Kiitiyo laata Babiloni kaŋ
1 Wo malaayika woorowuloo mennu ye booli woorowuloo soto, kiliŋ ko n ye ì kono ko, “Naa! Ŋa cakamusu baa la kiitiyo yitandi i la, wo saatee baa, meŋ be siiriŋ baajii jamaalu daala. 2 Ate le niŋ duniyaa mansoolu ye laañooyaa tuluŋo ke, aduŋ mennu be sabatiriŋ duniyaa kono, naata siira niŋ a la laañooyaa tuluŋo doloo la.”
3 Bituŋ Alla la Nooroo ye m muta, malaayikoo ñiŋ ye n samba keñewuloo* kono. Ŋa musoo je siiriŋ daafeŋ saŋarariŋo kaŋ, meŋ be wuleeriŋ, aduŋ a baloo be faariŋ niŋ tooñeeri toolu le la. Kuŋ woorowula le be a la, aniŋ bina taŋ. 4 Wo musoo parendita sitifeŋ wuleŋo niŋ wuluyeloo le la. A la ñarandiri feŋolu mu sanoo le ti, bere ñiimaalu aniŋ pemoolu. Sani mindaŋo be a buloo kono, meŋ be faariŋ niŋ feŋ haraamuriŋolu la, aniŋ a la laañooyaa tuluŋ feŋ nooriŋolu. 5 Too be safeeriŋ a foŋo to meŋ mu kulloo ti ko, “Babiloni saatee baa, cakoolu aniŋ duniyaa haraamu kuwolu baamaa!”
6 Ŋa musoo ñiŋ je siirariŋ niŋ Alla la moo senuŋolu yeloo la, aniŋ wo moolu yeloo, mennu faata Yeesu la kuwo seedeyaa kamma la. Kabiriŋ ŋa a je, n jaakalita baake le, 7 bari malaayikoo ko n ye ko, “I ka jaakali muŋ ne la? M be ñiŋ kulloo fo la i ye le, ñiŋ musoo la taamanseeroo mu meŋ ti, aniŋ daafeŋ saŋarariŋo meŋ ye a samba. Wo mu daafeŋ saŋarariŋo le ti, kuŋ woorowula be meŋ na, aniŋ bina taŋ. 8 Daafeŋ saŋarariŋo ñiŋ, i ye meŋ je, a be keriŋ ne nuŋ, bari saayiŋ a te keriŋ. A be naa santo le ka bo dinka dambaloo kono, a ye taa kasaaroo kono. Aduŋ duniyaa moolu mennu too maŋ safee baluwo kitaaboo kono biriŋ duniyaa foloodulaa to, wolu be jaakali la le, niŋ ì ye daafeŋ saŋarariŋo ñiŋ je, kaatu a be keriŋ ne nuŋ, saayiŋ a te keriŋ, bari a be naa la le.
9 “Ñiŋ ye hakiloo niŋ ñaameŋo le kaniŋ. Wo kuŋ woorowuloo mu konko woorowuloo le ti, musoo be siiriŋ mennu kaŋ. 10 Ì mu mansa woorowuloo fanaa le ti. Mansa luulu le boyita, kiliŋo be keriŋ ne saayiŋ, aduŋ doo be naa la le. Niŋ a naata, a ñanta tu la jaŋ waatindiŋ doroŋ ne la. 11 Daafeŋ saŋarariŋo meŋ be keriŋ nuŋ, aduŋ saayiŋ a te keriŋ, ate le mu mansa seyinjaŋo ti. A bota wo mansa woorowuloo le kono, aduŋ a ka taa a la kasaaroo le kono.
12 “I ye wo bina taŋo mennu je, wolu mu mansa taŋ ne ti, mennu maŋ ì la mansayaa semboo soto foloo, bari ì niŋ daafeŋ saŋarariŋo be kaŋo soto la ñoo la le ko mansoolu, fo waatindiŋ. 13 Ñinnu ye hakili kiliŋ ne soto, aduŋ ì ye ì la semboo niŋ ì la kaŋo dii daafeŋ saŋarariŋo la le. 14 Ì be keloo boyi la Saajiiriŋo kaŋ ne, bari Saajiiriŋo be ì noo la le, kaatu ate le mu Maariyolu Maarii ti, aniŋ Mansoolu la Mansa. Aduŋ moolu mennu be a fee, wolu kumandita le, ì tombonta, aduŋ ì foroyaata le.”
15 Bituŋ malaayikoo ko n ye ko, “Baajiyolu, i ye mennu je, cakamusoo be siiriŋ daameŋ to, wolu mu bankoolu le ti, sii jamaalu, nasiyoŋolu aniŋ kaŋolu. 16 Aduŋ ì ye bina taŋo mennu je, wolu niŋ daafeŋ saŋarariŋo be cakamusoo ñiŋ koŋ na le. Ì be a wuraŋ na le, ì ye a kenseŋo bula. Ì be a suboo domo la le, ì ye a kasaara niŋ dimbaa la. 17 Alla le ye wo feeroo duŋ wo mansoolu sondomoo kono, ka a ke. Ì kambenta ka ì la mansayaa dii wo daafeŋ saŋarariŋo la fo waatoo meŋ na, Alla la kumoo be timmandi la. 18 I ye musoo meŋ je, ate le mu saatee baa ti, meŋ ye kaŋo soto duniyaa mansoolu bee kaŋ.”
الزانية العظيمة والوحش
1 وَجاءَني أحَدُ الملائِكَةِ السّبعةِ الذينَ مَعَهُمُ الكُؤوسُ السّبعُ وقالَ لي: «تَعالَ فَأُريَكَ عِقابَ الزّانِـيَةِ العَظيمةِ القائِمَةِ على جانِبِ المِياهِ الكثيرةِ. 2 بِها زَنى مُلوكُ الأرضِ، وسكِرَ سُكّانُ الأرضِ مِنْ خَمرِ كأْسِ زِناها».
3 فحَمَلَني بِالرّوحِ إلى الصّحراءِ، فرَأَيتُ امرَأةً تَجلِسُ على وَحشٍ قِرمِزيّ مُغَطّى بِأَسماءِ التجدّيفِ، لَه سَبعَةُ رُؤوسٍ وعَشَرَةُ قُرونٍ. 4 وكانَتِ المرأَةُ تَلبَسُ الأُرجُوانَ والقِرمزَ وتتَحَلّى بِالذّهَبِ والحِجارَةِ الكَريمَةِ واللُؤلُؤِ، وبِـيَدِها كأْسٌ مِنْ ذهَبٍ مُمَتِلئَةٌ بِرِجسِ زِناها ونَجاسَتِهِ، 5 وعلى جَبـينِها اَسمٌ يَرمُزُ إلى بابِلَ العَظيمةِ، أُمّ الزّنى ودَنَسِ الأرضِ. 6 ورأَيتُ المرأَةَ سَكرى مِنْ دَمِ القِدّيسينَ ومِنْ دَمِ شُهَداءِ يَسوعَ. فلمّا رأيتُها تَعجَّبتُ كَثيرًا. 7 فقالَ لِـيَ الملاكُ: «لِماذا تَعَجّبتَ؟ سأكْشِفُ لكَ سِرّ المرأَةِ والوَحشِ الذي يَحمِلُها، صاحِبِ السّبعةِ الرُؤوسِ والعَشَرَةِ القُرونِ. 8 والوَحشُ الذي رأيتَهُ كانَ وما عادَ كائِنًا. سَيصعَدُ بَعدَ قليلٍ مِنَ الهاوِيَةِ ويَمضي إلى الهلاكِ. وسيَتَعجّبُ سُكّانُ الأرضِ الذينَ أسماؤُهُم غَيرُ مَكتوبَةٍ مُنذُ بَدءِ العالَمِ في كِتابِ الحياةِ عِندَما يَرَوْنَ الوَحشَ، لأنّهُ كانَ وما عادَ كائِنًا وسيَظهَرُ ثانِـيَةً.
9 وهُنا لا بُدّ مِنَ الحِكمَةِ والفَهمِ: فالرُؤوسُ السّبعةُ هِـيَ التّلالُ السّبعةُ التي تَجلِسُ علَيها المرأَةُ. وهِـيَ أيضًا سَبعةُ مُلوكٍ، 10 مِنهُم خَمسةٌ سَقَطوا، وواحِدٌ لا يَزالُ يَملِكُ، والآخَرُ ما جاءَ بَعدُ. ومتى جاءَ لا يَبقى إلاّ قَليلاً. 11 أمّا الوَحشُ الذي كانَ وما عادَ كائِنًا، فهوَ مَلِكٌ ثامِنٌ، معَ أنّهُ مِنَ السّبعةِ، ويَمضي إلى الهلاكِ».
12 وهذِهِ القُرونُ العَشَرَةُ التي تَراها هِـيَ عَشَرَةُ مُلوكٍ ما مَلَكوا بَعدُ، لكنّهُم سَيَملِكونَ ساعةً واحِدةً معَ الوَحشِ. 13 هَؤُلاءِ اَتّفَقوا على أنْ يُعطوا الوَحشَ قُوّتَهُم وسُلطانَهُم. 14 وهُمْ سَيُحارِبونَ الحَمَلَ، والحَمَلُ يَغلِبُهُم لأنّهُ رَبّ الأربابِ ومَلِكُ المُلوكِ، والذينَ معَهُ هُمُ المَدُعّوونَ والمُختارُونَ والمُؤمِنونَ».
15 ثُمّ قالَ لِـيَ الملاكُ: «تِلكَ المياهُ التي رأَيتَها ورَأيتَ الزّانِـيَةَ قائِمةً علَيها هِـيَ شُعوبٌ وأجناسٌ وأُمَمٌ وألسِنةٌ. 16 وتِلكَ القُرونُ العَشَرَةُ التي رَأيتَها والوَحشُ سَيُبغِضونَ الزّانِـيَةَ ويَعزِلونَها ويُعرّونَها مِنْ ثِـيابِها ويَأكُلونَ لَحمَها ويَحرقونَها بِالنّارِ، 17 لأنّ اللهَ جَعَلَ في قُلوبِهِم أنْ يُنَفّذوا رأيَهُ وأنْ يَتّفِقوا على إعطاءِ الوَحشِ سُلطانَ مُلْكِهِمْ إلى أنْ تَتِمّ أقوالُ اللهِ.
18 وتِلكَ المرأَةُ التي رأَيتَها هِـيَ المدينةُ العَظيمَةُ التي تَتَسلّطُ على مُلوكِ الأرضِ».