكُم قَبلَ أنْ يُنشَرَ الظَّلامُ، وقَبلَ أنْ تَعثُرَ أقدامُكُم على الجِبالِ المُعتِمةِ. وفيما أنتُم تَنتَظِرونَ النُّورَ يُحَوِّلُهُ الرّبُّ إلى ظِلِّ موتٍ ويَجعَلُهُ ظَلاما دامِسا. 17 فإنْ كُنتُم لا تَسمَعونَ تبْكي نَفسي في الخِفيَةِ على كِبريائِكُم وتَجري العَبَراتُ مِنْ عَينَيَّ وتَسيلُ بالدُّموعِ، لأنَّ قطيعَ الرّبِّ سِيقَ إلى السَّبْـي.
18 قُلْ لِلمَلِكِ والمَلِكَةِ‌: أُقعُدوا الآنَ على الأرضِ لأنَّ تاجَ مَجدِكُما نَزَلَ عَنْ رأسيَكُما‌. 19 أُغلِقَت مُدُنُ الجَنوبِ ولا فاتِـحَ لها. سُبـيَت يَهوذا بِـجُملَتِها، سُبِيَت عَنْ آخِرِها‌.
20 إرفَعي عَينَيكِ يا أُورُشليمُ‌ وا‏نظُري المُقبِلينَ مِنَ الشِّمالِ. أينَ القَطيعُ الجميلُ الّذي أُعطِـيَ لَكِ؟ أينَ الغنَمُ الّذي كُنتِ فَخورَةً بهِ؟ 21 ماذا تَقولينَ في شعبٍ حَسِبْتِهِ صديقا‌، فكانَ عَدُوًّا لَكِ وحاكِما؟ أفَلا تَأخُذُكِ الأوجاعُ كالمرأةِ الّتي تَلِدُ؟
22 وإنْ قُلتِ في قلبِكِ: لِماذا أصابَتني هذِهِ المُصيـبةُ؟ لِكَثرةِ خطاياكِ رَفَعتِ أذيالَ ثوبِكِ وبانَ كاحِلاكِ.
23 هل يُغَيِّرُ الحبَشيُّ بَشَرَتَهُ والنَّمِرُ جِلْدَهُ المُرَقَّطَ؟ إذا تَقدِرونَ أنتُم أنْ تَصنَعوا الخيرَ وأنتُم تَعَوَّدتُمُ الشَّرَّ.
24 سَأُبَدِّدُكِ‌ كالقشِّ في مهَبِّ ريحِ البرِّيَّةِ. 25 هذا حظُّكِ ونصيـبُكِ مِنِّي يقولُ الرّبُّ، لأنَّكِ نَسيتني وتوَكَّلْتِ على آلِهَةٍ باطِلةٍ. 26 فأنا أيضا رفَعتُ أذيالَ ثوبِكِ على وجهِكِ فا‏نكَشَفَت عَورَتُكِ. 27 رأيتُ أرجاسَكِ رأيتُ فِسقَكِ وصَهيلَكِ وفَحْشَ زِناكِ‌ على التِّلالِ في البرِّيَّةِ. ويلٌ لَكِ يا أُورُشليمُ، أفلا تَطهَرينَ؟ وإلى متى؟