Niikuyaa suukuwo Banisirayila maralilaa ye
1 Yaawe* ko n ye ko, “Ite hadamadiŋo, niikuyaa suukuwo laa Banisirayila maralilaa ye, 2 ka a fo ko:
I baamaa keta nuŋ jatamusoo le ti
jatoolu kono.
A ka i laa jatandiŋolu le kono,
ka a diŋolu topatoo jee.
3 A ye a diŋ kiliŋ karandi
a keta jata kamaliriŋo ti, a jarinteeyaata,
A ka daafeŋolu muta, ka ì faa,
aniŋ a ka hadamadiŋolu domo.
4 Bankoolu ye a kibaaroo moyi,
ì ye jaloo laa a ye,
a dunta ì la jaloo kono.
Ì ye a kuruntu niŋ dooliŋo le la
ka taa Misira bankoo kaŋ.
5 Kabiriŋ jatamusoo ye a je ko,
jikoo maŋ tara a la kuwolu to kotenke,
a jikilateyita,
a ye a diŋ doo tomboŋ
ka a karandi ka ke jata kamaliriŋo ti.
6 A ka yaayiŋ-yaayiŋ jatoolu kono,
bayiri saayiŋ a kamalita le.
A jarinteeyaata, a ka daafeŋolu muta, ka ì faa,
aniŋ a ka hadamadiŋolu domo.
7 A ye ì la tatoolu bee boyi,
ka ì la saatewolu kasaara.
Bankoolu niŋ ì konokono feŋolu bee le silata
a bumbuŋ kaŋo la.
8 Bituŋ bankoolu wulita a kamma,
ka bo a dandaŋ na tundoolu bee to.
Ì ye jaloo laa a ye,
a naata duŋ ì la jaloo kono.
9 Ì ye a kuruntu niŋ dooliŋo la,
ka a dundi daafeŋ buŋo kono jee,
ka a samba Babiloni mansa yaa.
Ì ye a soroŋ buŋ jawoo kono.
Bituŋ moo maŋ naa a bumbuŋ kaŋo moyi kotenke,
Banisirayila konkoolu kaŋ.

10 “I baamaa ka muluŋ ne ko yiri kendoo
yiri kankaŋo kono,
jiyo siyaata daameŋ.
A ka diŋ jamaa le diŋ,
bulu jamaa ka soroŋ a bala,
feŋ teŋ fo jiyo la siyaa kamma.
11 A buloolu bambanta le
ì ka ke noo mansa dokoo ti le faŋ.
A suŋo jamfata
fo a be naa saŋo maa la,
a buloolu warata.
A la jamfoo niŋ a yiribuloolu la siyaañaa,
moo bee le ka a je noo.
12 Bari ì naata a wutu kamfaa le kono,
ka a fayi duuma,
tilibo foño kandoo ye a norondi.
Ì ye a diŋolu bee wafu a bala.
A juu bambandiŋo norota,
dimbaa ye yiroo bee buruburu.
13 Saayiŋ ì ye a tutu keñewuloo* le kono,
bankoo meŋ be jaariŋ, jii te jee.
14 Dimbaa le ye a juwo muta,
a ye a diŋolu niŋ a buloolu bee jani.
Hani bulu bambandiŋ kiliŋ ne maŋ tu a bala,
meŋ si ke noo mansa dokoo ti.”

Ñiŋ mu niikuyaa suukuwo le ti, aduŋ a ka laa niikuyaa le kono.
مرثاة على رؤساء إِسرائيل
1 وأنتَ فأنشِدْ رِثاءً على رؤساءِ إِسرائيلَ. 2 قُلْ:
يا لأُمِّكُم لبوةٌ‌ بَينَ الأسودِ!
أرضعَت جِراءَها في وسَطِ الأشبالِ.
3 ربَّت واحدا مِنهُم فصارَ شِبلا.
تعلَّمَ ا‏فتراسَ الفريسةِ، وأكلَ النَّاسَ.
4 سمِعت بهِ الأمَمُ فوقعَ في شرَكِهِم.
قادوهُ بشناكِلَ إلى أرضِ مِصْرَ‌.
5 رأت أنَّها خابت وضاعَ رجاؤُها،
فأخذت آخَرَ مِنْ جِرائِها وجعلَتْهُ شِبلا.
6 فسارَ بَينَ الأسودِ وصارَ شِبلا.
تعلَّمَ ا‏فتراسَ الفريسةِ، وأكلَ النَّاسَ.
7 ا‏جتاحَ قُصورَهُم‌ وخرَّبَ مدائِنَهُم،
فأقفرتِ الأرضُ كُلُّها مِنْ صوتِ زئيرِهِ.
8 فخرَجت علَيهِ الأمَمُ جيرانُهُ
رمَوهُ بشباكِهِم فسقَطَ في حُفرتِهِم.
9 حَبسوهُ في قفصٍ بشناكِلَ
وأحضروهُ إلى مَلِكِ بابلَ.
طرحوهُ في أحدِ الحُصونِ
لِئلاّ يُسمَعَ صوتُهُ مِنْ بَعدُ
على جِبالِ إِسرائيلَ‌.
10 أمُّكَ مِثلُ كرمةٍ‌ غُرِسَت عِندَ المياهِ،
فصارَت كثيرةَ الثِّمارِ والوَرقِ مِنْ غزارةِ المياهِ،
11 وصارَ جِذعُها القويُّ صولجانا لمَلِكٍ
سما بَينَ الفروعِ المُلتفَّةِ،
فظهَرت في سُمُوِّهِ كثافةُ أوراقِهِ،
12 لكنَّها قُلِعت بغَيظٍ وطُرِحت على الأرضِ،
فأيـبسَتْها الرِّيحُ الشَّرقيَّةُ وقصفَت ثمرَها.
تكَسَّرَ جِذعُها الصَّلْبُ وأكلتْهُ النَّارُ.
13 والآنَ غُرِسَت في القَفرِ،
في أرضٍ قاحلةٍ عطشانةٍ،
14 فخرَجَ مِنْ جِذعِها نارٌ أكلَت ثمرَتَها
فما بَقيَ فيها جِذعٌ صلْبٌ
يَصلُحُ صولجانا لمَلِكٍ.
هذا رِثاءٌ، ورِثاءٌ يُنشَدُ.