Yaawe tanoo le mu sumandiriñaa tilimbaloo ti
1 Doloo ka i bula ñaawalitoo kuu kewo le la,
a ka moo dundi keloo le kono,
a ye moo-wo-moo filindi, i maŋ ñaameŋ.
2 Mansa la kamfaa ka munta le ko, niŋ jatoo be bumbuŋ kaŋ,
niŋ meŋ ka a kamfandi, i ka i niyo le waafi.
3 I ka ke buuñaa moo ti le, niŋ i ye i ñaa kaasi fitina kuwo la,
bari i ye toolee-wo-toolee je, a ka tariyaa sonka wulindoo la le.
4 Moo naafariŋo meŋ buka senoo ke a waatoo la,
niŋ katiri waatoo siita, a buka feŋ soto a be meŋ kati la.
5 Hadamadiŋo la miiroo ka jamfa le ko koloŋ diinondiŋo jiyo,
moo meŋ ye fahaamuroo soto kendeke, wo le si a bondi noo.
6 Moo jamaa ka i faŋ ke moolu ye moo tilindiŋo le ti,
bari jumaa le si moo tilindiŋo loŋ noo?
7 Moo tilindiŋo la baluwo kono, sootaari buka tara jee,
neemoo be a diŋolu ye, mennu be seyi la a noo to.
8 Mansa meŋ be siiriŋ a la mansasiiraŋo kaŋ ka kiitiyo kuntu,
ka kuu jawoo bee bondi ñoo to le.
9 Moo-wo-moo te ñiŋ fo la noo ko,
“N ŋaniyoo seneyaata le, m maŋ junube soto.”
10 Peesari kuruŋo niŋ sumandiri tilimbaloo muumee bee
mu Yaawe* tanoo le ti.
11 Hani dindiŋolu faŋo maañaa ka a tinna le, moolu ye ì daajikoo loŋ,
fo ì ye kuu kendoo niŋ kuu tilindiŋo le ke.
12 Tuloo meŋ ka moyiroo ke aniŋ ñaa meŋ ka jeroo ke,
Yaawe le ye ì bee daa.
13 Niŋ siinoo diyaata i ye baake, a be i la fuwaareyaa lafaakuu la le,
bari niŋ i maamanta, i be domoroo soto la le, i be meŋ domo la.
14 Sandirilaa ka a fo le ko, “A daa maŋ beteyaa, a maŋ kaati.”
Bari niŋ a dammaa fereta, a ka kontaani a kuwo la le.
15 Sanoo siyaata, luuluwo buka yaatee noo,
bari londitiyo sotoo maŋ feeyaa.
16 I si moo la dendikoo taa, niŋ a ye luntaŋo sankayaa i yaa,
aduŋ kana soŋ ka a la dendikoo seyi a ma,
kaatu a ye tumarankewo le sankayaa.
17 Feŋo meŋ sotota suuñaaroo kono, ka diyaa le,
bari a koolaa, a maarii daa ka tara faariŋ bankoo le la.
18 Yaamaroo ñini janniŋ i ka feeroo siti,
niŋ i lafita keloo wulindi la, bula yaamaroo nooma.
19 Koomakumarilaa ka jikoo bo moo koto le,
wo to i niŋ diyaamulaa baa kana kuu kafu.
20 Niŋ i ye i baa niŋ i faa neŋ,
i la lampoo be dubeŋ na le.
21 Ka ke naafulutiyo ti tariyaa kono,
a labaŋo buka barakoo soto.
22 Niŋ moo ye kuu jawoo ke i la,
kana a fo ko, “M be n joo la le.”
I si i batu Yaawe ye,
ate le be ke la i ye julujoolaa ti.
23 Peesaroo meŋ maŋ tiliŋ mu Yaawe tanoo le ti,
aduŋ sumandiri tilimbaloo maŋ beteyaa.
24 Hadamadiŋo taañaa bee be Yaawe le bulu,
ate be a faŋo kalaŋo loŋ noo la ñaadii le?
25 Moo maŋ ñaŋ na ñaamootoo tawoo taa la Yaawe ye,
a taariŋ koolaa, a ye naa nimisa.
26 Mansa ñaamendiŋo ka moo jawoolu keseŋ ne,
a ye naa mantoora kuwo laa ì kaŋ.
27 Yaawe ye niyo meŋ duŋ hadamadiŋo kono, wo ka munta le ko lampoo,
kuu-wo-kuu be a kono, a ka a bee loŋ ne.
28 Tiliŋo niŋ tooñaa le ka mansa tankandi,
aduŋ tiliŋo le ka a la mansayaa bambandi.
29 Fondinkewolu ka kufaŋ ì semboo le la,
bari keebaa kotoolu la feŋ ñiimaa ka ke ì kuntiña koyoo le ti.
30 Junkuroo meŋ ka moo barama, a si kuu jawoo bayi noo le,
liparoo fanaa si moo kuluu noo le kendeke.
1 الخمرُ مُجُونٌ والسُّكْرُ عَربَدَةٌ،
ومَنْ يَهيمُ بِهِما فلا حِكمةَ لهُ.
2 هِياجُ المَلِكِ كزَئيرِ الشِّبْلِ،
فمَنْ تَجاهَلَهُ أخطأَ إلى نفْسِهِ.
3 كرامَةُ الإنسانِ ا‏نقِطاعُهُ عَنِ الخِصامِ،
فالدُّخولُ فيهِ مِنْ طبائِـعِ الأحمقِ.
4 البطَّالُ لا يفلَحُ أرضَهُ في الخريفِ،
فيَستَعطي في الحصادِ ولا يُعطَى.
5 المَشورَةُ في القلبِ مياهٌ عميقةٌ،
والفهيمُ الفهيمُ مَنْ يستخْرِجُها.
6 كم مِنَ النَّاسِ يُنادونَ بِصلاحِهِم،
أمَّا الأمينُ فيهم فمَنْ يَجِدُهُ؟
7 الصِّدِّيقُ السَّالِكُ طريقَ الكمالِ
يَهنَأُ بَنُوهُ مِنْ بَعدِهِ.
8 المَلِكُ الجالِسُ على كُرسِيِّ القضاءِ،
بِنَظْرةٍ مِنهُ يُميِّزُ كُلَّ شَرٍّ.
9 أهُناكَ مَنْ يقولُ: «قلبـي نَقيٌّ،
وأنا تطَهَّرتُ مِنْ خطيئتي؟»
10 إستعمالُ مِكيالَينِ مِعيارَينِ
كِلاهُما غِشٌّ يَمقُتُهُ الرّبُّ.
11 الولَدُ نفْسُهُ يعرِفُ ما يعمَلُ،
هلْ هوَ سليمٌ ومُستَقيمٌ.
12 الأُذُنُ لِلسَّمعِ والعينُ لِلبصَرِ،
وكِلْتاهُما صنَعَهُما الرّبُّ.
13 لا تُحِبَّ النَّومَ لِئلاَّ تَفتَقِرَ،
بلِ ا‏فتَحْ عينَيكَ تشبَعْ خُبزا.
14 يقولُ المُشتري: هذا رَديءٌ،
وحينَ يشتَريهِ يتَهَلَّلُ فَرِحا.
15 الذَّهَبُ موجودٌ والَّلآلئُ كثيرَةٌ،
وكَلامُ المَعرِفةِ جوهرَةٌ كريمَةٌ.
16 إنْ كفَلْتَ غريـبا تكُنْ غبـيًّا،
وإلاَّ فخُذْ ثوبَهُ رَهْنا لكَ.
17 خبزُ الكَذِبِ لذيذٌ لِلإنسانِ
إلى أن يمتَلئَ فَمُهُ بالحصَى.
18 بالمَشورَةِ تَتِمُّ مَقاصِدُكَ.
وبِــغيرِ هُدىً لا تُشَنُّ الحربُ.
19 السَّاعي بالنَّميمةِ يُفشي الأسرارَ،
وأمَّا الثَّرثارُ فلا تُعاشِرْهُ.
20 مَنْ لعَنَ أباهُ أو لعَنَ أمَّهُ
يَنطفِـئُ سِراجُهُ في قلبِ الظَّلامِ.
21 ميراثُ البخيلِ لا قيمةَ لهُ،
وآخرتُهُ لا بركةَ فيها.
22 لا تَقُلْ: أستَسلِمُ لِلشَّرِّ،
بل ترَجَّ الرّبَّ فيُخَلِّصَكَ.
23 إستِعمالُ مِكيالَينِ يَمقُتُهُ الرّبُّ،
ومَوازينُ الغِشِّ لا تَجوزُ‌.
24 خَطَواتُ الإنسانِ يُسَيِّرُها الرّبُّ،
فكيفَ يتَبَيَّنُ الإنسانُ طريقَهُ؟
25 لا تـتَسَرَّعْ بِنُذُورِكَ للرّبِّ
لِئلاَّ تَندَمَ فيما بَعدُ‌.
26 المَلِكُ الحكيمُ يُبَدِّدُ الأشرارَ،
ويسحَقُهُم بالنَّورَجِ عِقابا لهُم.
27 الرّبُّ يُنيرُ ضميرَ الإنسانِ،
ويُفَتِّشُ جميعَ دَواخِلِهِ.
28 الرَّحمةُ والحَقُّ يَحفَظانِ المَلِكَ،
وعَرشُهُ يُسانِدُهُ العَدلُ‌.
29 فَخْرُ الشَّبابِ عزيمَتُهُم،
وبَهاءُ الشُّيوخِ المَشيـبُ.
30 الشَّرُّ يُطَهِّرُ عُمْقَ الجِراحِ،
والضَّرَباتُ القاسيةُ دَواخلَ الإنسانِ.