Too diyaa la kummaayaa
1 Too diyaa le fisiyaata ka ke naafulutiyo ti,
ka ke buuñaa moo ti, le fisiyaata kodiforoo niŋ sanoo ti.
2 Fankamaa niŋ fuwaaroo denta ñiŋ kuwo la le,
Yaawe* ì Daamansoo le ye ì bee daa.
3 Hakilimaa ka kuu koyibaloo je le a ye tankoo ñini,
bari moo sooneeyaariŋ baa ka duŋ a kono le, a ye naa bataa.
4 Fammajiyo aniŋ Yaawe ñaasilaŋo le
ka naafuloo, horomoo aniŋ baluwo naati moo ye.
5 Moo jenkeriŋo la siloo kaŋ, ŋaniŋolu niŋ kutindiŋolu le be laariŋ jee,
bari moo meŋ ye a kekuwolu loŋ, wo ka jamfa ì la le.
6 Dindiŋo kuluu sila kendoo la,
i si a je niŋ a keebaayaata, a te jenke la.
7 Fankamaa ka fuwaaroo mara le,
aduŋ dontorilaa ka ke a diilaa ye joŋo le ti.
8 Moo-wo-moo ka tilimbaliyaa turoo fii,
kooroo le be faliŋ na a ye,
aduŋ tilimbaliyaa busoo si kati.
9 Moo bulu feemaa be neemoo soto la le,
bayiri a niŋ fuwaaroo le ka a la domoroo talaa.
10 Niŋ i ye ñaawalilaa bayi, ñoosaboo ka taa le,
sonkoolu niŋ nendiroolu ka daŋ wo le ñaama.
11 Moo meŋ ŋaniyoo seneyaata,
aniŋ meŋ ka a diyaamuñaa loŋ,
mansa le be ke la a teeroo ti.
12 Yaawe ka a je le ko tooñaa ye loŋ,
bari a ka tilimbaloolu la kumoolu ke ì ye kuma kenseŋo le ti.
13 Katakolentewo ka a fo le ko, “Jatoo le be banta!
A be m faa la mbeedoolu kono le.”
14 Musu jeenelaa daa mu dinka baa le ti,
Yaawe be kamfaariŋ moo-wo-moo kamma, wo le be duŋ na jee.
15 Dindiŋo dalita le ka a faŋo ke toolewo ti,
bari niŋ i ye busoo tiliŋ a la, wo ka a jamfandi a la le.
16 Moo-wo-moo ka fuwaaroo mantoora, ka a la naafuloo buyindi,
aniŋ meŋ ka soorifeŋo dii fankamaalu la, bee be labaŋ na fuwaareyaa le la.
Moo ñaamendiŋolu la kumoolu
17 I tuloo loo, i ye i lamoyi moo ñaamendiŋolu la kumoolu la.
N ka meŋ karandi i si a tu i sondomoo kono,
18 kaatu a be ke la kuu kende baa le ti, niŋ i ye ì tu i sondomoo kono,
fo i hakiloo si bula ì la, niŋ i be diyaamoo la.
19 Fo i jikoo si tara looriŋ Yaawe kaŋ,
ŋa ite faŋo le kalamutandi ñiŋ na bii.
20 Fo m maŋ kuma kotoomaa taŋ saba le safee i ye,
yaamaroo niŋ londoo kumoolu,
21 ka i karandi tooñaa niŋ kuma kendoolu la,
fo i si jaabiri kendoo murundi moolu kaŋ, mennu ye i kii?
22 Kana fuwaaroolu tiñaa, bayiri ì maŋ feŋ soto,
aduŋ kana boyi moolu kaŋ mennu suulata maakoyiroo la,
niŋ ì be kiitiyo kono,
23 kaatu Yaawe le be loo la ì ye,
aduŋ moo-wo-moo ye ì la feŋolu taa,
a be i niyo taa la le.
24 I niŋ moo jusu sutuŋo kana teeriyaa ke,
aduŋ moo meŋ na kamfaa tariyaata, i niŋ a kana kuu kafu,
25 niŋ wo nte i be bula la a la kuwolu nooma le,
a la kataa ye miniŋ i la.
26 Kana ke moo ti meŋ ka moolu sankayaa,
waraŋ ka moolu tankandi juloo la kuwo to.
27 Niŋ i maŋ feŋ soto ka a joo, i be laariŋ laaraŋo meŋ kaŋ,
ì be wo le wafu la i koto.
28 I la alifaa foloolu ye naaneekuŋo meŋ laa,
kana a bondi a noo to.
29 Fo i maŋ moo je meŋ buloo koyita a la dookuwo to?
A be dookuwo ke la mansoolu le ye,
bari a te ke la moo koteŋ kenseŋolu ti.
1 الصِّيتُ أفضَلُ مِنَ الغِنى الكثيرِ،
والرَّحمةُ خَيرٌ مِنَ الفِضَّةِ والذَّهبِ.
2 الغنيُّ والفقيرُ يَتلاقَيانِ،
فكلاهُما صنَعَهُما الرّبُّ.
3 الذكيُّ يَرى الشَّرَّ فيَختَبـئُ،
والجُهَّالُ يَعبُرونَهُ فيُعاقَبونَ،
4 بالتَّواضُعِ ومَخافَةِ الرّبِّ
كُلُّ غنًى وكرامةٍ وحياةٍ.
5 في الطَّريقِ الأعوجِ شَوكٌ وفِخاخٌ،
فمَنْ يَبتَعِدُ مِنهُ يَحفَظُ نفْسَهُ.
6 هَذِّبِ الطِّفلَ في أوَّلِ طريقِهِ،
فمتى شاخَ لا يَبتَعِدُ مِنهُ.
7 الغنيُّ يتَسلَّطُ على الفقيرِ،
والمُقترِضُ عبدٌ لِلمُقرِضِ.
8 مَنْ زرَعَ الجَورَ حصَدَ الإثْمَ،
وعصا قُوَّتِهِ تكِلُّ.
9 البرَكةُ لِمَن يَدُهُ خَيِّرةٌ،
فيُعطي مِنْ خبزهِ للفقيرِ.
10 أُطرُدِ السَّاخِرَ فيَخرُجَ الخِصامُ،
ويَبطُلَ النِّزاعُ والبُغضُ.
11 مَنْ أحبَّ طَهارَةَ القلبِ
رَقَّ كَلامُهُ فصادقَهُ المَلِكُ.
12 عينا الرّبِّ تَنظُرانِ المَعرِفةَ،
وتَستَبِقانِ كَلامَ الغادِرينَ.
13 يقولُ البَطَّالُ: «في الشَّارِعِ أسَدٌ،
فإذا خرَجتُ خارجا يَقتُلُني».
14 فَمُ العاهِرةِ حُفرَةٌ عميقَةٌ،
فمَنْ أبغَضَهُ الرّبُّ سقَطَ فيها‌.
15 الحماقةُ تَعلَقُ بِقلبِ الولَدِ،
وعصا التَّأديـبِ تُبعِدُهُ مِنها.
16 مَنْ يَظلُمُ الفقيرَ ليَزيدَ ما عِندَهُ
كمَنْ يُعطي الغنيَّ ليَفتَقِرَ.
ثلاثون حكمة
17 أمِلْ أذُنَكَ وا‏سمَعْ كَلامَ الحُكَماءِ،
ووَجِّهْ قلبَكَ إلى المَعرِفةِ.
18 مِنَ الخَيرِ أنْ تَحفَظَها في قلبِكَ
وتفيضَ أيضا على شفَتَيكَ.
19 أُعَلِّمُكَ إيَّاها اليومَ
فليكُنْ على الرّبِّ ا‏تِّكالُكَ.
20 كتَبْتُها في ثلاثينَ حِكمةً
مِنْ حُسْنِ المَشورَةِ والعِلْمِ‌
21 لِتَعرِفَ صِحَّةَ أقوالِ الحَقِّ،
فتُحْسِنَ الرَّدَّ على سائِليكَ.
22 لا تَقهَرِ الفقيرَ لأنه فقيرٌ،
ولا تَسحَقِ المِسكينَ في القضاءِ.
23 فالرّبُّ يَرُدُّ التُّهمَةَ عَنهُما،
ويَسلُبُ نُفوسَ سالِبـيهما.
24 لا تُصاحبِ الرَّجلَ الغَضُوبَ،
ولا تُرافِقِ الإنسانَ السَّاخِطَ.
25 لِئلاَّ تألَفَ السَّيرَ في سُبُلِهِ،
وتُوقِـعَ نفْسَكَ في الشَّرَكِ.
26 لا تكُنْ مِمَّنْ يَعقِدونَ الصَّفَقاتِ،
ولا مِمَّنْ يَكفلونَ الدُّيونَ‌.
27 فإنْ كُنتَ لا تَملِكُ ما تَفي،
يُؤخَذُ فِراشُكَ مِنْ تَحتِكَ.
28 لا تُزِحِ الحُدودَ القديمةَ،
تِلكَ الّتي وضَعَها آباؤُكَ.
29 أرَأيتَ ماهِرا في عمَلِهِ؟
معَ المُلوكِ لا معَ الرُّعاعِ مُقامُهُ.