Musoo niŋ ninkinankoo
1 Taamanseeri kaawakuuyaariŋo fintita saŋo santo. Ŋa musoo le je, meŋ be pareeriŋ niŋ tiloo la, karoo be a siŋolu koto, aduŋ looloo taŋ niŋ fula be a kuŋo to ko mansanaafoo. 2 A mu musukonomaa le ti, bituŋ a ŋuntanta tiŋo la dimoo kamma la, kaatu a be fitiiriŋ a la wuluwo la le.
3 Bituŋ taamanseeri kaawakuuyaariŋ doo fanaa fintita saŋo santo. Ŋa ninkinanka baa le je, meŋ be wuleeriŋ ko dimbaa. Kuŋ woorowula le be a la, aniŋ bina taŋ. Mansanaafa woorowula le be a kuŋolu to. 4 A ye looloolu la talaadaa sabanjaŋo bee fita saŋo santo niŋ a feñoo la, a ye ì fayi duniyaa kono. Bituŋ ninkinankoo ñiŋ naata loo musoo ñiŋ ñaato, meŋ pareeta ka wuluu, fo a si musoo diŋo kunuŋ, niŋ a wuluuta. 5 Musoo naata dinkewo le wuluu, meŋ be nasiyoŋolu bee mara la niŋ needokoo la. Bari musoo wuluuta doroŋ, a diŋo buusita a la ka taa Alla yaa, Alla la mansasiiraŋo to. 6 Musoo ñiŋ borita ka taa keñewuloo* kono, Alla ye tankandiridulaa parendi a ye daameŋ. A naata a la daañinoo soto jee fo tili wuli kiliŋ keme fula aniŋ taŋ wooro.
7 Bituŋ keloo wulita Arijana kono, malaayika kuntii Mikayeli niŋ a la malaayikoolu be ninkinankoo kelendi kaŋ, aduŋ ninkinankoo niŋ a la malaayikoolu fanaa ye ì kele. 8 Bari Mikayeli niŋ a la malaayikoolu ye ì noo le, aduŋ dulaa maŋ soto itolu ye kotenke Arijana kono. 9 Bituŋ ninkinanka baa fayita naŋ duuma. Ate le mu wo saa kotoo ti, ì ka meŋ kumandi Ibiliisa niŋ Seetaanoo* la, duniyaa moolu bee neeneelaa. A fayita naŋ duuma duniyaa kono, a niŋ a la malaayikoolu.
10 Ŋa kumakaŋ baa moyi Arijana kono, meŋ ko, “N na Alla la kiisoo, a la semboo niŋ mansabaayaa, aniŋ a la Alimasiihu* la kantiiyaa naata le, kaatu m̀ baadiŋolu* tuumilaa fayita duuma le. Ate le be ì tuumi kaŋ nuŋ, ǹ na Alla ñaatiliŋo la, suutoo niŋ tiloo la. 11 M̀ baadiŋolu naata a noo ka bo niŋ Saajiiriŋo yeloo le la, aniŋ ì la seedeyaa kumoo la. Ì maŋ ì la baluwo kanu, bari ì pareeta le hani ka faa. 12 Arijana niŋ feŋolu bee mennu be a kono, ali seewoo! Bari kooroo be alitolu bankoo niŋ fankaasoo ye! Ibiliisa niŋ kamfaa baa le naata ali kaŋ, kaatu a ye a loŋ ne ko, a la waatoo maŋ jamfa.”
13 Kabiriŋ ninkinankoo ye a kalamuta ko, a fayita duniyaa le kono, a ye a dati ka musoo ñini, meŋ ye wo dinkewo wuluu. 14 Bari dampaŋ fula le diita musoo ñiŋ na, mennu be ko seeliŋ baa dampaŋolu, fo a si tii noo ka bori wo saa la, ka taa keñewuloo kono. A la tankandiridulaa be jee le to, a be a la daañinoo soto la daameŋ fo sanji saba niŋ talaa.
15 Bituŋ saa ye jiyo puusa musoo nooma, ka bo a daa kono ko boloŋo, fo jiiboroo si musoo ñiŋ koora ñoo la. 16 Bari bankoo naata musoo ñiŋ deemaa. Bankoo ye a daa yele, a ye boloŋo kunuŋ, ninkinankoo ye meŋ puusa ka bo a daa kono. 17 Wo to le ninkinankoo kamfaata musoo ñiŋ kamma. Bituŋ a taata keloo boyi musoo koomalanka toomaalu kaŋ, mennu ka Alla la yaamaroolu muta, aniŋ ì ka Yeesu Kiristu* la kuwo seedeyaa. 18 Ninkinankoo ñiŋ taata loo baatintoo la keñoo kaŋ.
المرأة والتنين
1 وظَهَرَتْ آيَةٌ عَجيبَةٌ في السّماءِ: اَمرأةٌ تَلبَسُ الشّمسَ، والقَمرُ تَحتَ قَدَمَيْها، على رَأْسِها إكليلٌ مِنِ اَثنَي عشَرَ كوكَبًا. 2 حُبلى تَصرُخُ مِنْ وجَعِ الوِلادَةِ.
3 وظَهَرَتْ في السّماءِ آيَةٌ أُخرى: تِنّينٌ عَظيمٌ أحمَرُ كالنّارِ لَه سَبعةُ رُؤوسٍ وعَشَرَةُ قُرونٍ، على كُلّ رأسٍ تاجٌ، 4 فَجَرّ بِذَنَبهِ ثُلثَ نُجومِ السّماءِ وألقاها إلى الأرضِ. ووقَفَ التّنّينُ أمامَ المَرأةِ وهِـيَ تتَوَجّعُ ليَبتَلِـعَ طِفلَها حينَ تَلِدُهُ. 5 فوَلَدتْ ولَدًا ذكَرًا وهوَ الذي سيَحكُمُ الأُمَمَ كُلّها بِعَصًا مِنْ حديدٍ، ولكِنّ ولَدَها اَختُطِفَ إلى اللهِ وإلى عَرشِهِ، 6 وهَرَبَتِ المَرأةُ إلى الصّحراءِ حَيثُ هَيّأَ اللهُ لها مَلجَأً يَعولُها مُدّةَ ألفِ يومٍ ومِئتَينِ وسِتّينَ يَومًا.
7 ووقَعَت حَربٌ في السّماءِ بَينَ ميخائيلَ ومَلائِكَتِهِ وبَينَ التّنّينِ، فقاتَلَهُمُ التّنّينُ بِملائِكَتِهِ، 8 لكِنّهُم اَنهَزَموا وخَسِروا مكانَهُم في السّماءِ. 9 وسقَطَ التّنّينُ العَظيمُ إلى الأرضِ، وهوَ تِلكَ الحَـيّةُ القديمةُ والمُسمّى إبليسَ أوِ الشّيطانَ، خادِعُ الدّنيا كُلّها، وسَقَطَ معَهُ مَلائِكَتُه.
10 ثُمّ سَمِعتُ صَوتًا عَظيمًا في السّماءِ يَقولُ: «اليومَ تَمّ النّصرُ والعِزّةُ والمُلكُ لإلَهِنا والسّلطانُ لِمَسيحِهِ، لأنّ الذي يتّهِمُ إخوَتَنا أُلقِـيَ إلى الأرضِ، الذي يتّهِمُهُم ليلاً ونَهارًا عِندَ إلهِنا. 11 غَلَبوهُ بِدَمِ الحَمَلِ وبِشَهادَتِهِم لَه، وما أحَبّوا حياتَهُم حتى في وَجهِ الموتِ. 12 فاَفرَحي أيّتُها السّماواتُ ويا أيّها الساكِنونَ فيها. الوَيلُ لِلبَرّ والبحرِ. لأنّ إبليسَ نَزَلَ إلَيكُما وكُلّه غَضَبٌ لِعِلْمِهِ أنّ أيّامَهُ قَصيرَةٌ».
13 ولمّا رأى التّنّينُ أنّهُ سقَطَ إلى الأرضِ، أخَذَ يَضطَهِدُ المَرأَةَ التي ولَدَتِ الابنَ الذّكَرَ، 14 فأُعطيَتِ المَرأةُ جَناحَي النّسرِ العَظيمِ لِتَطيرَ بِهِما إلى مكانِها في الصّحراءِ، حَيثُ تَلجَأُ مُدّةَ زَمَنٍ وزَمَنينِ ونِصف زَمَنٍ في مَأمَنٍ مِنَ الحيّةِ. 15 فقَذَفَتِ الحيّةُ مِنْ فَمِها ماءً كالنّهرِ جرى خَلفَ المَرأةِ ليَحمِلَها ويَمضِيَ بِها. 16 ولكِنّ الأرضَ أسعَفَتِ المَرأةَ، ففَتَحَتِ الأرضُ فَمَها واَبتَلَعَتِ النّهرَ الذي قذَفَهُ التّنّينُ مِنْ فَمِهِ. 17 فغَضِبَ التّنّينُ على المَرأَةِ وذَهَبَ يُقاتِلُ باقي نَسلِها الذينَ يَعمَلونَ بِوَصايا اللهِ وعِندَهُم شهادَةُ يَسوعَ، 18 ووقَفَ على رَملِ البحرِ.