Seewoo Arijana kono
1 Ñiŋ kuwolu koolaa, ŋa maakaŋo moyi, meŋ ka munta ko kafu baa Arijana kono. Ì be sari kaŋ santo ko:
“Haleluyaa! Kiisoo, kallankeeyaa* aniŋ semboo,
bee mu ǹ na Alla le taa ti.
2 A la kiitiyolu mu tooñaa niŋ tiliŋo le ti,
a ye wo cakamusu baa kiitindi le,
meŋ ye duniyaa kosondi a la laañooyaa tuluŋo la.
A ye Alla la dookuulaalu mennu yeloo boŋ,
Alla ye wolu la juloo joo a ñaama le.”
3 Ì ko kotenke ko:
“Haleluyaa! A be tooroo dimbaa meŋ kono,
wo siisiyo ka taa santo le, fo abadaa.”
4 Wo to le alifaa muwaŋ niŋ naanoo niŋ wo daafeŋ baluuriŋ naanoo sujudita, ì ye Alla batu, meŋ be siiriŋ mansasiiraŋo kaŋ. Ì ko:
“Amiin, Haleluyaa!”
5 Bituŋ kumakaŋo bota mansasiiraŋo to, meŋ ko:
“Ali ŋà ǹ na Alla jayi,
alitolu bee mennu mu a la dookuulaalu ti,
alitolu mennu ye a ñaasilaŋo soto,
biriŋ moondiŋ fo moo baa.”
6 N naata kumakaŋo moyi, meŋ ka munta ko kafu baa, a maakaŋo be ko jiibaliŋ baalu niŋ saŋ feteŋolu. Ì be sari kaŋ santo ko:
“Haleluyaa! Maariyo be maraloo kaŋ ne,
ǹ na Alla Mansa Tallaa.
7 Ali ŋà seewoo, ŋà jusulaa,
ali ŋà jayiroo niŋ tenturoo dii a la,
kaatu Saajiiriŋo la maañoobitoo siita le,
a la maañoo ye a faŋ parendi le.
8 Fulaari ñiimaa diita a la ka a duŋ,
meŋ be seneyaariŋ,
a be koyiriŋ ko perekaanoo.”
Wo fulaari ñiimaa mu moo senuŋolu la kebaara tilindiŋolu le ti.
9 Bituŋ malaayikoo ko n ye ko, “Ñiŋ safee: Barakoo be wo moolu le ye, mennu buuñaatoo kumandita Saajiiriŋo la maañoobiti siimaŋo to.” Aduŋ a ye ñiŋ bambandi ko, “Ñinnu mu Alla la tooñaa kumoolu le ti.”
10 Wo to le n sujudita malaayikoo siŋolu to ka a batu, bari a ko n ye ko, “Wuli, kana wo ke! Nte mu i dookuuñoo le ti, aniŋ i baadiŋolu* dookuuñoo mennu ka Yeesu Kiristu* la kuwo seedeyaa. Alla batu! Mennu ka Yeesu la kuwo seedeyaa, ì ka kiilaariyaa kumoo fo ka bo niŋ Alla la Nooroo le la.”
Suu koyi borindilaa
11 Bituŋ ŋa Arijana je yeleriŋ, suu koyoo be jee. A borindilaa meŋ be siiriŋ a kaŋ, a ka kumandi Foroo niŋ Tooñaa le la. A ka kiitiyo niŋ keloo ke niŋ tiliŋo le la. 12 A ñaakesoolu be le ko dimbaa maloo, aduŋ mansanaafandiŋ jamaa be a kuŋo to. A ye too soto, meŋ be safeeriŋ a bala, bari moo-wo-moo le maŋ wo loŋ, fo ate faŋo doroŋ. 13 A ka waramboo duŋ, meŋ bulata yeloo kono, aduŋ a kumandita too meŋ na, wo mu Alla la Kumoo le ti. 14 Bituŋ ŋa Arijana kelediŋ kafoolu je a nooma kaŋ, ì niŋ suu koyoolu. Ì be feetoofatariŋ fulaari ñiimaa la, meŋ be seneyaariŋ, a be koyiriŋ ko perekaanoo.
15 Hawusari* daa diimaa fintita naŋ a daa kono, a be duniyaa nasiyoŋolu sepu la meŋ na. A be ì mara la niŋ needokoo le la, aduŋ a be ì dori la wo yiridiŋ bitidulaa kono le, meŋ mu Alla Mansa Tallaa la kamfaa jawu baa ti. 16 A ye too soto, meŋ be safeeriŋ a la waramboo niŋ a wutoo bala ko, Mansoolu la Mansa aniŋ Maariyolu Maarii.
17 Bituŋ ŋa malaayikoo je looriŋ tiloo kono. A sarita santo niŋ sari baa la ka kunoolu bee kili, mennu be tii kaŋ saŋo santo. A ko, “Ali naa, ali kafu ñoo ma Alla la siimaŋ baa ye. 18 Ali naa ka mansoolu suboo domo, kelediŋ kuntii baalu, kelejawaroolu, suwoolu niŋ ì borindilaalu, aniŋ moolu bee suboo, joŋolu waraŋ foroolu, biriŋ moondiŋ fo moo baa.”
19 Bituŋ n naata wo daafeŋ saŋarariŋo je, a niŋ duniyaa mansoolu niŋ ì la kelediŋ kafoolu. Ì kafuta ñoo ma ka keloo boyi wo kaŋ, meŋ be siiriŋ suwoo kaŋ, aniŋ a la kelediŋ kafoolu. 20 Daafeŋ saŋarariŋo ñiŋ mutata, aniŋ faniyaa annabiyomoo meŋ ye taamanseeri kaawakuuyaariŋolu ke a ñaatiliŋo la nuŋ. Ka bo niŋ wo kaawakuwolu la, a ye moolu neenee nuŋ, mennu ye daafeŋ saŋarariŋo la taamanseeroo soto, aniŋ ka a muluŋo batu. Itolu fuloo baluuriŋo le fayita dimbaa daloo kono, meŋ ka jani niŋ solifa munkoo* la. 21 Toomaalu mennu tuta jee, wolu faata niŋ hawusaroo le la, meŋ fintita naŋ wo daa kono, meŋ be siiriŋ suwoo kaŋ. Aduŋ kunoolu bee ye ì konoolu fandi niŋ ì furewolu suboo la.
1 وسَمِعتُ بَعدَ ذلِكَ صَوتًا عَظيمًا كأنّهُ صوتُ جُمهورٍ كبـيرٍ في السّماءِ يَقولُ: «هَلّلويا! لإلهِنا الخلاصُ والمَجدُ والقُوّةُ. 2 أحكامُهُ حَقّ وعَدْلٌ. دانَ الزّانِـيَةَ العَظيمَةَ التي أفسَدَتِ الأرضَ بِدَعارَتِها، واَنتَقَمَ مِنها لِدَمِ عِبادِهِ». 3 وقالوا ثانِـيَةً: «هَلّلويا! دُخانُها يَتصاعَدُ أبَدَ الدّهورِ». 4 فركَعَ الشّيوخُ الأربَعةُ والعشرونَ والكائناتُ الحيّةُ الأربعةُ وسَجدوا للهِ الجالِسِ على العَرشِ وقالوا: «آمينَ! هَلّلويا!»
عرس الحمل
5 وخرَجَ مِنَ العَرشِ صوتٌ يَقولُ: «سَبّحوا إلهَنا، يا جميعَ عِبادِهِ والذينَ يَخافونَهُ مِنْ صِغارٍ وكبارٍ». 6 ثُمّ سَمِعتُ ما يُشبِهُ صوتَ جُمهورٍ كبـيرٍ أو هَديرَ مِياهٍ غَزيرَةٍ أو هَزيمَ رَعدٍ شَديدٍ يَقولُ: «هَلّلويا! المُلْكُ لِلرّبّ إلهِنا القَديرِ! 7 لِنَفرَحْ ونَبتَهِـجْ! ولْنُمَجّدْهُ لأنّ عُرسَ الحَمَلِ جاءَ وَقتُهُ، وتَزَيّنَت عَروسُهُ 8 وأُعطِيَت أنْ تَلبَسَ الكَتّانَ الأبـيَضَ النّاصِعَ». والكَتّان هوَ أعمالُ القِدّيسينَ الصّالِحَةُ.
9 ثُمّ قالَ لِـيَ الملاكُ: «أكتُبْ: هَنيئًا لِلمَدعُوّينَ إلى وَليمةِ عُرسِ الحَمَلِ!» وقالَ أيضًا: «هذِهِ هِيَ أقوالُ اللهِ الصّادِقَةُ».
10 فاَرتَميتُ على قَدَميهِ لأسجُدَ لَه، فقالَ لي: «لا تَفعَلْ! أنا عَبدٌ مِثلُكَ ومِثلُ إخوَتِكَ الذينَ عِندَهُم شَهادَةُ يَسوعَ. فاَسجُدْ للهِ! لأنّ شَهادَةَ يَسوعَ هِـيَ رُوحُ النّبوءَةِ».
راكب الفرس الأبـيض
11 فرأَيتُ السّماءَ مَفتوحَةً، وإذا فرَسٌ أبـيَضُ وعلَيهِ راكِبٌ يُدعى الأمينَ والصّادِقَ، يَحكُمُ ويُحارِبُ بِالعَدلِ. 12 عَيناهُ كَلَهيبِ نارٍ وعلى رأْسِهِ تِـيجانٌ كَثيرةٌ وعلَيهِ اَسمٌ مكتوبٌ لا يَعرِفُهُ أحَدٌ سِواهُ. 13 وهوَ يَلبَسُ ثَوبًا مَغموسًا بِالدّمِ، واَسمُهُ كَلِمَةُ اللهِ. 14 وكانَت تَتبَعُهُ على خَيلٍ بِـيضٍ جُنودُ السّماءِ لابِسينَ كَتّانًا أبـيضَ نَقِـيّا، 15 ويَخرُجُ مِنْ فَمِهِ سَيفٌ مَسنونٌ لِـيَضرِبَ بِه الأُمَمَ، فيَرعاهُم بِعَصًا مِنْ حَديدٍ، ويَدوس في مِعصَرَةِ خَمرِ نَقمَةِ غَضَبِ اللهِ القَديرِ. 16 وكانَ اسمٌ مَكتوبًا على رِدائِهِ وفَخذِهِ: «مَلِكُ المُلوكِ ورَبّ الأربابِ».
17 ورأيتُ ملاكًا واقِفًا في الشّمسِ يَصيحُ صِياحًا عالِـيًا بِجميعِ الطّيورِ التي تَطيرُ في وَسَطِ السّماءِ: «تَعالَي اَجتَمِعي في وَليمَةِ اللهِ الكُبرى، 18 لِتَأْكُلي لُحومَ المُلوكِ ولُحومَ القادَةِ ولُحومَ الأبطالِ ولُحومَ الخَيلِ وفُرسانِها ولُحومَ جميعِ البشَرِ عَبـيدًا وأحرارًا، صِغارًا وكِبارًا!»
19 ورأَيتُ الوَحشَ ومُلوكَ الأرضِ وجُيوشَهُم يَتَجَمّعونَ لِـيُقاتِلوا الفارِسَ وجَيشَهُ، 20 فوَقَعَ الوَحشُ في الأسرِ معَ النّبِـيّ الكَذّابِ الذي عَمِلَ العَجائِبَ في حُضورِ الوَحشِ وأضَلّ الذينَ نالوا سِمَةَ الوَحشِ والذينَ سَجَدوا لِصُورَتِه. وألقَوا الوَحشَ والنّبِـيّ الكَذّابَ وهُما على قَيدِ الحياةِ في بُحَيرةٍ مِنْ نارِ الكِبريتِ المُلتَهِبِ. 21 وهلَكَ الباقونَ بِالسّيفِ الخارِجِ مِنْ فَمِ الفارِسِ، فشَبِعَت جميعُ الطّيورِ مِنْ لُحومِهِم.