Elifasi la diyaamu foloo
1 Bituŋ Elifasi Temaninkoo ye jaabiroo ke ko:
2 Kori niŋ moo ye kuma fayi i kaŋ, a te i dimi la?
N te n daakumoolu muta noo la n kono.
3 A juubee, i ye yaamaroo dii jamaa le la,
i ye moo bataariŋolu maakoyi.
4 Niŋ moo lafita jenke la, i la kumakaŋolu le ka a tilindi.
Niŋ moo maŋ loo noo ka bambaŋ, ite le ka a bambandi.
5 Saayiŋ, bataa naata i faŋo kaŋ, i jikilateyita,
a ye i maa, i jikoo taata.
6 Fo i la Alla ñaasilaŋo maŋ dankeneyaa dii i la baŋ?
I maañaa maŋ sootaari soto, fo wo maŋ ke i ye jikoo ti baŋ?
7 Saayiŋ i hakiloo duŋ moo la baŋ,
moo meŋ maŋ feŋ ke, a ye halaki?
Moo tilindiŋo nene ka kasaara mintoo le?
8 Nte ye kuwo je wo le ñaama:
Moolu mennu ye kuu jawoo kunkoo sene, ì ye kataa fii jee,
niŋ sanjaanoo siita, ì be wo kiliŋo le kati la jee.
9 Alla ye a niijii ì kaŋ, ì faata,
a la kamfaa ye ì fee jana komeŋ saafoñotoo.
10 Moo kuruŋolu wiisata, ì bumbunta ko jatoo,
bari Alla ye ì tenkundi le, a ye ì ñiŋolu kati.
11 Ì keta ko jatoo,
meŋ maŋ feŋ soto, a be meŋ faa la ka a domo.
Ì faata, ì diŋolu bee janjanta.

12 Kiilaariyaa kumoo naata n kaŋ kulloo kono,
ŋa a feresoo le moyi.
13 M be siinoo baa le kono nuŋ,
bari siiboo la kuwo naata m barandi.
14 Kijafaroo niŋ silaŋo naata m muta,
m baloo bee be jarajara kaŋ.
15 Foñoo ye n ñaadaa fee,
m balatiyo bee ye n taama silaŋo kamma la.
16 Ŋa feŋ ne je looriŋ n ñaato,
bari n te a fo noo la, muŋ feŋ ne mu.
Deyoo be keriŋ, bituŋ n naata diyaamukaŋo moyi ko,
17 “Fo hadamadiŋo si tiliŋ noo Alla ñaa koto baŋ?
Hadamadiŋo si seneyaa noo a Daamansoo ñaatiliŋo la baŋ?
18 Alla maŋ laa a faŋo la Arijana dookuulaalu la,
a ye sootaaroo je hani a faŋo la malaayikoolu to le.
19 Wo to i ye a miira, a si laa hadamadiŋo la,
meŋ daata potoo la, meŋ daata ka bo bankoo bala,
meŋ faa be sooneeyaariŋ ko tumboo?
20 Hadamadiŋo si tara baluwo to soomandaa,
a ye faa wulaaroo ka yeemaŋ fo fawu,
moolu maŋ a loŋ meŋ be keriŋ.
21 Fo hadamadiŋo buka muluŋ ne ko tiriliisoo* baŋ?
Niŋ a juloolu firinta, a ye boyi,
hadamadiŋo niŋ ñaamembaliyaa be faa la le.”
مداخلة أليفاز:
هنيئا للرجل الذي يؤدبه الرب
1 وقالَ أليفازُ التِّيمانيُّ:
2 «إنْ أجَبْناكَ بكلِمَةٍ فهل تـتَحَمَّلُ‌؟
وهل تقدِرُ أنْ تَلزَمَ الصَّمتَ؟
3 ما أكثرَ الّذينَ أرشَدْتَهُم،
وكم شدَّدتَ مِنْ أيدٍ مُرتَخيةٍ.
4 كلامُكَ كم أنهَضَ العاثِرينَ
وثَبَّتَ مِنْ رُكَبٍ راكِعَةٍ!
5 والآنَ أُصِبْتَ فما تحَمَّلْتَ،
وجاءتْكَ الضَّربَةُ فا‏رتَعَبْتَ.
6 أينَ تَقواكَ وهيَ ا‏عتِمادُكَ
وحُسْنُ سيرَتِكَ وهيَ رَجاؤُكَ.
7 أتذْكُرُ واحدا بريئا هَلَكَ،
أو رَجُلا مُستَقيما أُبـيدَ؟
8 أما رأيتَ أنَّ مَنْ يفلَحُ الإثْمَ
ويَزرعُ الشَّقاءَ إيَّاهُما يَحصُدُ؟
9 بِنَسْمَةٍ مِنْ فَمِ اللهِ يَبـيدُ،
وبِريحٍ مِنْ أنفِهِ يَفنَى،
10 فيَنقَطعُ صوتُ زَئيرِ الأسدِ
وتنكسِرُ أنيابُ الأشبالِ.
11 لأنَّ الأسدَ بِــغَيرِ فريسةٍ يموتُ
وتـتَبَدَّدُ جِراءُ اللَّبوَةِ.
12 تلَقَّيتُ مرَّةً كلاما خفيًّا
تسَلَّلَ هَمْسا إلى أذُني
13 في هواجِسِ أحلامِ اللَّيلِ
عِندَ وُقوعِ سُباتٍ على النَّاسِ‌،
14 فأصابَني خَوفٌ ورعدَةٌ،
مِنهُما رجَفَت عِظامي.
15 ومَرَّت ريحٌ على وجهي
فا‏قشَعَرَّ الشَّعرُ في جسَدي.
16 رأيتُهُ واقفا هُناكَ،
ولكِنْ ما تبَيَّنْتُ وجهَهُ،
كأنَّهُ خيالٌ أمامَ عينَيَّ.
وبَعدَ سُكوتٍ سَمِعْتُ صوتا:
17 هلِ الإنسانُ بَريءٌ أمامَ اللهِ،
أمِ المَخلوقُ طاهرٌ أمامَ خالِقِه؟
18 نرى اللهَ لا يأتَمِنُ عبـيدَهُ
وإلى ملائِكتِهِ يَنسِبُ الحَماقةَ،
19 فكيفَ السَّاكِنونَ بُيوتا مِنْ طينٍ،
الّذينَ أساسُهُم في التُّرابِ؟
ألا يُسحَقونَ كما يُسحَقُ العُثُّ،
20 وبَينَ ليلَةٍ وضُحاها يُحَطَّمونَ
ويَبـيدونَ بِلا أثَرٍ إلى الأبدِ؟
21 أوتادُ خِيامِهِم تُقتَلَعُ مِنهُم‌
ويموتونَ ولا رَجعَةَ لهُم
يموتونَ وهُم لا يعرِفونَ.