Yaayaa Batiseerilaa la saayaa
(Maaka 6:14-29Luka 9:7-9)
1 Wo waatoo la Mansa Herodi naata Yeesu la darajoo kibaaroo moyi. 2 A ko a la dookuulaalu ye ko, “Ñiŋ mu Yaayaa Batiseerilaa le ti. A wulita saayaa kono le. Wo le ye a tinna a ye semboo soto ka ñiŋ kaawakuwolu ke.”
3 Bayiri a ye yaamaroo dii le nunto ko, ì ye Yaayaa muta, ì ye a sitiriŋo soroŋ bunjawoo kono. A ye ñiŋ ke Herodiyas la kuwo le kamma, meŋ mu a kotoomaa Filipi la musoo ti, 4 kaatu Yaayaa ka a fo Herodi ye le nuŋ ko, “Luwaa maŋ soŋ, i ye i kotoo la musoo taa a bulu ka a futuu.”
5 Herodi lafita le nuŋ ka Yaayaa faa, bari a maŋ haañi moolu la, kaatu wolu ye Yaayaa muta annabiyomoo le ti. 6 Bari kabiriŋ Herodi be a wuluu luŋo juura kaŋ, Herodiyas dimmusoo ye i doŋ luntaŋolu ñaatiliŋo la, meŋ keta niidiyaa kuu baa ti Herodi ye. 7 Wo kamma la a ye kaloo niŋ laahidoo ke ko, a be feŋ-wo-feŋ dii la a la le, a ye meŋ daani a bulu. 8 Sunkutoo baamaa ye a sukusuku, fo a naata ka Herodi daani ko, “Yaayaa Batiseerilaa kuŋo dii n na palaatoo kaŋ jaŋ.” 9 Mansa sunuta ñaa-wo-ñaa, bari a la kaloo niŋ luntaŋolu kamma la a ye a yaamari ko, a ñanta dii la le. 10 Bituŋ a ye yaamaroo dii ka Yaayaa kuŋo kuntu bunjawoo kono, 11 aduŋ ì ye a kuŋo samba palaatoo kaŋ sunkutoo ye. A naata a samba a baamaa ye. 12 Wo koolaa Yaayaa la saayiboolu naata ka furewo samba, ì ye a baadee. Wo to le ì taata ka a fo Yeesu ye.
Yeesu ye kee wuli luulu domorindi
(Maaka 6:30-44Luka 9:10-17Yohana 6:1-14)
13 Kabiriŋ Yeesu ye ñiŋ moyi, a bota jee. A dunta kuluŋo kono ka taa dulaa kiideeriŋo to. Bari kabiriŋ moolu ye wo moyi, ì ye a nooma siŋo la ka bo ì la saatewolu to. 14 A be futa kaŋ baa kankuŋo la doroŋ, a ye kafu baa je. A balafaata ì ye, aduŋ a ye ì la kuurantoolu kendeyandi. 15 Kabiriŋ wulaaroo siita, a la saayiboolu naata a kaŋ ka a fo a ye ko, “Jaŋ mu dulaa kiideeriŋo le ti, aduŋ suwo kuuta le. Wo kamma la moolu bula, ì ye taa saatewolu kono ka domoroo saŋ ì faŋolu ye.” 16 Yeesu ko ì ye ko, “Ì maŋ suula ka taa. Ali faŋo si domoroo dii ì la.” 17 Bari saayiboolu ye a jaabi ko, “Mbuuru kuŋ luulu doroŋ ne be m̀ bulu jaŋ, aniŋ ñee muru fula!” 18 Bituŋ a ko, “Ali ì samba n ye naŋ jaŋ.”
19 Wo to le a ye kafoo yaamari ka sii ñaamoo kaŋ. A ye mbuuru kuŋ luuloo niŋ ñee muru fuloo taa. A ye santo juubee, a ye Alla daani ka domoroo barakandi. Wo koolaa, a ye mbuuru kuŋolu kuntu, a ye ì dii saayiboolu la. Bituŋ saayiboolu ye ì dii moolu la. 20 Aduŋ ì bee ye domoroo ke, fo ì konoo faata. Bituŋ saayiboolu ye sinsiŋ taŋ niŋ fula le fandi mbuuru kuntu toolu la, mennu tuta jee. 21 Moolu, mennu ye domoroo ke, wolu mu kee wuli luulu ñoŋ ne ti, mennu niŋ musoolu niŋ dindiŋolu maŋ kiliŋ.
Yeesu taamata baajiyo kaŋ
(Maaka 6:45-52Yohana 6:15-21)
22 Wo koolaa doroŋ, Yeesu ye saayiboolu yaamari ka bula kuluŋo kono ka taa a ñaato baa kara doo la. Bituŋ a naata kafoo bula, ì taata. 23 A la kafoo bulariŋ koolaa, a faŋo taata konkoo santo ka duwaa. Kabiriŋ wulaaroo siita, ate doroŋ ne tarata jee. 24 Wo waatoo la, kuluŋo jamfata baake tintoo la le. Jiibaliŋolu be a busa kaŋ, aduŋ foñoo maŋ ì diyaa. 25 Duntuŋ kumoo maafaŋo la Yeesu naata ì kaŋ, a be taama kaŋ baajiyo kaŋ. 26 Kabiriŋ saayiboolu ye a je taama kaŋ jiyo kaŋ, ì silata baake le, ì ko, “Mañamafeŋ kaawakuuyaariŋo le mu!” Aduŋ ì wuurita santo silaŋo kamma la. 27 Bari wo loo niŋ baroo teema, a diyaamuta ì ye ko, “Ali kijoo kana fara, nte le mu, ali kana sila.”
28 Bituŋ Pita ye a jaabi ko, “M Maarii, niŋ ite le mu, n yaamari ka taama baajiyo kaŋ ka naa i yaa.” 29 Yeesu ko a ye, “Naa!” Wo to le Pita fintita kuluŋo kono, a taamata jiyo kaŋ ka naa Yeesu kaŋ. 30 Bari kabiriŋ a ye foñoo la waroo je, a silata. A datita ka tuneŋ, a wuurita ko, “M Maarii, n kiisa!”
31 Wo loo niŋ baroo teema Yeesu ye a buloo ŋaaba ka a muta. A ko a ye ko, “Ite lanna dooyaariŋo, muŋ ne ye a tinna i ye hakili fula soto?” 32 Ì dunta kuluŋo kono doroŋ, foñoo tenkunta. 33 Bituŋ mennu be kuluŋo kono sujudita a ye ka a batu. Ì ko, “Tooñaa, ite le mu Alla Dinkewo* ti!”
Yeesu la kendeyandiroo Kennesareti tundoo kaŋ
(Maaka 6:53-56)
34 Kabiriŋ a niŋ a la saayiboolu teyita, ì jiita Kennesareti tundoo le la. 35 Jee moolu naata a suutee, ì ye kiilaa kii wo tundoo bee kaŋ. Bituŋ ì ye kuurantoolu bee naati a ye. 36 Ì ye a daani, fo kuurantoolu si a la waramba tuloo doroŋ maa. Aduŋ mennu bee ye a maa, ì kendeyaata le.
موت يوحنا المعمدان
(مرقس 6‏:14‏-29، لوقا 9‏:7‏-9)
1 وفي ذلِكَ الوَقتِ سمِعَ الوالي هيرودُسُ أخبارَ يَسوعَ، 2 فقالَ لحاشِيَتِهِ: «هذا يوحنّا المَعمدانُ قامَ مِنْ بَينِ الأمواتِ، ولذلِكَ تَجري المُعْجِزاتُ على يَدِهِ».
3 وكانَ هيرودُسُ أمسَكَ يوحنّا وقَيّدَهُ وسَجَنَهُ مِنْ أجلِ هيرودِيّةَ اَمرأةِ أخيهِ فيلبّسَ، 4 لأنّ يوحنّا كانَ يقولُ لَه: «لا يَحِلّ لَكَ أنْ تَتَزوّجَها». 5 وأرادَ أنْ يَقتُلَهُ، فخافَ مِنَ الشّعبِ لأنّهُم كانوا يَعدّونَهُ نَبيّا. 6 ولمّا أقامَ هيرودُسُ ذِكرى مَولِدِهِ، رقَصَتِ اَبنَةُ هيرودِيّةَ في الحَفلةِ، فأعجَبَتْ هيرودُسَ، 7 فأقسَمَ لها أنْ يُعطِيَها ما تَشاءُ. 8 فلقّنَتْها أمّها، فقالَت لِهيرودُسَ: «أعطِني هُنا على طَبَقٍ رَأسَ يوحنّا المَعمدانِ!» 9 فحَزِنَ المَلِكُ، ولكنّهُ أمَرَ بإعطائِها ما تُريدُ، مِنْ أجلِ اليَمينِ التي حَلَفَها على مسامِعِ الحاضرينَ. 10 وأرسَلَ جُنديّا، فقَطَعَ رأسَ يوحنّا في السّجن 11 وجاءَ بِه على طبَقٍ. وسلّمَهُ إلى الفتاةِ، فحَمَلْتهُ إلى أُمّها. 12 وجاءَ تلاميذُ يوحنّا، فحَمَلوا الجُثّةَ ودَفَنوها، ثُمّ ذَهَبوا وأخبَروا يَسوعَ.
يسوع يطعم خمسة آلاف رجل
(مرقس 6‏:30‏-44، لوقا 9‏:10‏-17، يوحنا 6‏:1‏-14)
13 فلمّا سَمِعَ يَسوعُ، خرَجَ مِنْ هُناكَ في قارِبٍ إلى مكانٍ مُقْفِرٍ يَعتَزِلُ فيهِ. وعرَفَ النّاسُ، فتَبِعوهُ مِنَ المُدُنِ مَشيًا على الأقدامِ. 14 فلمّا نزَلَ مِنَ القاربِ رأى جُموعًا كبيرةً، فأشفَقَ علَيهِم وشفَى مَرضاهُم.
15 وفي المساءِ، دَنا مِنهُ تلاميذُهُ وقالوا: «فاتَ الوقتُ، وهذا المكانُ مُقفِرٌ، فقُلْ لِلنّاسِ أنْ يَنصرِفوا إلى القُرى لِيشتَروا لهُم طعامًا». 16 فأجابَهُم يَسوعُ: «لا داعيَ لاَنصرافِهِم. أعطوهُم أنتُم ما يأكلونَ». 17 فقالوا لَه: «ما عِندَنا هُنا غيرُ خَمسةِ أرغِفةٍ وسَمكتَينِ».
18 فقالَ يَسوعُ: «هاتوا ما عندَكُم». 19 ثُمّ أمَرَ الجُموعَ أنْ يَقعُدوا على العُشبِ، وأخَذَ الأرغِفَةَ الخَمسَةَ والسّمكتَينِ، ورَفَعَ عَينَيهِ نحوَ السّماءِ وبارَكَ وكسَرَ الأرغِفَةَ وأعطَى تلامِيذَهُ، والتّلاميذُ أعطَوا الجُموعَ. 20 فأكلوا كُلّهُم حتّى شَبِعوا، ثُمّ رَفَعوا اَثنتي عَشْرةَ قُفّةً مملوءةً مِنَ الكِسَرِ التي فَضَلَتْ. 21 وكانَ الّذينَ أكلوا نحوَ خَمسةِ آلافِ رجُلٍ، ما عدا النّساءَ والأولادَ.
يسوع يمشي على الماء
(مرقس 6‏:45‏-52، يوحنا 6‏:15‏-21)
22 وأمرَ يَسوعُ تلاميذَهُ أن يَركبوا القارِبَ في الحالِ ويَسبِقوهُ إلى الشّاطِئِ المُقابلِ حتى يَصرِفَ الجُموعَ. 23 ولمّا صرَفَهُم صَعِدَ إلى الجبَلِ ليصَلّيَ في العُزلَةِ. وكانَ وحدَهُ هُناكَ عِندَما جاءَ المساءُ. 24 وأمّا القارِبُ فاَبتَعدَ كثيرًا عَنِ الشّاطئِ وطَغَتِ الأمواجُ علَيهِ، لأنّ الرّيحَ كانَت مُخالِفَةً لَه. 25 وقَبلَ الفَجرِ، جاءَ يَسوعُ إلى تلاميذِهِ ماشيًا على البَحرِ. 26 فلمّا رآهُ التّلاميذُ ماشيًا على البَحرِ اَرتَعبوا وقالوا: «هذا شَبَحٌ!» وصَرَخوا مِنْ شِدّةِ الخَوفِ. 27 فقالَ لهُم يَسوعُ في الحالِ: «تَشجّعوا. أنا هوَ، لا تخافوا!» 28 فقالَ لَه بُطرُسُ: «إنْ كُنتَ أنتَ هوَ، يا سيّدُ، فَمُرْني أنْ أجيءَ إلَيكَ على الماءِ». 29 فأجابَهُ يَسوعُ: «تعالَ». فنَزَلَ بُطرُسُ مِنَ القارِبِ ومشَى على الماءِ نحوَ يَسوعَ. 30 ولكنّهُ خافَ عِندَما رأى الرّيحَ شديدةً فأخَذَ يَغرَقُ، فَصرَخ: «نَجّني، يا سيّدُ!» 31 فمَدّ يَسوعُ يدَهُ في الحالِ وأمسكَهُ وقالَ لَه: «يا قليلَ الإيمانِ، لِماذا شكَكْتَ؟» 32 ولمّا صَعِدا إلى القارِبِ هَدأَتِ الرّيحُ. 33 فسجَدَ لَه الّذينَ كانوا في القارِبِ وقالوا: «بالحقيقةِ أنتَ اَبنُ اللهِ!»
يسوع يشفي من أمراض كثيرة
(مرقس 6‏:53‏-56)
34 وعَبَرَ يَسوعُ وتلاميذُهُ إلى بَرّ جَنّيسارَتَ. 35 فلمّا عرَفَ أهلُ البَلْدَةِ يَسوعَ، نَشروا الخبَرَ في تِلكَ الأنحاءِ كُلّها. فجاؤُوهُ بالمَرضى 36 وطَلَبوا إلَيهِ أنْ يَلمُسوا ولو طرَفَ ثوبِهِ. فكانَ كُلّ مَنْ يَلمُسُه يُشفى.