Kiitiyo kuntuta ka Yeesu faa
(Matiyu 27:15-31Maaka 15:6-20Luka 23:13-25)
1 Wo to le Payileti ye Yeesu taa, a ye a dii ka a karawaasi. 2 Kelediŋolu naata ŋaniŋ buloolu debe ñoo bala ka a duŋ a kuŋo la ko mansanaafoo. Ì ye waramba wuleŋo duŋ a la. 3 Bituŋ ì ka naa a ñaatiliŋo la, ka a fo a ye ko, “I nimbaara, Yahuudoolu la mansakewo!” Bituŋ ì ye a lipaŋ-lipaŋ a ñaadaa to.
4 Payileti fintita banta kotenke, a ko kafoo ye ko, “A fele, ŋa a samba naŋ ali ye le ka a yitandi ali la ko, m maŋ sootaari je ñiŋ kewo bala.” 5 Wo to le Yeesu fintita naŋ banta, ŋaniŋ naafamaa be dundiŋ a kuŋo to, waramba wuleŋo be dundiŋ a la. Bituŋ Payileti ko ì ye ko, “Ali kewo juubee!”
6 Kabiriŋ piriisi* ñaatonkoolu aniŋ Alla Batudulaa kantalaalu ye a je, ì sarita ko, “A pempeŋ! A pempeŋ!” Wo to le Payileti ko ì ye ko, “Ali faŋo ye a samba, ali ye a pempeŋ yiribantambiloo kaŋ, kaatu nte maŋ sootaaroo je a bala.” 7 Bituŋ Yahuudoolu ye a jaabi ko, “Ŋà luwaa soto le, aduŋ ka bo niŋ wo luwaa la, a ñanta faa la le, kaatu a ye a faŋ ke Alla Dinkewo* le ti.”
8 Kabiriŋ Payileti ye ñiŋ kumoo moyi, a la silaŋo kafuta baake. 9 A taata konoto kotenke, a ko Yeesu ye ko, “I bota mintoo le?” Bari Yeesu maŋ feŋ fo. 10 Bituŋ Payileti ko a ye ko, “Fo i te diyaamu la nte ye baŋ? Fo i maŋ a loŋ ko, ŋa semboo soto le ka i bula, waraŋ ka i pempeŋ?” 11 Wo to le Yeesu ye a jaabi ko, “Ite maŋ semboo soto nte kaŋ, fo niŋ a diita i la ka bo santo. Wo kamma la moo meŋ ye nte duŋ i bulu, wo le la junuboo warata.”
12 Ka bo wo waatoo la Payileti ye a kata ka a bula. Bari Yahuudoolu sarita ko, “Niŋ i ye ñiŋ kewo bula, wo to i maŋ ke Rooma bankoo la mansa* teeroo ti. Kaatu moo-wo-moo meŋ ye a faŋ ke mansakewo ti, wo maarii be balaŋ kaŋ Rooma bankoo la mansa le ma.”
13 Kabiriŋ Payileti ye ñiŋ kumoo moyi, a ye Yeesu fintindi naŋ. Bituŋ a siita kiitiisiiraŋo kaŋ dulaa to, ì ka a fo daameŋ ye Dulaa Teruriŋo. Hiburu kaŋo to wo dulaa too mu Kabata le ti. 14 Maariyo Tambi Tumoo Juuraloo* parendiri luŋo le mu, talaŋ taŋ niŋ fula maafaŋo la tilibuloo. Wo to le Payileti ko Yahuudoolu ye ko, “Ali la mansakewo fele!” 15 Bari ì sarita ko, “A samba! A samba! A pempeŋ!” Bituŋ Payileti ko ì ye ko, “Fo ŋa ali la mansakewo pempeŋ baŋ?” Wo to le piriisi ñaatonkoolu ye a jaabi ko, “M̀ maŋ mansakee doo soto fo Rooma bankoo la mansa dammaa!” 16 Wo to le Payileti ye a dii ì la ka a pempeŋ yiribantambiloo kaŋ.
Ì ye Yeesu pempeŋ yiribantambiloo kaŋ
(Matiyu 27:32-44Maaka 15:21-32Luka 23:26-43)
17 Bituŋ ì ye Yeesu taa, a faŋo le ye a la yiribantambiloo samba dulaa to, ì ka a fo daameŋ ye “Kunkolo Kenseŋ Dulaa.” Hiburu kaŋo to wo dulaa too mu Kolokota le ti. 18 Ì ye a pempeŋ yiribantambiloo kaŋ jee le to, a niŋ kee fula. Doo be a bulubaa la, doo be a maraa la, Yeesu be teema.
19 Payileti ye a la saayaa daliiloo safee, a ye a ke a kunto yiribantambiloo bala. Ñiŋ ne safeeta a bala ko, “Yeesu Nasaretinkoo, Yahuudoolu la mansakewo.” 20 Yahuudi jamaa le ye wo safeeroo karaŋ, kaatu ì ye Yeesu pempeŋ dulaa meŋ to, a maŋ jamfa saatewo la. A safeeta Hiburu kaŋo to le, Latini kaŋo aniŋ Jirisi kaŋo. 21 Wo to le Yahuudoolu la piriisi ñaatonkoolu ko Payileti ye ko, “Kana a safee jee ko, ‘Yahuudoolu la mansakewo,’ bari a safee ko, ‘Ñiŋ kewo le ko, ate le mu Yahuudoolu la mansakewo ti.’ ” 22 Bari Payileti ye ì jaabi ko, “Ŋa meŋ safee, ŋa wo le safee.”
23 Kabiriŋ kelediŋolu ye Yeesu pempeŋ yiribantambiloo kaŋ, ì ye a la duŋ feŋolu taa, ì ye ì talaa siidulaa naani ti, fo kelediŋ-wo-kelediŋ si doo soto. Ì ye a la kotondaŋo fanaa taa, bari wo daarita le, a maŋ karalikuloo soto ka bo a santo ka taa fo a duuma. 24 Wo kamma la ì ko ñoo ye ko, “Ali ǹ kana a fara, bari ali ŋà alikuuroo* ke, meŋ be a soto la.” Ñiŋ keta le, fo Alla la kumoo si timma ko:
“Ì ye n na duŋ feŋolu talaa ñoo teema,
ì ye alikuuroo le ke n na kotondaŋo kunna.”
Ñiŋ ne mu kuwolu ti, kelediŋolu ye mennu ke.
25 Yeesu baamaa be looriŋ nuŋ a la yiribantambiloo daala, a niŋ a baadimmusoo, aniŋ Mariyaama meŋ mu Kolopas la musoo ti, aniŋ Mariyaama Makadalenkoo. 26 Kabiriŋ Yeesu ye a baamaa je looriŋ, a niŋ saayiboo a ye meŋ kanu, a ko a baamaa ye ko, “Musoo, i dinkewo fele!” 27 Bituŋ a ko saayiboo ye ko, “I baamaa fele!” Ka bo wo waatoo la, saayiboo ñiŋ ye a samba a la suwo kono ka a topatoo.
Yeesu la saayaa
(Matiyu 27:45-56Maaka 15:33-41Luka 23:44-49)
28 Ñiŋ kuwolu koolaa, Yeesu ye a loŋ ne ko, kuwolu bee timmata le saayiŋ. Ka Alla la kumoo timmandi, meŋ be safeeriŋ Kitaabu Senuŋo kono, a ko, “Mindoo le be n na!” 29 Booloo be nuŋ jee, meŋ be faariŋ bineekaroo* la. Kelediŋolu ye fuwo bula a kono, ì ye a ke siisiliŋñaama kaloo bala. Bituŋ ì ye a ke Yeesu daa to. 30 Kabiriŋ Yeesu ye bineekaroo taa, a ko, “A timmata le!” Wo to le a ye a kuŋo jimi, a niyo bota.
31 Ñiŋ parendiri luŋo saamoo mu Yahuudoolu la Loobula Luŋ kummaa baa le ti. Wo kamma la Yahuudoolu ye Payileti daani, fo kelediŋolu si wo kee saboo siŋolu kati fo ì si furewolu bondi jee janniŋ Loobula Luŋo la. 32 Bituŋ kelediŋolu naata. Ì ye moo foloo siŋolu kati, aniŋ doo fanaa, ì ye Yeesu niŋ mennu pempeŋ yiribantambiloo kaŋ. 33 Bari kabiriŋ ì futata Yeesu ma, ì ye a je ko, ate faata le fokabaŋ. Wo le ye a tinna ì maŋ a siŋolu kati. 34 Kelediŋ kiliŋo ye a karoo soo niŋ tamboo la. Wo loodulaa to, yeloo niŋ jiyo fintita.
35 Meŋ ye ñiŋ kuwo je a ñaa la, wo le ye a seedeyaa, fo alitolu fanaa si laa. A la seedeyaa mu tooñaa le ti, aduŋ a ye a loŋ ne ko, a ka tooñaa le fo. 36 Ñiŋ kuwolu keta le, fo Alla la kumoo si timma ko:
“Hani kiliŋ te kati la a kuloolu kono.”
37 Aduŋ fanaa aaya doo ko:
“Ì be ì ñaa loo la ate kaŋ ne, ì ye meŋ baloo soo.”
Ì ye Yeesu baadee
(Matiyu 27:57-61Maaka 15:42-47Luka 23:50-56)
38 Ñiŋ kuwolu koolaa Yusufa Arimatiyankoo ye Payileti daani, fo a si Yeesu furewo samba. Bituŋ Payileti sonta. Yusufa mu Yeesu noomalankoo le ti, bari a ye a ke kulloo le kono, kaatu a silata Yahuudoolu le la. A taata, a ye Yeesu furewo samba.
39 Nikodemus fanaa naata le, meŋ nene taata nuŋ Yeesu kaŋ suutoo la. A ye munku seeralaa kilo taŋ saba ñoŋ samba, meŋ ñaamita miiri* munkoo niŋ alowe la. 40 Ì ye Yeesu furewo taa, ì ye a niŋ munku seeralaa kasankee ko Yahuudoolu la baadewo aadoo be ñaameŋ. 41 Ì ye a pempeŋ daameŋ to, yiri kankaŋo doo le be jee. Wo yiri kankaŋo kono, kaburu kutoo tarata jee, moo nene maŋ baadee meŋ kono foloo. 42 Baawo parendiri luŋo le mu Loobula Luŋo ye, aduŋ wo kaburoo le sutiyaata jee la, ì ye Yeesu baadee jee.
1 أخَذَ بِـيلاطُسُ يَسوعَ وأمَرَ بِجَلْدِهِ. 2 وضفَرَ الجنودُ إكليلاً مِنْ شَوكٍ ووضَعوهُ على رأسِهِ، وألبَسوهُ ثَوبًا أُورجُوانيّا، 3 وأحاطُوا بِه يَلطِمونَهُ ويَقولونَ: «السّلامُ علَيكَ يا مَلِكَ اليَهودِ!»
4 وعادَ بِـيلاطُسُ إلى الجُموعِ وقالَ لهُم: «ها أنا أُخرِجُهُ إلَيكُم لِتَعرِفوا أنّي ما وجَدتُ سَببًا لِلحُكمِ علَيهِ». 5 فخَرَجَ يَسوعُ وعلَيهِ إكليلُ الشّوكِ والثّوبُ الأُورجُوانيّ، فقالَ لهُم بِـيلاطُسُ: «ها هوَ الرّجُلُ!»
6 فلمّا شاهَدَهُ رُؤساءُ الكَهنَةِ والحرَسُ صاحوا: «اَصلِبْهُ! اَصلِبْهُ!» فقالَ لهُم بِـيلاطُسُ: «خُذوهُ أنتُم واَصلِبوهُ، فأنا لا أجِدُ سَببًا لِلحُكمِ علَيهِ». 7 فأجابَهُ اليَهودُ: «لنا شريعةٌ، وهذِهِ الشّريعةُ تَقضي علَيهِ بالموتِ لأنّهُ زَعَمَ أنّهُ اَبنُ اللهِ». 8 فلمّا سمِعَ بِـيلاطُسُ كلامَهُم هذا اَشتَدّ خوفُهُ. 9 فدخَلَ القَصرَ وقالَ ليَسوعَ: «مِنْ أينَ أنتَ؟» فما أجابَهُ يَسوعُ بِشيءٍ. 10 فقالَ لَه بِـيلاطُسُ: «ألاَ تُجيبُني؟ ألاَ تَعرِفُ أنّ لي سُلطةً أنْ أُخلِـيَ سبـيلَكَ، وسُلطةً أنْ أصلِبَكَ؟» 11 فأجابَه يَسوعُ: «ما كانَ لكَ سُلطةٌ علَيّ، لَولا أنّكَ نِلتَها مِنَ اللهِ. أمّا الذي أسلَمَني إلَيكَ، فخَطيئَــتُهُ أعظَمُ مِنْ خَطيئَتِكَ».
12 فحاوَلَ بِـيلاطُسُ بَعدَ هذا أنْ يُخليَ سَبـيلَهُ، ولكِنّ اليَهودَ صاحوا: «إنْ أخلَيتَ سَبـيلَهُ، فما أنتَ مِنْ أصدقاءِ القيصَرِ، لأنّ مَنْ يَدّعي المُلكَ يكونُ عَدُوّا لِلقيصَرِ!» 13 فلمّا سمِعَ بـيلاطُسُ هذا الكلامَ أخرَجَ يَسوعَ وجلَسَ على كُرْسِيّ القَضاءِ في مَوضِعٍ يُسمّى «البَلاطَ»، وبالعِبريّةِ جَبّاثا. 14 وكانَ ذلِكَ يومَ الجُمعَةِ، يومَ التّهيئَةِ لِلفِصحِ، والوقتُ نحوَ الظّهرِ. فقالَ لِليَهودِ: «ها هوَ مَلِكُكُم!» 15 فصاحوا: «اَقتُلْهُ! اَقتُلْهُ! اَصلِبْهُ!» فقالَ لهُم بِـيلاطُسُ: «أأصلِبُ مَلِكَكُم؟» فأجابَ رُؤساءُ الكَهنَةِ: «لا مَلِكَ علَينا إلاّ القَيصَرُ!» 16 فأسلَمَهُ إلَيهِم لِـيَصلِبوه.
يسوع على الصليب
(متى 27‏:32‏-44، مرقس 15‏:21‏-32، لوقا 23‏:26‏-43)
فأخذوا يَسوعَ 17 فخرَجَ وهوَ يَحمِلُ صَليبَهُ إلى مكانٍ يُسَمّى الجُمجُمَةَ، وبالعبرِيّةِ جُلْجُثَةَ. 18 فصَلبوهُ هُناكَ وصَلَبوا معَهُ رَجُلَينِ، كُلّ واحدٍ مِنهُما في جِهَةٍ، وبَينَهُما يَسوعُ. 19 وعَلّقَ بِـيلاطُسُ على الصّليبِ لوحَةً مكتوبًا فيها: «يَسوعُ النّاصِريّ مَلِكُ اليَهودِ». 20 فقَرأ كثيرٌ مِنَ اليَهودِ هذِهِ الكِتابَةَ، لأنّ المكانَ الذي صَلَبوا فيهِ يَسوعَ كانَ قَريبًا مِنَ المدينةِ. وكانَتِ الكِتابَةُ بالعِبريّةِ واللاتينيّةِ واليُونانِـيّةِ. 21 فقالَ رُؤساءُ كَهنَةِ اليَهودِ لبِـيلاطُسَ: «لا تكتُبْ: مَلِكُ اليَهودِ، بل اَكتُبْ: هذا الرّجُلُ قالَ: أنا مَلِكُ اليَهودِ!»
22 فأجابَهُم بِـيلاطُسُ: «ما كَتَبتُهُ، كَتَبتُهُ». 23 ولمّا صَلَبَ الجُنودُ يَسوعَ أخَذوا ثيابَهُ وقَسَموها أربَعَ حِصَصٍ، لكُلّ جُنديّ حِصّةٌ. وأخذوا قَميصَهُ أيضًا وكانَ قِطعَةً واحدةً لا خِياطةَ بِها، مَنسوجَةً كُلّها مِنْ أعلى إلى أسفلُ. 24 فقالَ بَعضُهُم لِبَعضٍ: «لا نَشُقّ هذا القَميصَ، بل نَقتَرعُ علَيهِ، فنَرى لِمَنْ يكونُ». فتَمّ قَولُ الكِتابِ: «تقاسَموا ثيابـي، وعلى قَميصي اَقتَرَعوا». وهذا ما فعَلَهُ الجُنودُ.
25 وهُناكَ، عِندَ صليبِ يَسوعَ، وقَفَت أُمّهُ، وأُختُ أُمّهِ مَريَمُ زَوجَةُ كِلوبا، ومَريَمُ المَجدَليّةُ. 26 ورأى يَسوعُ أُمّهُ وإلى جانِبها التّلميذُ الحبـيبُ إلَيهِ، فقالَ لأُمّهِ: «يا اَمرأةُ، هذا اَبنُكِ». 27 وقالَ لِلتلميذِ: «هذِهِ أُمّكَ». فأخَذَها التّلميذُ إلى بَيتِه مِنْ تِلكَ السّاعَةِ.
موت يسوع
(متى 27‏:45‏-56، مرقس 15‏:33‏-41، لوقا 23‏:44‏-49)
28 ورأى يَسوعُ أنّ كُلّ شيءٍ تَمّ، فقالَ: «أنا عَطشانُ»، لِـيَتِمّ الكِتابُ. 29 وكانَ هُناكَ وِعاءٌ مَملوءٌ بالخَلّ، فغَمَسوا فيهِ إسفنجَةً ووضَعوها على الزُوفى ورَفَعوها إلى فَمِه. 30 فلمّا ذاقَ يَسوعُ الخَلّ قالَ: «تَمّ كُلّ شيءٍ». وحَنى رأسَهُ وأسلَمَ الرّوحَ.
طعن جنب يسوع
31 وكانَ ذلِكَ يومَ التّهيئَةِ لِلسبتِ، فطلَبَ اليَهودُ مِنْ بِـيلاطُسَ أنْ يأمُرَ بِكَسرِ سِيقانِ المَصلوبـينَ وإنزالِ جُثَثِهِم عَنِ الصّليبِ لِئَلاّ تَبقى يومَ السّبتِ، وخُصوصًا أنّ ذلِكَ السّبتَ يومٌ عظيمٌ. 32 فجاءَ الجُنودُ وكَسَروا ساقَي الأوّلِ والآخِرِ المَصلوبَينِ معَ يَسوعَ. 33 ولمّا وصَلوا إلى يَسوعَ وجَدوهُ مَيتًا، فما كَسروا ساقَيهِ. 34 ولكِنّ أحدَ الجُنودِ طَعَنَهُ بِحَربَةٍ في جَنبِهِ، فخَرَجَ مِنهُ دَمٌ وماءٌ. 35 والذي رأى هذا يَشهَدُ بِه وشهادَتُهُ صَحيحَةٌ، ويَعرِفُ أنّهُ يَقولُ الحقّ حتى تُؤمِنوا مِثلَه. 36 وحدَثَ هذا ليَتِمّ قَولُ الكتابِ: «لَنْ يَنكسِرَ لَه عَظْمٌ». 37 وجاءَ في آيةٍ أُخرى: «سيَنظُرونَ إلى الذي طَعَنوه».
دفن يسوع
(متى 27‏:57‏-61، مرقس 15‏:42‏-47، لوقا 23‏:50‏-56)
38 وبَعدَ هذا جاءَ يوسُفُ الرّامي، وكانَ تلميذًا ليَسوعَ في السّرّ خَوفًا مِنَ اليَهودِ، وطلَبَ مِنْ بِـيلاطُسَ أنْ يأخُذَ جسَدَ يَسوعَ، فسمَحَ لَه. فَجاءَ وأخَذَ جسَدَ يَسوعَ. 39 وجاءَ نيقوديموسُ، وهوَ الذي ذهَبَ إلى يَسوعَ ليلاً مِنْ قَبلُ، وكانَ معَهُ خَليطٌ مِنَ المُرّ والعُودِ وَزْنُهُ نحوَ مِئةِ دِرهَمٍ. 40 فحَمَلا جسَدَ يَسوعَ وسكَبا علَيهِ الطيبَ ولفّاهُ في كَفَنٍ، على عادَةِ اليَهودِ في دَفنِ مَوتاهُم. 41 وكانَ في الموضِعِ الذي صَلَبوا فيهِ يَسوعَ بُستانٌ، وفي البُستانِ قَبرٌ جَديدٌ ما دُفِنَ فيهِ أحَدٌ. 42 فوَضَعا يَسوعَ فيهِ لأنّهُ كانَ قريبًا وكانَ اليومُ يومَ التّهيئَةِ عِندَ اليَهودِ.