Saajiiriŋo niŋ kitaabu moromororiŋo
1 Bituŋ ŋa kitaabu moromororiŋo* je a bulubaa buloo kono, ate meŋ be siiriŋ mansasiiraŋo kaŋ. Safeeroolu be a kara fuloo bee la, aduŋ a be notoriŋ noto woorowula le la. 2 Ŋa malaayika sembemaa je, meŋ be kankulaaroo kaŋ niŋ sari baa la ko, “Jumaa le jarita ka ñiŋ kitaabu moromororiŋo notoolu teyi, aniŋ ka a yele?” 3 Bari hani moo kiliŋ te jee, Arijana kono waraŋ bankoo kaŋ waraŋ bankoo koto duuma, meŋ si ñiŋ kitaabu moromororiŋo yele noo, waraŋ ka a kono juubee. 4 N kumboota baake, kaatu moo maŋ soto, meŋ jarita ka wo kitaabu moromororiŋo yele, waraŋ ka a kono juubee.
5 Wo to le alifaa kiliŋo ko n ye ko, “Kana kumboo! A juubee, Yahuuda lasiloo la jatoo meŋ bota Dawuda bala, a ye nooroo ke le. Wo kamma la, ate le si kitaabu moromororiŋo la noto woorowuloo teyi noo ka a yele.”
6 Bituŋ ŋa Saajiiriŋo je looriŋ mansasiiraŋo niŋ wo daafeŋ baluuriŋ naanoo teema, wo alifaalu ye ì muruŋ-muruŋ. Saajiiriŋo ñiŋ be le ko meŋ kanateyita. Bina woorowula le be a la, aniŋ ñaa woorowula. Wolu mu Alla la noora woorowuloo le ti, a ye mennu kii duniyaa bee kono. 7 Saajiiriŋo ñiŋ naata wo kaŋ, meŋ be siiriŋ mansasiiraŋo kaŋ, a ye kitaabu moromororiŋo taa a bulubaa buloo kono. 8 Kabiriŋ Saajiiriŋo ye a taa, wo daafeŋ baluuriŋ naanoo niŋ wo alifaa muwaŋ niŋ naanoo sujudita a ñaatiliŋo la, ì meŋ-wo-meŋ niŋ kontiŋo aniŋ sani booloolu, mennu be faariŋ cuuraayoo la. Wo cuuraayoo mu Alla la moo senuŋolu la duwaa le ti. 9 Bituŋ ì ye suukuu kutoo laa ko:
“Ite le jarita ka kitaabu moromororiŋo taa,
aniŋ ka a notoolu teyi.
Kaatu ite le kanateyita,
i ye moolu kumakaa Alla ye.
Ite le yeloo keta kumakaaraŋo ti moolu bee ye,
ka bo siyolu bee kono, kaŋolu, bankoolu,
aniŋ nasiyoŋolu bee.
10 I ye wolu ke mansariŋolu le ti,
piriisiyaa* be mennu bulu,
ka ǹ na Alla batu.
Ì be maraloo ke la duniyaa kono le.”
11 Wo to le ŋa malaayikoolu jamaa je, ì ye mansasiiraŋo niŋ daafeŋ baluuriŋolu niŋ alifaalu murubeŋ. Ì mu malaayika wuliwuloolu le ti, aniŋ miliyoŋ-miliyoŋolu. Aduŋ ŋa ì la kumakaŋolu moyi le, 12 ì be a fo kaŋ niŋ sari baa la ko:
“Saajiiriŋo meŋ kanateyita nuŋ,
ate le jarita semboo niŋ fankoo bee la,
aniŋ ñaameŋo, waroo niŋ horomoo,
kallankeeyaa* niŋ jayiroo!”
13 Bituŋ n naata daafeŋolu bee moyi, mennu be Arijana kono, bankoo kaŋ, bankoo koto duuma, fankaasoo kono aniŋ dulaalu bee to. Ì kumata ka a fo ko:
“Jayiroo niŋ horomoo be ate le ye,
meŋ be siiriŋ mansasiiraŋo kaŋ,
a niŋ Saajiiriŋo!
Kallankeeyaa niŋ waroo be itolu le ye,
fo abadaa!”
14 Wo daafeŋ baluuriŋ naanoo ko, “Amiin!” aduŋ alifaalu sujudita, ì ye ì batu.
الكتاب والحمل
1 ورأيتُ بـيَمينِ الجالِسِ على العَرشِ كِتابًا مَخطوطًا مِنَ الدّاخِلِ والخارِجِ، مَختومًا بِسَبعَةِ خُتومٍ، 2 ورَأيتُ ملاكًا جبّارًا يُنادي بأعلى صوتِهِ: «مَنِ الذي يَحِقّ لَه أنْ يَفتَحَ الكِتابَ ويَفُضّ خُتومَهُ؟» 3 فما قَدِرَ أحَدٌ في السّماءِ ولا في الأرضِ ولا تَحتَ الأرضِ أنْ يَفتَحَ الكِتابَ ويَنظُرَ ما فيهِ. 4 فبَكيتُ كَثيرًا لأنّهُ تَعَذّرَ وُجودُ مَنْ يَحِقّ لَه أنْ يَفتَحَ الكِتابَ ويَنظُرَ ما فيهِ. 5 فقالَ لي واحدٌ مِنَ الشّيوخِ: «لا تَبكِ. غَلَبَ الأسَدُ الذي مِنْ عَشيرَةِ يَهوذا ونَسلِ داودَ، وهوَ سَيَفتَحُ الكِتابَ ويَفُضّ خُتومَهُ السّبعةَ».
6 ورَأيتُ بَينَ العَرشِ والكائناتِ الحيّةِ الأربعَةِ وبَينَ الشّيوخِ حَمَلاً واقِفًا كأنّهُ مَذبوحٌ، لَه سَبعةُ قُرونٍ وسَبعُ عُيونٍ هِـيَ أرواحُ اللهِ السّبعَةُ التي أرسَلَها إلى العالَمِ كُلّه. 7 فجاءَ الحَمَلُ وأخَذَ الكِتابَ مِنْ يَمينِ الجالِسِ على العَرشِ. 8 ولمّا أخَذَ الكِتابَ، سجَدَ الكائناتُ الحيّةُ الأربعةُ والشّيوخُ الأربعةُ والعِشرونَ لِلحَمَلِ. وكانَ معَ كُلّ واحدٍ مِنهُم قيثارَةٌ وكُؤوسٌ مِنْ ذَهَبٍ مَملوءَةٌ بِالبَخورِ، هِـيَ صَلَواتُ القِدّيسينَ. 9 وكانوا يُنشِدونَ نَشيدًا جَديدًا فيَقولونَ:
«أنتَ الذي يَحِقّ لَه
أنْ يأخُذَ الكِتابَ ويَفُضّ خُتومَه!
لأنّكَ ذُبِحْتَ واَفتَدَيْتَ أُناسًا للهِ بِدَمِكَ
مِنْ كُلّ قَبـيلَةٍ ولِسانٍ وشَعبٍ وأُمّةٍ،
10 وجَعَلتَ مِنهُم مَلكوتًا وكَهنَةً لإلهِنا يَملِكونَ على الأرضِ».
11 ونَظَرتُ، فسَمِعتُ أصواتَ كثيرٍ مِنَ الملائِكَةِ وهُم يُحيطونَ بِالعَرشِ وبالكائناتِ الحيّةِ الأربعةِ والشّيوخِ، وكانَ عدَدُهُم آلافًا مُؤلّفَةً، 12 وهُم يُرَتّلونَ بأعلى صَوتِهِم:
«الحَمَلُ المَذبوحُ يَحِقّ لَه
أنْ يَنالَ القُدرَةَ والغِنى
والحِكمَةَ والجبَروتَ والإكرامَ،
لَه المَجدُ والحَمدُ!»
13 وسَمِعتُ كُلّ خَليقَةٍ في السّماءِ والأرضِ وتَحتَ الأرضِ وفي البحرِ والكونِ كُلّهِ تَقولُ:
«لِلجالِسِ على العَرشِ ولِلحَمَلِ
الحَمدُ والإكرامُ والمَجدُ
والجَبَروتُ إلى أبَدِ الدّهورِ».
14 فَقالَ الكائناتُ الحيّةُ الأربَعةُ: «آمين!» وركَعَ الشّيوخُ ساجِدينَ.