Maariyo ye jaraboo meŋ laa Yerusalaamu kaŋ
1 Ayiwaalii! Maariyo la kamfaa kamma la,
a ye tawali dibiriŋo le wanka Siyoni* moolu kunto.
A ye Banisirayila darajoo jindi bankoo to le,
ka bo naŋ saŋo santo.
A ye Siyoni muta le ko, a siŋ looraŋo le mu nuŋ,
bari saayiŋ a ye a hakiloo bo a kaŋ ne,
a la kamfaa waatoo la.

2 Balafaabaliyaa niŋ kasaaroo,
Maariyo ye wo le laa Yaakuba siidulaalu bee kaŋ.
A ye Dimmusuriŋ* Yahuuda boyinkaŋ,
a ye a saatee tatariŋolu bee le teyi,
a la kamfaa baa kaŋ.
A ye a la mansayaa boyindi duuma,
aniŋ a maralilaalu,
ì niŋ maloo tuta.

3 Biriŋ ì jawoolu naata ì kele,
a ye a bulubaa buloo bo a la moolu koto.
A la kamfaa saŋaroo kaŋ,
a ye Banisirayila binoo bee kati.
A la kamfaa malata Yaakuba kaŋ ne ko dimbaa wuleŋo,
a ye feŋo bee kasaara taariŋ.

4 Dimmusuriŋ Siyoni ko, “Yerusalaamu kono jaŋ,
a ye ǹ ñaabo moolu bee le faa.
A ye a la kaloo ŋaaji ǹ kamma le ko jawoo,
a ye a bulubaa buloo teeka ko ǹ konnantewo.
A ye a la kamfaa jindi naŋ ne,
a malata ko dimbaa.”

5 Ee, ayiwaalii nte! Maariyo keta le ko jawoo,
a ye Banisirayila kunuŋ.
A ye a maralilaalu la buŋolu kasaara,
a ye a tatoolu tumbuŋ.
Saŋakumboo niŋ woosiyo,
a ye wo le juruma Yahuuda moolu ye.

6 Juuraloolu niŋ Loobula Luŋolu,
Yaawe* ye wolu ke ñina kuwo le ti Siyoni.
A ye a Batudulaa janjaŋ ne
ko naakikono jembereŋo,
a ye a la juurali dulaa kasaara.
A la jusukandoo kono,
a ye a koo dii mansakewo la le,
aniŋ piriisoolu.

7 Hee, Maariyo ñoorita a la sadaajanidulaa* la le,
a ye a koo dii a Batudulaa Senuŋo la.
A tata sansaŋolu,
a ye ì duŋ jawoolu bulu.
Ì wuurita Yaawe Batudulaa kono ì la ì noo kaŋ,
komeŋ juurali maakaŋ baa.

8 Ite Yaawe le hameta ñiŋ na,
ka Siyoni saatee tata sansaŋolu boyi.
I ye a sumaŋ wo kamma le,
i maŋ hani i buloo talaa ka a kasaara,
i ye a boyinkaŋ.
Hani a tatoolu niŋ a sansaŋolu bee le kumboota,
ì bee koririŋo ye i laa ñoo ti.

9 Jee dundaŋ daa tawundaŋolu jurumita bankoo to,
Yaawe ye ì nee bantambiloolu kati, ka ì janjaŋ.
A mansakewo niŋ maralilaalu be mutoo kono
banku koteŋolu kaŋ.
Yaawe la yaamaroolu buka karandi kotenke,
annabiyomoolu buka jeroo soto a bulu fanaa.

10 Kooroo keta, Siyoni saatewo alifaalu siita
bankoo le to deyoo kono,
ka buutoo fayi ì kuŋolu kaŋ,
ì ye booto funtoolu duŋ niikuyaa kamma.
Yerusalaamu sunkutoolu ñoyita,
ì ye ì foŋo loo bankoo to.

11 Labaŋo la, n ñaa korita kumboo la,
n niyo dewunta n kono,
niikuyaa faata n kono fo a ka boŋ,
ì ye n na saatee moolu kasaara ñaameŋ,
dindiŋolu niŋ deenaanoolu ka ketu ñaameŋ,
saatewo mbeedoolu kaŋ taariŋ.

12 Maasiiboo keta!
Dindiŋolu ka a fo ì baañolu ye ko,
“M̀ be muŋ ne domo la,
aniŋ m̀ be muŋ ne miŋ na?”
Ì ka lamfu ko kelediŋ baramariŋolu
saatewo mbeedoolu kaŋ taariŋ,
ì niyo be domaŋ-domaŋ bo kaŋ,
ì baañolu karoo koto.

13 N Dimmusuriŋ Yerusalaamu, n kanuntewo,
n si muŋ ne fo noo i ye, ka i la kuwo misaali?
Ite Dimmusuriŋ Siyoni,
n si i la kuwo niŋ muŋ ne laa ka i sabarindi?
I la baramoo diinonta le ko fankaasoo,
jumaa le si i jaara noo?

14 Ñiŋ loŋ ko, i la annabiyomoolu ko ì ye meŋ je,
faniyaa kenseŋo niŋ neeneeri kumoolu le mu.
Ì maŋ i la junuboo yita i la, ka i dandalaa,
fo i kana taa mutoo kono,
bari ì ye jeroo meŋ bankee i ye,
faniyaa kenseŋo niŋ filindiroo le mu.

15 Ŋa a je, mennu ka tambi siloo kaŋ
ka buloo kosi i ma le,
ì ka ciipuroo ke ka ì kuŋo jiijaa,
ka Dimmusuriŋ Yerusalaamu ñaawali ko,
“Fo ñiŋ ne maŋ ke saatewo ti ì ka a fo meŋ na,
a la ñiiñaa timmata,
a ka bankoolu bee seewoo le?”

16 “Ŋà a kasaara le!”
I jawoolu ka wo le fo.
Ì bee ka ì daa loo i kaŋ.
Ì ka i ciipu, ka ì ñiŋolu jaa i kaŋ,
ka wuuri i ma ko,
“Allaŋ, ǹ ka ñiŋ luŋo le batu nuŋ!
A futata le, ŋà a je!”

17 Paree ka soŋ ñiŋ na ko,
Yaawe la natoo keta i la le,
a ye a la kumoo timmandi le.
A ye kaŋo meŋ dii biriŋ koomanto,
a ye i kasaara niŋ balafaabaliyaa le la.
A ye i jawoolu sawoo londi i ma le,
a ye ì binoo wulindi ka ì semboo warandi.

18 Rip, a duuta le!
Moolu ka wuuri santo Maariyo ye.
Hee, Siyoni tata sansaŋo,
i ñaajiyo ye woyi ko baajiyo,
suutoo niŋ tiloo!
Kana i foño fereŋ,
sako i ñaakesoo si dahaa.

19 Suutoo la, suutoo tuma-wo-tuma la,
wuli, i ye kumboo santo!
I sondomoo kono kuwolu yelema ko jiyo
Maariyo ñaatiliŋo la.
I buloolu wulindi a ye ka duwaa,
i diŋolu niyo ye,
mennu ka ketu konkoo la,
mbeedi kuŋolu kaŋ taariŋ.

20 Tiñaaroo keta! Yaawe, a juubee baŋ!
I nene ye ñiŋ laa jumaa le kaŋ?
Muna fo musoolu ñanta ì diŋolu domo la le baŋ,
ì faŋolu ye diŋolu mennu bambaane?
Muna fo ì ñanta piriisoolu faa la le baŋ,
aniŋ annabiyomoolu,
Maariyo la Batudulaa Senuŋo kono?

21 Woyi muna! Dindiŋolu niŋ keebaalu furewolu
be laariŋ bankoo le to, mbeedoolu kaŋ taariŋ.
N na sunkutoolu niŋ fondinkewolu,
ì ye ì faa niŋ hawusaroo* la.
I la kamfaa waatoo la,
i ye ì faa niŋ balafaabaliyaa le la.

22 Yaawe ye n jawoolu kumandi n kaŋ karoo bee la,
ko mennu ka naa feeti luŋo le to.
A la kamfaa waatoo la,
moo maŋ kana ka tu baluuriŋ.
Ŋa diŋolu mennu yeŋyeŋ, ka ì kuluu,
n jawoo naata a ye ì faa.
عقاب أورشليم
1 كَيفَ‌ غَطَّى غضَبُ الرّبِّ
بِنْتَ صِهيَونَ بِالظَّلامِ،
ورَمى مِنَ السَّماءِ إلى الأرضِ
بِأمجادِ إِسرائيلَ‌.
فلم يَذكُرْ مَوطِـئَ قدَمَيهِ‌
في يومِ غضَبِهِ.
2 أفنَى الرّبُّ بِلا شَفقَةٍ،
مساكنَ بَني يَعقوبَ‌،
وفي غيظِهِ دَكَّ إلى الأرضِ
حُصونَ بَيتِ يَهوذا.
وعلى المَملَكةِ ورُؤسائِها
أنزَلَ الرّبُّ لَعنَتَهُ.
3 حَطَّمَ في حِدَّةِ غضَبِهِ
ما لإسرائيلَ مِنْ قُوَّةٍ.
رَدَّ يَمينَهُ‌ إلى الوَراءِ
مِنْ مُجابَهةِ العَدُوِّ.
وأشعَلَ في بَني يَعقوبَ نارا
مُلتَهِبةً أكَلَت ما حَولَها.
4 شَدَّ قَوسَهُ كعَدُوٍّ
وسَدَّدَ بِيَمينِهِ سِهامَهُ،
وأتلَفَ كُلَّ شيءٍ لنا
تَشتَهيهِ العُيونُ.
وفي مساكِنِ بِنْتِ صِهيَونَ
صَبَّ غَيظَهُ كالنَّارِ.
5 صارَ الرّبُّ كَعَدُوٍّ
وسَحَقَ إِسرائيلَ سَحْقا
جميعُ قُصورِها دَمَّرَها
وخَرَّبَ لها حُصونَها.
وفي بَيْتِ يَهوذا
أكثرَ النُّواحَ والأنينَ
6 أزالَ سياجَ‌ جَنَّتِهِ‌
وقَوَّضَ دَعائِمَ هَيكلِهِ‌.
أنسَى الرّبُّ شعبَهُ
العيدَ والسَّبتَ في صِهيَونَ،
ونَبَذَ المَلِكَ والكاهنَ
في حِدَّةِ غَيظِهِ؟
7 سَئِمَ الرّبُّ مذبَحَهُ
وتخَلَّى عَنْ بَيتِهِ المُقَدَّسِ.
سَلَّمَ أسوارَ قُصورِها
إلى يَدِ العَدُوِّ.
فهَتَفوا في بَيتِ الرّبِّ
كما في يومِ عيدٍ.
8 قَصَدَ الرّبُّ أنْ يُدَمِّرَ
أسوارَ بِنتِ صِهيَونَ.
مَدَّ الخَيطَ وما رَدَّ يَدَهُ
عَنْ أنْ يَمحَقَها مَحْقا
فأبكى الأبراجَ والحُصونَ
حتّى ذَبُلَت جميعا.
9 غاصَت في الأرضِ أبوابُها.
دَمَّرَ وحطَّمَ أقفالَها.
مَلِكُها ورُؤساؤُها في الغُربَةِ‌
ولا شَريعةَ‌ هُناكَ‌.
حتّى أنبـياؤُها لا يَرَونَ
رُؤيا مِنْ عِندِ الرّبِّ.
10 شُيوخُ بِنْتِ صِهيَونَ
يَقعُدونَ على الأرضِ صامِتينَ.
ألقَوا رَمادا على رُؤوسِهِم‌
واتَّزَروا بِالمُسوحِ،
وعذارَى أُورُشليمَ يَحْنِـينَ
رُؤوسَهُنَّ إلى الأرضِ.
11 كَلَّت مِنَ الدُّمُوعِ عينايَ
وأحشائي امتَلأت مَرارَةً.
كَبِدي ا‏نسَكَبَت على الأرضِ‌
لِخرابِ بِنْتِ شعبـي‌.
الأطفالُ أُغمِـيَ علَيهِم
في ساحاتِ المدينةِ.
12 يَقولونَ لأمَّهاتِهِم:
«أينَ الخبزُ والماءُ؟»
أُغمِـيَ علَيهِم كالجَرحَى
في ساحاتِ المدينةِ،
أو فاضَت أرواحُهُم
في أحضانِ أُمَّهاتِهِم.
13 بِماذا أصِفُكِ وأُشَبِّهُكِ
يا بِنْتَ أُورُشليمَ؟
مَنْ يُنَجِّيكِ ويُعَزِّيكِ،
يا عذراءُ بِنتُ صِهيَونَ‌؟
خرابُكِ كالبحرِ لا حَدَّ لَه،
فمَنِ الّذي يَشفيكِ؟
14 أنبـياؤُكِ رَأَوا لَكِ
رُؤَى الكَذِبِ والباطِلِ‌.
وكَشَفوا عَنْ إثْمِكِ
لَيَرُدُّوا عَنكِ سَبْيَكِ.
كانَت رُؤاهُم عَبَثا
وأكاذِيـبَ وأوهاما.
15 يُصَفِّقُ علَيكِ بِالكفَّينِ
هُزْءًا جميعُ العابِرينَ.
يُصَفِّرونَ ويَهُزُّونَ رُؤُوسَهُم‌
على بِنْتِ أُورُشليمَ.
أَهذِهِ أجمَلُ المَدائِنِ
وبَهجَةُ الأرضِ كُلِّها؟
16 جميعُ أعدائِكِ يَفتَحونَ
أفواهَهُم علَيكِ تَهَكُّما.
يَصفِرونَ ويَقلِبونَ شِفاهَهُم!
ويقولونَ: «ابتَلَعناها!
هذا يومٌ كَمِ انتَظَرناهُ،
والآنَ نَلمَسُهُ ونَراهُ».
17 فعَلَ الرّبُّ ما قَصَدَهُ
وتمَّمَ ما أوعَدَ بهِ
مُنذُ قديمِ الزَّمانِ.
هدَمَ بِــغَيرِ شَفقَةٍ،
فأشمَتَ بِكِ العَدُوَّ
وأعلى شأْنَ‌ خُصومِكِ.
18 اصرخي‌ عاليا إلى الرّبِّ،
يا أسوارَ بِنْتِ صِهيَونَ
أَسيلي دُموعَكِ كالنَّهرِ
نهارا وليلا.
لا تُعطي نفْسَكِ راحةً.
ولا تُغمِضي حَدَقَةَ عينَيكِ.
19 قومي رَنِّمي في اللَّيلِ،
في ساعاتِ الظَّلامِ الأُولَى
أسكُبـي قلبَكِ كالماءِ
قُبالَةَ وجهِ الرّبِّ.
إرفَعي إليهِ كَفَّيكِ‌
وتَضَرَّعي لِحَياةِ أطفالِكِ.
أُغميَ علَيهِم مِنَ الجوعِ
في رأسِ كُلِّ شارعٍ.
20 أُنظُرْ يا ربُّ وتأمَّلْ!
هل فعَلتَ بِأحدٍ هكذا؟
أتأكُلُ الأُمَّهاتُ ثَمَرتَهُنَّ:
أطفالَهُنَّ الّذينَ حَضَنَّهُنَّ؟
أيُقتَلُ الكاهنُ والنَّبـيُّ
في بَيتِ مَقْدِسِكَ؟
21 انطَرَحَ الصَّبـيُّ والشَّيخُ
على الأرضِ في الشَّوارِعِ،
فتَياتي وفِتْياني جميعا
سَقَطوا بِـحَدِ السَّيفِ
قَتَلْتَ في يومِ غضَبِكَ،
وذَبَحْتَ بِــغَيرِ شَفقَةٍ.
22 دَعَوتُ الرّبَّ مِنْ كُلِّ صَوبٍ
كما في يومِ عيدٍ‌.
في يومِ غضَبِكَ مَنْ يَنجو؟
مَنْ يَبقَى على قَيدِ الحياةِ؟
الّذينَ حَضَنتَهُم ورَبَّيتَهُم
أفناهُم عَدُوِّي.