Jumaa le la kuwo warata?
(Maaka 9:33-37Luka 9:46-48)
1 Wo waatoo la saayiboolu naata Yeesu kaŋ ka a ñininkaa ko, “Jumaa le la kuwo warata Arijana mansabaayaa kono?” 2 Wo to le Yeesu ye dindiŋo kumandi, a ye a londi ì teema. 3 A ko ì ye ko, “Tooñaa, m be a fo la ali ye, fo niŋ ali sondomoolu falinta ka ke ko dindiŋolu be ñaameŋ, niŋ wo nte ali te duŋ na Arijana mansabaayaa kono. 4 Moo-wo-moo meŋ ye a fammajii ko ñiŋ dindiŋo, wo maarii le la kuwo warata moolu bee ti Arijana mansabaayaa kono. 5 Aduŋ moo-wo-moo meŋ ye ñiŋ ñoŋ dindiŋo jiyandi nte too la, wo ye nte le jiyandi.
Marisaroo la jawuyaa
(Maaka 9:42-48Luka 17:1-2)
6 “Moo-wo-moo meŋ ye a tinna, ñiŋ domandiŋolu kono, mennu laata nte la, hani kiliŋ ye junuboo ke, a be fisiyaa la wo maarii fee le faŋ, ka tuurilaŋ bere baa siti a kaŋo la, ka a niŋ wo fayi baa diinondiŋo kono. 7 Kooroo be duniyaa moolu ye marisaroo la kuwolu to, mennu be keriŋ! Ñiŋ marisa kuwolu ñanta naa la le, bari kooroo be moo le ye, meŋ ye wo marisa kuwolu saabu.
8 “Niŋ i buloo waraŋ i siŋo ka i marisa ka junuboo ke, a kuntu, i ye a fayi jana. A fisiyaata, i lanjuururiŋo ye duŋ badaa-badaa baluwo kono, diina i niŋ bulu fuloo waraŋ i siŋ fuloo ye fayi badaa-badaa dimbaa kono. 9 Niŋ i ñaa ka i marisa ka junuboo ke, a lokoti banta, i ye a fayi jana! A fisiyaata, i niŋ i ñaa kiliŋo ye duŋ badaa-badaa baluwo kono, diina i niŋ i ñaa fuloo ye fayi Jahannaba dimbaa kono.
Saajii filiriŋo
(Luka 15:3-7)
10 “Ali ali hakiloo tu, ali kana jutu ñiŋ domandiŋolu hani kiliŋ na. Ŋa a fo ali ye, ì la malaayikoolu ka tara m Faamaa ñaatiliŋo la le doroŋ, meŋ be Arijana.
11 “Moo Dinkewo* naata le ka moo filiriŋolu kiisa. 12 Ali ye muŋ ne miira? Niŋ moo ye saajii keme soto, aduŋ kiliŋ naata fili wolu kono, fo a te taŋ kononto niŋ konontoo tu la konkoo kaŋ, a ye taa kiliŋo ñini baŋ, meŋ filita? 13 Tooñaa, m be a fo la ali ye, niŋ a ye a je, a ka seewoo a la kuwo to le ka tambi wo taŋ kononto niŋ konontoo la, mennu nene maŋ fili. 14 Wo ñaa kiliŋo la, a maŋ ke ali Faamaa la lafoo ti, meŋ be Arijana, fo hani kiliŋ si kasaara ñiŋ domandiŋolu kono.
Lannamoo la kuluuroo
15 “Niŋ i baadiŋo* ye junube kuwo ke i la, taa, i ye a la boyidaa yitandi a la suturoo kono. Niŋ a ye i lamoyi i la, wo to ite ye a londi siloo kaŋ ne. 16 Bari niŋ a maŋ i lamoyi i la, moo kiliŋ waraŋ fula samba ñoo la, fo kuwolu bee si loŋ noo ka bo moo fula waraŋ saba la seedeyaa la. 17 Niŋ a balanta ka i lamoyi wolu la, a kuwo samba lannamoolu la kafoo to. Aduŋ niŋ a balanta ka i lamoyi hani lannamoolu la kafoo la, a muta ko jaahiloo waraŋ duwaañi jenkeriŋo.
Yeesu la kafoo la semboo
18 “Tooñaa, m be a fo la ali ye, ali be feŋ-wo-feŋ siti la ñiŋ duniyaa kono, a be siti la Arijana kono le fanaa. Aduŋ niŋ ali be feŋ-wo-feŋ firiŋ na ñiŋ duniyaa kono, a be firiŋ na Arijana kono le fanaa.
19 “Tooñaa, m be a fo la ali ye kotenke, niŋ moo fula kambenta ali kono ka feŋ-wo-feŋ daani ñiŋ duniyaa kono m Faamaa bulu, meŋ be Arijana, wo kuwo be ke la ì ye le. 20 Kaatu niŋ moo fula waraŋ saba benta nte too la daa-wo-daa, n ka tara ì fee jee le.”
Dookuulaa yamfabaloo la mansaaloo
21 Wo to le Pita naata Yeesu kaŋ, a ko a ye ko, “M Maarii, niŋ m baadiŋo ye kuu kuruŋo ke n na, n ñanta yamfa la a ye siiñaa jelu le la? Fo siiñaa woorowula baŋ?” 22 Bituŋ Yeesu ko a ye ko, “M maŋ a fo i ye siiñaa woorowula, bari siiñaa taŋ woorowula siidulaa woorowula. 23 Wo kamma la Arijana mansabaayaa la kuwo si misaali noo teŋ ne: Mansakewo doo le naata a la dookuulaalu kontibo. 24 Kabiriŋ a ye ñiŋ kontiboroo dati, ì ye dookuulaa kiliŋ samba a kaŋ, a la denaari miliyoŋ jamaa juloo be meŋ na. 25 Baawo a maŋ sila soto ka mansakewo joo, mansakewo ye yaamaroo dii ko, a ñanta waafi la le, a niŋ a la musoo niŋ a la dimbaayaalu bee ka taa a la sotofeŋolu bee, fo juloo si joo. 26 Bituŋ dookuulaa ñoyita a kumbaliŋ fuloo kaŋ a ñaatiliŋo la ka a daani ko, ‘M maariyo, i muña n ye! M be i la kodoo bee joo la le.’ 27 Bituŋ a maariyo balafaata a ye. A ye a bula, aduŋ a yamfata a la juloo la.
28 “Bari wo dookuulaa fintita banta doroŋ, a ye a dookuuñoo je, a la denaari keme juloo be meŋ na. Bituŋ a ñapita wo kaŋ, a ye a kaŋo dete, a ko a ye ko, ‘I ye n donto meŋ na, a joo!’ 29 A dookuuñoo ñoyita a ñaatiliŋo la, a ye a daani ko, ‘I muña n ye, m be i joo la le.’ 30 Bari a maŋ soŋ. A taata a dookuuñoo soroŋ bunjawoo kono, fo janniŋ a be a la juloo joo la.
31 “Kabiriŋ a dookuuñoo koteŋolu ye a je, meŋ keta, ì niyolu kuyaata baake. Wo to le ì taata, ì ye kuwolu bee saata ì maariyo ye. 32 Bituŋ wo ye a kumandi, a ko a ye ko, ‘Ite dookuulaa jawoo! N yamfata i la juloo bee la, kaatu i ye n daani le nuŋ. 33 Fo ite fanaa maŋ ñaŋ na balafaa soto la i dookuuñoo ye baŋ, ko ŋa balafaa soto i ye ñaameŋ koomanto?’ 34 Bituŋ a maariyo kamfaatoo ye a dii bunjawuto dookuulaalu la ka a toorandi, fo janniŋ a be a la juloo bee baŋ na joo la.
35 “Wo ñaa kiliŋo la m Faamaa, meŋ be Arijana, be ali kiliŋ-kiliŋ naa ke la wo le ñaama, niŋ meŋ maŋ yamfa a baadiŋo ye, a sondomoo bee la.”
الأعظم في ملكوت السماوات
(مرقس 9‏:33‏-37، لوقا 9‏:46‏-48)
1 ودَنا التّلاميذُ في ذلِكَ الوَقتِ إلى يَسوعَ وسألوهُ: «مَنْ هوَ الأعظَمُ في مَلكوتِ السّماواتِ؟»
2 فدَعا يَسوعُ طِفلاً وأقامَهُ في وسَطِهِم 3 وقالَ: «الحقّ أقولُ لكُم: إنْ كُنتُم لا تَتَغيّرونَ وتَصيرونَ مِثلَ الأطفالِ، فلن تَدخُلوا مَلكوتَ السّماواتِ. 4 مَن اَتّضعَ وصارَ مِثلَ هذا الطّفلِ، فهوَ الأعظمُ في مَلكوتِ السّماواتِ. 5 ومَنْ قَبِلَ طِفلاً مِثلَهُ باَسمي يكونُ قبِلَني.
6 مَنْ أوقعَ أحَدَ هؤُلاءِ الصّغارِ المؤمنينَ بي في الخَطيئةِ، فخَيرٌ لَه أنْ يُعلّقَ في عُنُقهِ حجَرُ طَحْنٍ كبيرٍ ويُرمى في أعماقِ البحرِ. 7 الويلُ لِلعالمِ ممّا يُوقِعُ الناسَ في الخطيئةِ! ولا بُدّ أنْ يَحدُثَ ما يُوقِعُ في الخَطيئةِ، ولكنّ الويلَ لمَنْ يُسَبّبُ حُدوثَهُ!
8 فإذا أوقَعَتكَ يَدُكَ أو رِجلُكَ في الخَطيئةِ، فاَقْطَعْها وألْقِها عَنكَ، لأنّهُ خَيرٌ لكَ أنْ تَدخُلَ الحياةَ الأبديّةَ ولكَ يدٌ أو رِجلٌ واحدةٌ، مِنْ أنْ يكونَ لكَ يَدانِ ورِجلانِ وتُلقى في النّارِ الأبديّةِ. 9 وإذا أوقَعَتكَ عَينُكَ في الخَطيئةِ، فاَقلَعْها وألقِها عَنكَ، لأنّهُ خَيرٌ لكَ أنْ تَدخُلَ الحياةَ الأبديّةَ ولكَ عَينٌ واحدةٌ، مِنْ أنْ يكونَ لكَ عَينانِ وتُلقى في نارِ جَهنّمَ.
10 إيّاكُم أنْ تَحتقروا أحدًا مِنْ هَؤلاءِ الصّغارِ. أقولُ لكُم: إنّ ملائِكَتَهُم في السّماواتِ يُشاهِدونَ كُلّ حِينٍ وجهَ أبي الّذي في السّماواتِ. 11 [فاَبنُ الإنسانِ جاءَ ليُخلّصَ الهالِكينَ].
الخروف الضال
(لوقا 15‏:3‏-7)
12 «وما قولُكُم؟ إنْ كانَ لِرجلٍ مِئَةُ خَروفٍ وضَلّ واحدٌ مِنها، ألا يَترُكُ التّسعةَ والتّسعينَ في الجِبالِ ويَبحَثُ عَن الخَروفِ الضّالّ؟ 13 وإذا وجَدَهُ، ألا يَفرَحُ بِه؟ الحقّ أقولُ لكُم: إنّهُ يَفرَحُ بِه أكثرَ مِنْ فَرَحِهِ بالتّسعةِ والتّسعينَ الّتي ما ضَلّت. 14 وهكذا لا يُريدُ أبوكُمُ الّذي في السّماواتِ أنْ يَهلِكَ واحدٌ مِنْ هَؤلاءِ الصّغارِ.
التسامح الأخوي
(لوقا 17‏:3)
15 «إذا خَطِئَ أخوكَ إليكَ، فاَذهَبْ إلَيهِ وعاتِبْهُ بَينَكَ وبَينَهُ، فإذا سَمِعَ لكَ تكونُ رَبِحتَ أخاكَ. 16 وإنْ رَفَض أنْ يَسمعَ لكَ، فَخُذْ معَكَ رَجُلاً أو رَجُلينِ، حتّى تُثْبِتَ كُلّ شيءٍ بِشَهادَةِ شاهِدَينِ أو ثلاثَةٍ. 17 فإنْ رَفَضَ أنْ يَسمَعَ لهُم، فقُلْ لِلكنيسةِ، وإنْ رَفَضَ أنْ يَسمَعَ لِلكنيسةِ، فَعامِلْهُ كأنّهُ وثَنيّ أو جابي ضرائبَ. 18 الحقّ أقولُ لكُم: ما تَرْبُطونَهُ في الأرضِ يكونُ مَربوطًا في السّماءِ، وما تَحُلّونَهُ في الأرضِ يكونُ مَحلولاً في السّماءِ.
19 الحقّ أقولُ لكُم: إذا اَتّفَقَ اَثنانِ مِنكُم في الأرضِ أنْ يَطلُبا حاجةً، حَصَلا علَيها مِنْ أبي الّذي في السّماواتِ. 20 فأينَما اَجتمعَ اَثنانِ أو ثلاثَةٌ باَسمي، كُنتُ هُناكَ بَينَهُم».
مثل العبد الذي لا يغفر
21 فدَنا بُطرُسُ وقالَ لِيَسوعَ: «يا سيّدُ، كَم مرّةً يَخطَأُ إليّ أخي وأَغفِرُ لَهُ؟ أسبعَ مَرّاتٍ؟»
22 فأجابَهُ يَسوعُ: «لا سَبعَ مرّاتٍ، بل سَبعينَ مرّةً سبعَ مرّاتٍ. 23 فمَلكوتُ السّماواتِ يُشبِهُ مَلِكًا أرادَ أنْ يُحاسِبَ عَبيدَهُ. 24 فلمّا بَدَأَ يُحاسِبُهُم، جِيءَ إلَيهِ بِواحدٍ مِنهُم علَيهِ عَشَرةُ آلافِ دِرهَمٍ مِنَ الفِضّةِ. 25 وكانَ لا يَملِكُ ما يُوفي، فأمَرَ سيّدُهُ بأنْ يُباعَ هوَ واَمرأتُهُ وأولادُهُ وجميعُ ما يَملِكُ حتّى يُوفيَهُ دَينَهُ. 26 فركَعَ العبدُ لَه ساجدًا وقالَ: أمهِلني فأُوفيَكَ كُلّ ما لك علَيّ! 27 فأشفَقَ علَيهِ سيّدُهُ وأطلَقَهُ وأعفاهُ مِنَ الدّينِ. 28 ولمّا خرَجَ الرّجلُ لَقِيَ عَبْداً مِنْ أصحابِه كانَ لَه علَيهِ مئةُ دينارٍ، فأمسكَهُ بِعُنُقِهِ حتّى كادَ يَخنُقُهُ وهوَ يقولُ لَه: أوفِني ما لي علَيكَ! 29 فركَعَ صاحِبُهُ يَرجوهُ ويقولُ: أمْهِلْني، فأوفيكَ. 30 فما أرادَ، بل أخَذَهُ وألقاهُ في السّجنِ حتّى يُوفيَهُ الدّينَ.
31 ورأى العَبيدُ أصحابُهُ ما جرى، فاَستاؤوا كثيرًا وذَهَبوا وأَخْبَروا سيّدَهُم بِكُلّ ما جرى. 32 فدَعاهُ سيّدُهُ وقالَ لَه: يا عَبدَ السُوءِ! أعْفَيْتُكَ مِنْ دَينِكَ كُلّهِ، لأنّكَ رَجَوْتَني. 33 أفما كانَ يَجبُ علَيكَ أنْ تَرحَمَ صاحِبَكَ مِثلَما رحَمتُكَ؟
34 وغَضِبَ سيّدُهُ كثيرًا، فسَلّمَهُ إلى الجَلاّدينَ حتى يُوفِيَهُ كُلّ ما لَه علَيهِ. 35 هكذا يَفعَلُ بِكُم أبي السّماويّ إنْ كانَ كُلّ واحدٍ مِنكُم لا يَغفِرُ لأخيهِ مِنْ كُلّ قَلبِهِ».