Ka fuwaaroo maakoyi ka muluŋ ne ko, niŋ i ye Alla le julu duŋ
1 Ka ke fuwaaroo ti, i ye ke moo tilindiŋo ti, le fisiyaata,
ka ke toolewo ti meŋ ka tu faniyaa fo la.
2 Ka kuwo hame, i maŋ a londoo soto, maŋ ke kuu kendoo ti,
aduŋ moo meŋ ñaa kandita, kekuwo ka bo a kono le.
3 Moo faŋo la tooleeyaa le ka a duŋ kasaaroo kono,
bari hani wo, a ka a laa Yaawe* le kaŋ.
4 Naafuloo ka teeri jamaa le kumandi naŋ,
bari fuwaaroo teeroo ka bori a la le.
5 Seedenduroo te tu la jee, a maŋ toora,
faniyaa folaa fanaa te kana la.
6 Jamaa ka maakoyiroo ñini moo kummaalu le bulu,
aduŋ moo bee teeri ka ke moo le ti, meŋ ka moolu so soorifeŋolu la.
7 Niŋ fuwaaroo baadiŋo faŋo keta a konnaa ti,
wo to a teeroolu la konnanteeyaa be ke la a kaŋ ñaadii le?
Niŋ a suuloo be ì kaŋ, ì buka a maakoyi.
8 Niŋ i ye i faŋo kanu, wo to i be ñaameŋo le nooma.
Ka fahaamuroo tu i kono, wo le mu i la ñaatotaa ti.
9 Seedenduroo te kana la, a maŋ toora,
aduŋ faniyaa folaa be kasaara la le.
10 A maŋ jari toolewo ye tara kayira kono,
sako joŋo ye mansariŋolu mara.
11 Hakilimaa buka kamfaa juuna,
aduŋ a ka horomoo soto le,
ka a ñaa kaasi, niŋ i ye kuu ke a la.
12 Mansa la kamfaa ka munta le ko, niŋ jatoo be bumbuŋ kaŋ,
bari a la maakoyiroo ka muluŋ ne ko, niŋ komboo jiita fiifeŋolu kaŋ.
13 Diŋ fuuriŋo mu a faamaa la tiñaa le ti,
aduŋ musu fitinalaa ka munta le ko buŋo meŋ ka tu suleŋ na.
14 Buŋolu niŋ naafuloo ka keetaa wuluulaalu le bulu,
bari musoo meŋ ka a kekuwo loŋ, wo ka bo Yaawe le bulu.
15 Naafoo ka moo siinondi le,
aduŋ moo meŋ buka finti, ka taa ñinindiroo la, a ka konko le.
16 Moo meŋ bulata yaamaroo nooma, a be baluu la le,
bari moo meŋ buka a hakilitu a taañaalu to, wo be faa la le.
17 Moo-wo-moo beteyaata fuwaaroo fee, a ka Yaawe le julu duŋ,
aduŋ a be a joo la a kebaaroo la le.
18 I diŋo kuluu a waatoo la,
kana a juubee fo a ye kasaara.
19 Fitinamoo ka fitinoo nafaa je le,
niŋ i ye a tankandi, i be tu la a ke la le.
20 Ka i lamoyi dandalaaroo la, i ye soŋ yaamarimutoo la,
labaŋo la i be ke la moo ñaamendiŋo le ti.
21 Moo ka kuu jamaa feere a sondomoo kono le,
bari Yaawe taa le ka ke kuu looriŋo ti.
22 Moo ñanta ñiŋ ne hame la, ka ke moo tilindiŋo ti,
aduŋ ka ke fuwaaroo ti, le fisiyaata faniyaa folaa ti.
23 Yaawe ñaasilaŋo le mu baluwo sambaraŋo ti,
wo to i si tara seewoo kono, i te bataa la.
24 Moo naafariŋo ka a buloo bula domoroo kono le,
bari ka a ke a daa kono, ka ke a fee dookuwo le ti.
25 Ñaawalilaa lipa kendeke, fo moo sooneeyaariŋ baa si a kekuwo loŋ,
moo meŋ ka kuwolu bo noo ñoo to, kalamutandi,
aduŋ a be londoo soto la le.
26 Moo meŋ ka a faamaa la feŋolu sika a koto, aniŋ ka a baamaa bayi banta,
mu diŋ ne ti, meŋ ka maloo niŋ horomantaŋyaa naati.
27 N diŋo, niŋ i ye i foño yaamari lamoyoo la,
i ye meŋ karaŋ koomanto, i be ñina la a la le.
28 Seedenduroo buka tiliŋo muta feŋ ti,
aduŋ faniyaa foo ka diyaa moo kuruŋo le ye.
29 Halakoo be ñaawalilaalu batu kaŋ ne,
toolewolu fanaa koofaataa si tara pareeriŋ liparoo ye.
1 الفقيرُ السَّالكُ طريقَ الكمالِ
خَيرٌ مِنْ غنيٍّ طريقُهُ مُعوَجَّةٌ.
2 الحماسةُ بلا مَعرِفةٍ لا خَيرَ فيها،
ومَنْ عجَّلَ في السَّيرِ زَلَّتْ قدَماهُ.
3 حماقَةُ الإنسانِ تـتَقَدَّمُهُ في طريقِهِ.
وهوَ في قلبِهِ يَحنَقُ على الرّبِّ.
4 المالُ يَزيدُ عدَدَ الأصحابِ،
والفقيرُ يُفارِقُهُ حتّى صاحِبُهُ.
5 شاهدُ الزُّورِ لا عُذْرَ لهُ،
وناشرُ الأكاذيـبِ لا يَنجُو.
6 كثيرونَ يَستَعطِفونَ وجهَ الكريمِ،
وكُلٌّ يُصاحِبُ واهِبَ العَطايا.
7 إخوَةُ الفقيرِ جميعا يُبغِضونَهُ،
فكيفَ لا يـبتَعِدُ أصحابُهُ عَنهُ؟
يُناشِدُهُم مِرارا فلا يُبالُونَ.
8 مَنْ كانَ لبـيبا أحبَّ نفْسَهُ،
ومَنْ لَزِمَ الفَهْمَ وجَدَ خَيرا.
9 شاهِدُ الزُّورِ لا عُذْرَ لهُ،
وناشِرُ الأكاذيـبِ يَبـيدُ.
10 التَّرَفُ لا يَليقُ بالكسلانِ،
ولا سيادَةُ العبدِ على رؤسائِهِ.
11 الإنسانُ العاقِلُ طويلُ البالِ،
وفَخْرُهُ أنْ يصفَحَ عَنِ الخطأِ.
12 غَيظُ المَلِكِ كزئيرِ الشِّبْلِ،
ورضاهُ مِثلَ نَدىً على الشُّعوبِ.
13 الابنُ البليدُ خَسارَةٌ لأبـيهِ،
والمَرأةُ النَقَّاقَةُ وَكْفٌ لا يَنقَطِـعُ.
14 البَيتُ والمالُ ميراثٌ مِنَ الآباءِ،
والمَرأةُ العاقِلَةُ مِنْ عِندِ الرّبِّ.
15 العاطلُ عَنِ العمَلِ لا خَيرَ فيهِ،
والإنسانُ البَطَّالُ يجوعُ.
16 مَنْ يَحفَظْ وصيَّةَ الرّبِّ يَحفَظْ نفْسَهُ،
والمُستَهينُ بِطُرُقِهِ يموتُ.
17 مَنْ يتَحَنَّنْ على الفقيرِ يُحسِنْ إلى الرّبِّ،
والرّبُّ على إحسانِهِ يُكافِئُهُ.
18 أدِّبِ ا‏بنَكَ ما دُمتَ قادرا،
ولا تـتَأَخَّرْ لِئلاَّ تَفقِدَهُ.
19 الغَضُوبُ يتَعَرَّضُ لِلعِقابِ،
وإنْ سايَرتَهُ ا‏زْدادَ وعيدا‌.
20 إسمعِ النَّصيحةَ وا‏قْبلِ المَشورَةَ،
تكُنْ في آخرِ الأمرِ حكيما.
21 في قلبِ الإنسانِ مَقاصِدُ كثيرةٌ.
ونصيحَةُ الرّبِّ هيَ الّتي تَثبُتُ.
22 جشَعُ الإنسانِ عارُهُ،
والفقيرُ خَيرٌ مِنَ الكَذَّابِ.
23 مَخافةُ الرّبِّ تؤدِّي إلى الحياةِ،
وصاحبُها يشبَعُ ولا يَحِلُّ بهِ سُوءٌ‌.
24 البَطَّالُ يَغمِسُ يَدَهُ في صَحْنِهِ،
ولا يَرُدُّها حتّى إلى فَمِهِ.
25 إضربِ السَّاخِرَ فيَتَنَبَّهَ الجاهِلُ،
ووبِّخِ الفهيمَ فيَتَبَيَّنَ المَعرِفةَ.
26 مَنْ يُضَيِّقْ على أبـيهِ ويَطرُدْ أمَّهُ،
فهوَ وليدُ العَيـبِ والعارِ معا.
27 لا تسمَعْ يا ا‏بني أيَّةَ مَشورَةٍ،
تُضَلِّلُكَ عَنْ كَلامِ المَعرِفةِ‌.
28 الشَّاهِدُ اللَّئيمُ يَسخَرُ بالقضاءِ،
وأفواهُ الأشرارِ تَبتَلِـعُ الإثْمَ.
29 العِقابُ للقومِ السَّاخرينَ،
والضَّرْبُ لِظُهورِ الكَسالى.