Noto woorowuloo
1 Bituŋ ŋa Saajiiriŋo je, a ye noto foloo teyi wo noto woorowuloo kono. Ŋa daafeŋ baluuriŋ kiliŋo moyi wo daafeŋ baluuriŋ naanoo kono, a kaŋo ka munta le ko saŋ kumakaŋo, a ko, “Naa!” 2 Bituŋ ŋa suu koyoo je, a borindilaa ye kalabeñoo muta. Kañeerinaafoo diita a la le. A fintita ko noorilaa ka nooroo ke kotenke.
3 Kabiriŋ Saajiiriŋo ye noto fulanjaŋo teyi, ŋa daafeŋ baluuriŋ fulanjaŋo moyi, a ko, “Naa!” 4 Suu doo fanaa fintita naŋ, meŋ be wuleeriŋ. A borindilaa ye kaŋo soto le ka kayiroo bondi duniyaa kono fo moolu si ñoo faa, aduŋ hawusari* baa le diita a la.
5 Kabiriŋ Saajiiriŋo ye noto sabanjaŋo teyi, ŋa daafeŋ baluuriŋ sabanjaŋo moyi, a ko, “Naa!” A fele, ŋa suu fiŋo je. A borindilaa ye peesarilaŋo le soto a buloo kono. 6 Bituŋ ŋa feŋ moyi, meŋ ka munta ko moo kumakaŋo, a bota naŋ wo daafeŋ baluuriŋ naanoo kono. A be a fo kaŋ ko, “Wiiti* fariñoo, a pooti kiliŋ, denaari kiliŋ. Baali* fariñoo, a pooti saba, denaari kiliŋ. Bari kana olifu* yiroolu waraŋ wayini* yiroolu maa.”
7 Kabiriŋ Saajiiriŋo ye noto naaninjaŋo teyi, ŋa daafeŋ baluuriŋ naaninjaŋo moyi, a ko, “Naa!” 8 Bituŋ ŋa suu mampatabaloo je. A borindilaa too mu Saayaa le ti, aduŋ Kaburoo bulata a nooma. Semboo diita itolu la le ka duniyaa talaadaa naaninjaŋo bee faa niŋ hawusaroo la, konko jawoo, alibalaa kuuraŋo, aniŋ daafeŋ saŋarariŋolu.
9 Kabiriŋ Saajiiriŋo ye noto luulunjaŋo teyi, ŋa niyolu le je sadaajanidulaa* koto. Ì mu moolu niyolu le ti, ì ye mennu faa Alla la kumoo aniŋ ì la seedeyaa kamma la. 10 Ì sarita niŋ sari baa la ko: “M̀ Maarii Mansa Tallaa! Ite meŋ jankuta, ite meŋ mu tooñaa ti, fo i la kiitiyo be mee la le hani saayiŋ? Waati jumaa le i be moolu joo la, mennu ye ntolu faa?” 11 Bituŋ waramba koyoo diita ì meŋ-wo-meŋ na. Ì sabarindita ko, ì ye dahaa fo waatindiŋ, fo ì dookuuñoolu niŋ ì baadiŋolu* la hapoo ye timmandi, mennu fanaa ñanta faa la wo ñaa kiliŋo ñaama.
12 Ŋa Saajiiriŋo je, a ye noto wooronjaŋo teyi. Wo keta banku jarajara baa ti. Tiloo naata fiŋ ko fintoŋo, aniŋ karoo bee naata wulee ko yeloo. 13 Saŋo looloolu boyita naŋ bankoo kaŋ ko sooto diŋ nororiŋolu, turubaadoo ka mennu joloŋ duuma, niŋ a feeta. 14 Ŋa saŋ fatoolu je yeemaŋ na ko kayitoo, ì ye meŋ moromoro, aduŋ konkoolu niŋ baajooyoolu bee bota ì noolu to. 15 Wo to le duniyaa mansoolu, kantiyolu niŋ kelejawaroolu, fankamaalu niŋ sembetiyolu, ì bee borita ka maabo berehuwolu kono, aniŋ konko bere baalu kono taariŋ. Moolu bee borita, fo joŋolu le mu, waraŋ foroolu. 16 Ì be a fo la konkoolu niŋ bere baalu ye ko, “Ali boyi ǹ kaŋ, ali ye m̀ maabo wo maarii ñaadaa ma, meŋ be siiriŋ mansasiiraŋo kaŋ, aniŋ Saajiiriŋo la kamfaa baa ma. 17 Ì la kamfaa luŋ baa naata le, jumaa le si loo noo a ñaato?”
الختوم السبعة
1 ورَأيتُ الحَمَلَ يَفُضّ أوّلَ الخُتومِ السّبعةِ، فَسَمِعتُ واحِدًا مِنَ الكائناتِ الحيّةِ الأربعةِ يَقولُ بِصوتٍ كالرّعدِ: «تَعالَ!» 2 فنَظَرتُ وإذا حِصانٌ أبـيضُ، وراكِبُهُ يَحمِلُ قَوسًا، فأُعطِـيَ إكليلاً وخَرَجَ غالِبًا ليَغلِبَ.
3 ولمّا فَضّ الحَمَلُ الخَتمَ الثّاني، سَمِعتُ الكائنَ الحيّ الثّانيَ يَقولُ: «تَعالَ!» 4 فخَرَجَ حِصانٌ أحمَرُ، نالَ راكِبُهُ القُدرَةَ على نَزعِ السّلامِ مِنَ الأرضِ حتى يتَقاتَلَ النّاسُ، فأُعطِـيَ سَيفًا كبـيرًا.
5 ولمّا فَضّ الحَمَلُ الخَتمَ الثّالِثَ، سَمِعتُ الكائنَ الحيّ الثّالِثَ يَقولُ: «تَعالَ!» فنَظَرتُ وإذا حِصانٌ أسوَدُ، وبـيَدِ راكبِهِ مِيزانٌ. 6 وسَمِعتُ ما يُشبِهُ الصّوتَ مِنْ بَينِ الكائناتِ الحيّةِ الأربعةِ يَقولُ: «كَيلُ قَمحٍ بِدينارٍ، وثلاثةُ أكيالِ شَعيرٍ بِدينارٍ، وأمّا الزّيتُ والخَمرُ فلا تُفسِدْهُما».
7 ولمّا فَضّ الحَمَلُ الخَتمَ الرّابـعَ، سَمِعتُ الكائنَ الحيّ الرّابـعَ يَقولُ: «تَعالَ!» 8 فنَظَرتُ وإذا بِحِصانٍ أخضَرَ باهِتِ اللّونِ، وراكِبُهُ يُدعى الموتَ، ومَثوى الأَمواتِ يَتبَعُهُ، فَنالا سُلطانًا على رُبعِ سُكّانِ الأرضِ لِـيَقتُلاهُم بِالسّيفِ والجوعِ والموتِ ووُحوشِ الأرضِ.
9 ولمّا فَضّ الحَمَلُ الخَتمَ الخامِسَ، رأيتُ تَحتَ المَذبَحِ نُفوسَ المَذبوحينَ في سَبـيلِ كلِمَةِ اللهِ والشّهادَةِ التي شَهِدوها. 10 فَصَرَخوا بأَعلى صَوتِهِم: «إلى متى، أيّها السّيّدُ القُدّوسُ الحَقّ، لا تَدينُ سُكّانَ الأرضِ وتَنتَقِمُ مِنهُم لِدِمائِنا؟» 11 فنالَ كُلّ واحِدٍ مِنهُم ثَوبًا أبـيضَ، وقيلَ لهُم أنْ يَنتَظِروا قَليلاً إلى أنْ يكتَمِلَ عدَدُ رِفاقِهِم العَبـيدِ وإخوَتِهِمِ الذينَ سيُقتَلونَ مِثلَهُم.
12 ثُمّ رَأيتُ الحَمَلَ يَفُضّ الخَتمَ السّادِسَ، وإذا زَلزالٌ عَظيمٌ يَقَعُ، والشّمسُ تَسوَدّ كَثَوبِ الحِدادِ، والقَمَرُ كُلّهُ يَصيرُ مِثلَ الدّمِ، 13 وكَواكِبُ الفَضاءِ تَتَساقَطُ إلى الأرضِ كما يَتَساقَطُ ثَمَرُ التّينَةِ الفجّ إذا هَزّتْها رِيحٌ عاصِفَةٌ، 14 والسّماءُ تَنطَوي طَيّ اللّفافَةِ، والجِبالُ والجزُرُ كُلّها تَتَزَحزَحُ مِنْ أماكِنِها، 15 ومُلوكُ الأرضِ وعُظَماؤُها وأقوياؤُها وأغنياؤُها وزُعَماؤُها وعَبـيدُها وأحرارُها كُلّهُم يَلجَأونَ إلى المَغاوِرِ وبَينَ صُخورِ الجِبالِ، 16 وهُم يَقولونَ لِلجِبالِ والصّخورِ: «اَسقُطي علَينا وأخفينا عَنْ وجهِ الجالِسِ على العَرشِ وعَنْ غَضَبِ الحَمَلِ. 17 جاءَ يومُ غَضَبِهِما العَظيمُ، فمَنْ يَقوَى على الثّباتِ؟»