Balafata kuuraŋolu mennu ka sawuŋ
1 Yaawe* diyaamuta Musa niŋ Haaruna ye, ka a fo ì ye ko:
2 Niŋ moo ye yitoo soto a baloo bala, waraŋ furuntoo, waraŋ a baloo palipalita, a naata yelema a ye balafata kuuraŋo ti, meŋ ka sawuŋ, ì ñanta a samba la naŋ Piriisi* Haaruna ye le, waraŋ a dinkee piriisi kiliŋ. 3 Piriisoo si a baloo dulaa koroosi kuuraŋo be daameŋ to. Balatiyo meŋ be wo dulaa to niŋ a yelemata ka koyi, aduŋ a ka munta kuuraŋo ye baloo wo dulaa duŋ ne, wo mu balafata kuuraŋo le ti, meŋ ka sawuŋ. Niŋ piriisoo pareeta a koroosoo la, a si naa a bankee moo seneyaabaloo ti. 4 Bari kuuraŋo be a baloo daameŋ to, niŋ jee be koyiriŋ ne, aduŋ a ka munta kuuraŋo maŋ baloo wo dulaa duŋ, aniŋ fanaa balatiyo meŋ be wo dulaa to a maŋ yelema ka koyi, piriisoo si a maarii dammaa sabatindi a faŋ ye fo tili woorowula.
5 Tili woorowulanjaŋo la piriisoo si a baloo koroosi tukuŋ. Niŋ a ye a je ko kuuraŋo keñaa maŋ yelema, aduŋ a maŋ sawuŋ baloo kara doolu la, a si a maarii dammaa sabatindi a faŋ ye fo tili woorowula koteŋ. 6 Piriisoo si naa a koroosi tukuŋ tili woorowulanjaŋ luŋo la. Niŋ kuuraŋo nukunta baloo bala, aduŋ kuuraŋo maŋ janjaŋ baloo bala, piriisoo si a bankee ko a seneyaata le, furuntoo doroŋ ne mu. A maarii si naa a la duŋ feŋolu kuu, aduŋ a la seneyaa si timma.
7 Bari niŋ furuntoo naata janjaŋ a baloo bala, a la a faŋ yitandiriŋ koolaa piriisoo la, ka a la seneyaa koroosi, a ñanta taa la a faŋ yitandi la piriisoo la le kotenke. 8 Piriisoo si a koroosi tukuŋ, aduŋ niŋ furuntoo janjanta a baloo bala, piriisoo si a bankee ko a maŋ seneyaa. Balafata kuuraŋo le be a bala, meŋ ka sawuŋ.
9 Balafata kuuraŋo meŋ ka sawuŋ, niŋ a ye moo-wo-moo muta, ì ñanta a samba la naŋ piriisoo yaa le. 10 Piriisoo si a koroosi, aduŋ niŋ yitoo tarata a bala, a koyita, ka a tinna fo jee balatiyolu ye koyi, aniŋ fanaa niŋ bala mereŋo keta yitoo kono, 11 wo mu balajawu kuuraŋo le ti. Piriisoo si a bankee ko a maarii maŋ seneyaa. A maŋ jari ka a maarii dammaa sabatindi a faŋ ye, bayiri a koyita le ko a maŋ seneyaa.
12 Bari niŋ kuuraŋo fintita baloo kono ka janjaŋ fatewo bala, biriŋ duuma fo santo, piriisoo la jeroo daŋo to, 13 wo to piriisoo ñanta a maarii baloo bee koroosi la le kotenke. Niŋ a ye a tara kuuraŋo la janjaŋo taata fo a banta a baloo bala, a ye a fatewo yelemandi ka koyi, piriisoo si a bankee ko a maarii seneyaata le.
14 Bari niŋ bala mereŋo fintita a bala, a maŋ seneyaa. 15 Piriisoo si a koroosi tukuŋ, aduŋ a si a bankee ko a maŋ seneyaa. Bala mereŋo ñiŋ maŋ seneyaa, bayiri balafata kuuraŋo le be a bala, meŋ ka sawuŋ. 16 Bari niŋ bala mereŋo ye a dati ka kendeyaa, a si muru piriisoo kaŋ. 17 A si a baloo koroosi, aduŋ niŋ kuuraŋo ñiŋ koyita a baloo bala, a seneyaata le. Piriisoo si naa a bankee ko a maarii seneyaata le.
18 Niŋ maadiŋo keta moo bala, aduŋ a naata kendeyaa, 19 bituŋ yiti koyoo waraŋ cuputu wuleŋ daakoyoolu fintita maadiŋo noo to, a maarii ñanta a faŋ yitandi la piriisoo la le. 20 Bituŋ piriisoo si a baloo koroosi, aduŋ niŋ a ye a tara a ye balajaatoo duŋ ne, aduŋ jee tiyolu koyita, piriisoo si a bankee ko a maŋ seneyaa. Balafata kuuraŋo le be a bala, meŋ ka sawuŋ, meŋ fintita maadiŋo noo to. 21 Bari niŋ a ye a tara piriisoo la koroosiroo to, a ye a je ko jee balatiyolu maŋ yelema ka koyi, aduŋ a maŋ balafatoo duŋ, bari a nukunta le, wo to piriisoo si a maarii sabatindi a faŋ ye fo tili woorowula. 22 Wo koolaa niŋ a naata janjaŋ baloo bala, piriisoo si a bankee ko, a maarii maŋ seneyaa. Kuuraŋo meŋ ka sawuŋ, wo le be a la. 23 Bari niŋ kuuraŋo danta dulaa kiliŋ ne to, a maŋ janjaŋ, wo mu maadiŋ noo doroŋ ne ti. Piriisoo si naa a bankee ko, a seneyaata le.
24 A si ke noo fanaa moo baloo dulaa ye jani, jee ye ke bala mereŋo ti, a ye naa ke palipaloo ti, meŋ koyita waraŋ a muluŋo be wulewo niŋ koyoo teema. 25 Piriisoo ñanta le ka wo koroosi, aduŋ niŋ jee balatiyolu yelemata ka koyi, a ka munta a ye balafatoo duŋ ne, wo to wo mu balafata kuuraŋo le ti, meŋ ka sawuŋ. A fintita jani noo le to. Piriisoo si a bankee ko, a maarii maŋ seneyaa. Balafata kuuraŋo le be a bala, meŋ ka sawuŋ. 26 Bari piriisoo la koroosiroo to, niŋ jee balatiyolu maŋ koyi, aduŋ a maŋ balafatoo duŋ, bari a nukunta le, a si a maarii sabatindi a faŋ ye fo tili woorowula. 27 Piriisoo si a koroosi tukuŋ tili woorowulanjaŋ luŋo la. Niŋ a janjanta a baloo bala, a si a bankee ko, a maarii maŋ seneyaa. Balafata kuuraŋo le be a bala, meŋ ka sawuŋ. 28 Bari niŋ a danta dulaa kiliŋ ne to, a maŋ janjaŋ baloo bala, bari a nukunta le, wo mu jani noo doroŋ ne ti. Piriisoo si a bankee ko, a seneyaata le. Jani noo doroŋ ne mu.
29 Niŋ kewo waraŋ musoo ye balafata kuuraŋo soto a kuŋo bala waraŋ a bomboŋo bala, 30 piriisoo ñanta le ka a koroosi. Niŋ a ka munta a ye jee balafatoo duŋ ne, aduŋ jee balatiyolu netemunkuta ka waariŋ-waariŋ, wo to piriisoo si a bankee ko, a maarii maŋ seneyaa. Balaŋañaa kuuraŋo le mu. Wo mu balafata kuuraŋo le ti, kuŋo to waraŋ bomboŋo to, meŋ ka sawuŋ. 31 Bari niŋ a ye a tara piriisoo la koroosiroo to, kuuraŋo ka munta a maŋ balafatoo duŋ, aduŋ balatii fiŋ te jee, wo to piriisoo si a maarii sabatindi a faŋ ye fo tili woorowula. 32 Piriisoo si naa kuuraŋo ñiŋ koroosi tukuŋ, tili woorowulanjaŋo la. Niŋ balaŋañaa kuuraŋo maŋ janjaŋ baloo bala, aduŋ balatii netemunku te jee, aniŋ fanaa a maŋ balafatoo duŋ, 33 wo to a ñanta i lii la le. Bari a maŋ ñaŋ na balafata kuuraŋo dulaa to lii la. Piriisoo si a maarii sabatindi a faŋ ye fo tili woorowula koteŋ. 34 Bituŋ tili woorowulanjaŋ luŋo la, piriisoo si balaŋañaa kuuraŋo koroosi tukuŋ. Niŋ a maŋ janjaŋ baloo bala, aduŋ a ka munta a maŋ baloo duŋ, wo to piriisoo si a bankee ko, a maarii seneyaata le. A maarii si a la duŋ feŋolu kuu, aduŋ a be seneyaa la le. 35 Bari a la seneyaa bankeeriŋ koolaa, niŋ balaŋañaa kuuraŋo naata janjaŋ a baloo bala, 36 wo to piriisoo ñanta a koroosi la le kotenke. Niŋ balaŋañaa kuuraŋo janjanta a baloo bala, a maŋ jari faŋ, a ye balatii netemunkoolu ñini a baloo bala. A maarii maŋ seneyaa. 37 Bari niŋ a ye a tara piriisoo la koroosiroo to, balaŋañaa kuuraŋo ñiŋ maŋ wajabi, aduŋ balatii fiŋolu falinta jee ka kendeyaa, a maarii seneyaata le. Piriisoo si a bankee ko, a maarii seneyaata le.
38 Niŋ kewo waraŋ musoo ye tompi koyoolu soto a baloo bala, 39 piriisoo ñanta a maarii koroosi la le. Wo tompoolu mennu be a bala, niŋ ì la koyoo nukuŋ mulunta, wo to furuntoo doroŋ ne fintita a bala. A maarii seneyaata le.
40 Niŋ kewo foota kuntiñoo la, a keta kuŋ lawulawoo le ti, bari a seneyaata le. 41 Niŋ a ye a tara a maarii maŋ kuntiñoo soto a fondaa to le ka taa a munewo to, a ye fondaa lawulawoo le soto, bari a maarii seneyaata le. 42 Bari niŋ kuuraŋo fintita a ye lawulawoo to, meŋ be wulewo niŋ koyoo teema, wo mu balafata kuuraŋo le ti, meŋ ka sawuŋ. 43 Piriisoo si a koroosi, aduŋ yitoo meŋ be lawulawoo to, niŋ a be wulewo niŋ koyoo le teema, komeŋ balafata kuuraŋo, meŋ ka sawuŋ, 44 wo to wo kewo ye kuuraŋo le soto, aduŋ a maŋ seneyaa. Piriisoo si a bankee ko, a maŋ seneyaa, bayiri balafata kuuraŋo le be a kuŋo to.
45 Moo meŋ ye balafata kuuraŋo soto meŋ ka sawuŋ, a maarii ñanta ka feŋ farariŋolu le duŋ, a ye a kuntiñoo bula, a ye janjaŋ, aduŋ a si kali a buloo ke a daa to ka wuuri ko, “Nte maŋ seneyaa de! Nte maŋ seneyaa de!”
46 A be tu la seneyaabaliyaa le to, tuma meŋ wo balafata kuuraŋo be a la. A be sabati la a faŋ ye dulaa le to, daakaa banta la, ka jamfa moolu la, mennu maŋ wo kuuraŋo soto.
Yaamaroolu, fiinoo la kuwo to
47 Niŋ fiinoo keta duŋ feŋo bala, a keta tiifaanoo ti baŋ, waraŋ fataroo, 48 meŋ be ko daarifaanoo waraŋ soofaanoo, waraŋ kuloo, waraŋ feŋo meŋ dadaata kuloo la, 49 niŋ fiinoo ñiŋ jambakereta, waraŋ a wulee mulunta, fiinoo le mu. A ñanta yitandi la piriisoo la le. 50 Piriisoo si fiinoo koroosi, aduŋ a si feŋo ñiŋ ke a faŋ ye fo tili woorowula. 51 A si naa fiinoo koroosi tukuŋ tili woorowulanjaŋ luŋo la. Niŋ fiinoo janjanta feŋo bala, wo mu fiina karundiŋo le ti. A duŋ feŋo ñiŋ maŋ seneyaa, hani a si ke muŋ ne ti. 52 Piriisoo ñanta wo duŋ feŋo ñiŋ jani la le, a keta daarifaanoo ti baŋ, waraŋ soofaanoo, fataroo, waraŋ tiifaanoo, waraŋ kuloo, bayiri fiinoo ñiŋ karunta le. A ñanta kasaara la niŋ dimbaa le la.
53 Bari niŋ piriisoo ye a koroosi, aduŋ a ye a je fiinoo maŋ janjaŋ wo feŋo bala, 54 wo to piriisoo si yaamaroo dii ko, ì si feŋo ñiŋ kuu fiinoo be meŋ bala. A si naa feŋo ke a faŋ ye tukuŋ fo tili woorowula. 55 Bituŋ piriisoo si a koroosi kotenke. Niŋ dulaa fiinariŋo muluŋo maŋ yelema, hani fiinoo maŋ janjaŋ feŋo bala ñaa-wo-ñaa, a maŋ seneyaa. A maarii ñanta a je la le ko, feŋo ñiŋ ye jani, fo fiinoo be feŋo ñiŋ ñaa ñiimaa le la baŋ, waraŋ a ñaa jawoo. 56 Bari niŋ a ye a tara piriisoo ye a koroosi le a kuuriŋ koolaa, aduŋ a ye a je ko fiinoo nukuŋ mulunta duŋ feŋo waraŋ kuloo bala le, a si dulaa kuntu a bala, fiinoo keta daameŋ to. 57 Wo koolaa, niŋ a naata finti tukuŋ feŋo ñiŋ bala, a be janjaŋ kaŋ ne. A maarii ñanta a je la le ko, feŋo ñiŋ ye jani, fiinoo be meŋ bala. 58 Niŋ a ye a tara fiinoo nukunta feŋo ñiŋ bala le kabiriŋ a maarii ye a kuu, a si a kuu kotenke, aduŋ a be seneyaa la le.
59 Ñiŋ ne mu luwaa ti fiinoo la kuwo to, meŋ keta duŋ feŋo bala. A keta tiifaanoo ti baŋ, waraŋ fataroo, daarifaanoo, soofaanoo, aniŋ kuloo. Fataŋ-fansiroo ñanta ke la teŋ ne, fo feŋo seneyaata le baŋ, waraŋ fo a maŋ seneyaa.
شريعة بلوى البرص
1 وكلَّمَ الرّبُّ موسى وهرونَ فقالَ: 2 «مَنْ كانَ في جِلْدِ بَدَنِهِ نُتوءٌ أو طَفْحةٌ جِلْديَّةٌ أو لَمعَةٌ تُشيرُ إلى بلوى البرَصِ‌، فلْيَحضُرْ إلى هرونَ الكاهنِ أو إلى واحدٍ مِنْ بَنيهِ الكهَنةِ. 3 فيفحَصَ الكاهنُ الدَّاءَ في جِلْدِ البدَنِ، فإنْ كانَ في موضِعِ الدَّاءِ شَعْرٌ أبـيضُ، ومَنظرُ الدَّاءِ أعمقُ مِنْ جِلْدِ بَدَنِهِ، فهوَ بَلوى البرَصِ. فإذا رآهُ الكاهنُ كذلِكَ، يحكُمُ بِنَجاسَتِه. 4 وإنْ كانَ الدَّاءُ لَمعَةً بـيضاءَ في جِلْدِ بدَنِهِ، لا مَنظرُها أعمَقُ مِنَ الجِلْدِ ولا شَعْرُها أبـيضُ، يحجُزُهُ الكاهنُ سَبعَةَ أيّامٍ. 5 ثُمَّ يفحَصُهُ في اليومِ السَّابِـعِ، فإذا رأى أنَّ الدَّاءَ لم يَتَفَشَّ في الجِلْدِ، يحجُزُهُ سَبعَةَ أيّامٍ أُخَرَ. 6 ثُمَّ يفحَصُهُ في اليومِ السَّابعِ ثانيةً، فإنْ كانَ الدَّاءُ داكِنَ اللَّونِ وغيرَ مُتَفَشٍّ في الجِلْدِ، يحكُمُ بِطهارَتِه. هيَ طَفحَةٌ جِلْديَّةٌ، فيَغسِلُ ثيابَه ويَطهُرُ. 7 وإنْ تَفَشَّتِ الطَّفحَةُ في جِلْدِهِ، بَعدَما عَرَضَ نفْسَه على الكاهنِ لأجلِ تَطهيرِهِ، يحضُرُ إلى الكاهنِ ثانيةً. 8 فإذا رأى الكاهنُ أنَّ الطَّفحَةَ تَفَشَّت في الجِلْدِ، يحكُمُ بِنَجاستِهِ، فهيَ برَصٌ.
9 «وإذا أصابَت أحدا بَلوى برَصٍ فأُحضِرَ إلى الكاهنِ 10 ففَحَصَهُ الكاهنُ فرأى في جِلْدِهِ نُتوءًا أبـيضَ جعَلَ الشَّعْرَ أبـيضَ وكانَ في النُّتوءِ لَحمٌ حيٌّ، 11 فهوَ برَصٌ مُزمِنٌ في جِلْدِ بدَنِهِ. فيَحكُمُ الكاهنُ بِنَجاستهِ ولا يحجُزُهُ لأنَّهُ نَجِسٌ‌. 12 وإنْ خرَجَ البرَصُ في البدَنِ وغطَّى المُبتَلَى بهِ مِنْ رأسِهِ إلى قدَمَيهِ، ممَّا يقَعُ تَحتَ بَصَرِ الكاهنِ، 13 وفَحَصَهُ الكاهنُ فرأى البرَصَ غطَّى جميعَ بدَنِهِ، يحكُمُ بِطهارَتِهِ لأنَّهُ ا‏نْقَلبَ كُلُّهُ أبـيضَ، فهوَ طاهرٌ. 14 وإنْ جاءَ يومٌ ظهَرَ في البدَنِ لَحمٌ حيٌّ، فيكونُ نَجِسا. 15 فإذا رأى الكاهنُ اللَّحمَ الحيَّ، يحكُمُ بِنَجاستِهِ. فاللَّحمُ الحيُّ نَجِسٌ لأنَّه برَصٌ. 16 وإنْ رجَعَ اللَّحمُ الحيُّ فا‏بـيضَّ يَجيءُ الرَّجُلُ إلى الكاهنِ. 17 فإذا فحَصَهُ الكاهنُ فرأى أنَّ البَلوى ا‏نقَلَبَت بـيضاءَ، يحكُمُ بِطهارتِهِ، فهوَ طاهرٌ.
18 «وإذا كانَ أحدٌ في جِلْدِ بدَنِهِ دُملةٌ فبرِئَت، 19 فصارَ في موضِعِ الدُّملةِ نُتوءٌ أبـيضُ أو لَمعَةٌ بـيضاءُ تَميلُ إلى حُمرَةٍ، فلتُعْرَضْ على الكاهنِ. 20 فإذا فَحَصها الكاهنُ فرأى مَنظرَها أعمقَ مِنَ الجِلْدِ وشَعْرَها أبـيضَ، يحكُمُ بِنَجاسَتِهِ. فهيَ بَلوى برَصٍ طَلَعَت في الدُّملةِ. 21 وإنْ فحَصَها الكاهنُ فما رأى فيها شَعْرا أبـيضَ، ولا وجَدَها أعمَقَ مِنَ الجِلْدِ، وهيَ داكِنَةُ اللَّونِ، يحجُزُهُ سَبعةَ أيّامٍ. 22 فإنْ هيَ تَفَشَّت في الجِلْدِ يحكُمُ الكاهنُ بِنجاستِهِ، فهيَ بَلوى. 23 ولكِنْ إنْ وَقَفَتِ اللَّمعَةُ مكانَها ولم تَتَفَشَّ، فهيَ أثَرُ الدُّملَةِ. فيَحكُمُ الكاهنُ بِطهارتِهِ.
24 «وإذا كانَ أحدٌ في جِلْدِ بدَنِهِ كَيُّ نارٍ، وكانَ أثرُ الكَيِّ لَمعَةً بـيضاءَ أو بـيضاءَ تَميلُ إلى حُمرةٍ، 25 فيَفحَصُها الكاهنُ. فإنْ كانَ الشَّعْرُ أبـيضَ في اللَّمعَةِ، وكانَ مَنظَرُها أعمقَ مِنَ الجِلْدِ، فهذا برَصٌ طَلَعَ في الكَيِّ. فيحكُمُ الكاهنُ بنجاستِهِ. فهوَ بَلوى برَصٍ. 26 ولكنْ إذا فحَصَها الكاهنُ فما رأى في اللَّمعَةِ شَعْرا أبـيضَ، ولا وجَدَها أعمقَ مِنَ الجِلْدِ، وهيَ داكِنَةُ اللَّونِ، يَحجُزُه سَبعَةَ أيّامٍ. 27 ثُمَّ يَفحَصُهُ الكاهنُ في اليومِ السَّابعِ، فإنْ كانت تَفَشَّت في الجِلْدِ يَحكُمُ بِنجاستِهِ، فهوَ بَلوى برَصٍ. 28 وإنْ وقَفَتِ اللَّمعَةُ في مكانِها ولم تَتَفَشَّ في الجِلْدِ وكانت داكِنةَ اللَّونِ، فهيَ نُتوءُ الكَيِّ. فيحكُمُ الكاهنُ بِطهارتِهِ، فهيَ أثَرُ الكَيِّ.
29 «وإذا كانت بِرَجُلٍ أوِ ا‏مرأةٍ بَلوى في رأسهِ أو ذَقنِهِ، 30 فليَفحَصِ الكاهنُ البَلوى. فإنْ كانَ مَنظَرُها أعمقَ مِنَ الجِلْدِ، وفيها شَعْرٌ أشقرُ دقيقٌ، يحكُمُ الكاهنُ بِنجاستِهِ، فهوَ قَرَعٌ، أي برَصُ الرَّأسِ أو الذَّقنِ. 31 فإنْ فحَصَها الكاهنُ ولم يَجِدْ مَنظَرَها أعمقَ مِنَ الجِلْدِ، ولا فيها شَعْرٌ أسودُ‌، يحجُزُ المُبْتَلَى بالقَرَعِ سَبعَةَ أيّامٍ. 32 ثُمَّ يَفحَصُهُ في اليومِ السَّابعِ، فإنْ كانَ القَرَعُ غيرَ مُتَفَشٍّ، ولا فيه شَعْرٌ أشقرُ، ولا مَنظَرُهُ أعمقُ مِنَ الجِلْد، 33 يَحلِقُ الرَّجُلُ شَعْرَه ولا يَحلِقُ موضِعَ القَرَعِ، ويحجُزُهُ الكاهنُ سَبعَةَ أيّامٍ أُخَرَ. 34 ثُمَّ يَفحَصُه في اليومِ السَّابعِ، فإنْ كانَ القَرَعُ غيرَ مُتَفَشٍّ في الجِلْدِ، ولا مَنظَرُهُ أعمقَ مِنَ الجِلْدِ، يحكُمُ بِطهارتِهِ، فيَغسِلُ ثيابَهُ ويَطهُرُ. 35 ولكنْ إنْ تَفَشَّى القَرَعُ في جِلْدِ الرَّجُلِ بَعدَما طَهُرَ، 36 ففَحَصَهُ الكاهنُ فرأى ذلِكَ، فلا يُفَتِّشُ عَنِ الشَّعْرِ الأشقرِ لأنَّ الرَّجُلَ نَجِسٌ. 37 ولكنْ إنْ رأى أنَّ القَرَعَ وَقَفَ ونَبَتَ فيهِ شَعْرٌ أسودُ، فيكونُ بَرَأ والرَّجُلُ طاهرٌ. فيحكُمُ الكاهنُ بِطهارتِهِ.
38 «وإذا كانت لِرَجُلٍ أوِ ا‏مرأةٍ لُمَعٌ بـيضٌ في جِلْدِ بدَنِهِ، 39 فيَفحَصُهُ الكاهنُ. فإذا كانتِ اللُّمَعُ داكِنةَ اللَّونِ تَميلُ إلى بـياضٍ، فهوَ بَهَقٌ خرَجَ في الجِلْدِ، والرَّجُلُ طاهرٌ.
40 «مَنْ سقَطَ شَعْرُ رأسِهِ فهوَ أقرعُ، وهو طاهرٌ. 41 وإنْ كانَ سُقوطُ شَعْرِهِ مِنْ جِهةِ وجهِهِ فهوَ أصلَعُ، وهوَ طاهرٌ. 42 وإنْ كانَ في الحَصَصِ أوِ الصَّلْعَةِ بَلوى بـيضاءُ تَميلُ إلى حُمرةٍ، فهوَ برَصٌ خرَجَ في قُرعتِهِ أو في صَلْعَتِهِ. 43 فيفحَصُهُ الكاهنُ، فإنْ كانَ نُتوءُ البَلوى أبـيضَ مائِلا إلى حُمرةٍ، كَمَنظَرِ برَصِ جِلْدِ البدَنِ، 44 فالرَّجُلُ أبرَصُ، وهوَ نَجِسٌ. فيحكُمُ الكاهنُ بِنجاستِهِ مِنَ البَلوى في رأسِهِ.
45 «والأبرَصُ الّذي بهِ البَلوى يَلبَسُ ثيابَهُ مَشقُوقةً، ويكشِفُ رأسَه‌، ويُغَطِّي شاربَيهِ ويُنادي: نَجِسٌ، نَجِسٌ. 46 ما دامت بهِ البَلوى يكونُ نَجِسا، ويسكُنُ مُنفرِدا وفي خارِجِ المَحلَّةِ.
شريعة بلوى العفن
47 «وإذا كانت بَلوى العَفَنِ‌ في ثوبٍ مِنْ صُوفٍ أو كَتَّانٍ، 48 أو في ثوبٍ سَداهُ أو لُحمَتُهُ مِنْ كتَّانٍ أو صُوفٍ، أو في جِلْدٍ أو كُلِّ ما يُصنَعُ مِنَ الجِلْدِ، 49 وكانَ مَنظَرُها لا يَميلُ إلى خُضرةٍ أو حُمرةٍ، فذلِكَ هوَ بَلوى العَفَنِ ويُعرَضُ على الكاهنِ. 50 فيفحَصُ الكاهنُ البَلوى ويُقفِلُ على المَتاعِ الّذي أصابَتهُ البَلوى سَبعَةَ أيّامٍ. 51 ثُمَّ يَفحَصُهُ في اليومِ السَّابعِ. فإنْ تَفَشَّت فيه البَلوى تكونُ عَفَنا مُفسِدا وهوَ نَجِسٌ. 52 فيحرقُ الكاهنُ المَتاعَ بالنَّارِ. 53 وإنْ فَحَصَهُ فرأى أنَّ البَلوى غيرُ مُتَفَشِّيةٍ في المَتاعِ 54 يأمُرُ بِــغَسلِه ويُقفِلُ علَيهِ سَبعَةَ أيّامٍ أُخَرَ. 55 ثُمَّ يَفحَصُهُ بَعدَ غَسلِهِ، فإنْ رَأى أنَّ البَلوى لم يتَغَيَّرْ مَنظَرُها، ولو كانت غيرَ مُتَفَشِّيةٍ، فهوَ نَجسٌ ويُحرَقُ بالنَّارِ، سَواءٌ كانتِ الضَّربةُ في ظاهِر المَتاعِ أو في باطنِهِ. 56 فإنْ فَحَصَهُ الكاهنُ بَعدَ غَسلِهِ فرأى البَلوى داكنةَ اللَّونِ فلْيقطَعْها مِنَ الثَّوبِ أو مِنَ الجِلْدِ. 57 وإنْ ظهرت ثانيةً تكونُ أفرخت، فليَحرقِ المَتاعَ بالنَّارِ. 58 وإنْ زالتِ البَلوى بَعدَ غَسلِهِ يُغسَلُ ثانيةً ويَطهُرُ.
59 هذِهِ شريعةُ بَلوى العَفَنِ في ثوبِ الصُّوفِ أوِ الكتَّانِ، أو في السَّدى أوِ اللُّحمَةِ، أو في جميعِ أمتِعَةِ الجِلْدِ، لِلحُكْم بِنجاسَتِها أو طهارتِها».