Elihu la diyaamu sabanjaŋo
1 Elihu tententa diyaamoo la, a ko Yuuba ye ko:

2 Fo ite ye ñiŋ miira tiliŋo le ti baŋ,
ka a fo ko, ite tilinta Alla ñaa koto le?
3 I ye naa Alla ñininkaa ka a fo a ye ko,
junube kebaliyaa, wo ye muŋ nafaa le soto?
4 Nte be i jaabi la,
aniŋ i teeroolu mennu be i fee.

5 Saŋo santo juubee, i ye jeroo ke,
minaayoolu juubee mennu be i kunto.
6 Niŋ i ye junube kuwo ke,
wo be Alla toora la muŋ ne la?
Niŋ i la junuboo siyaata,
wo be muŋ ne ke la a la?
7 Niŋ i mu moo tilindiŋo ti,
fo i ye feŋ ne dii Alla la baŋ?
A ka muŋ feŋ ne soto i bulu?
8 I la kuruŋyaa kuwo ye i ñoŋolu doroŋ ne toora.
I ye kuu kendoo meŋ ke,
wo ye hadamadiŋolu doroŋ ne maakoyi.

9 Niŋ hadamadiŋo dunta mantooroo kono,
a ka woosii le.
A ka woosii maakoyiroo le la,
sembetiyolu ye bataa kuwo meŋ laa a kaŋ.
10 Bari a hakiloo buka muru Alla kaŋ, ka a fo ko,
“N Daamansoo lee,
meŋ ka jikoo dii bataa waatoo kono,
11 meŋ ye ntolu so londoo la
ka tambi wulakono daafeŋolu la,
meŋ ye ñaameŋo dii ǹ na
ka tambi kunoolu la?”
12 Bituŋ a si naa maakoyiri ñini Alla bulu,
bari Alla te a danku la,
kaatu faŋ wara moo le mu, aniŋ kuruŋo.
13 Tooñaa-tooñaa,
Alla Tallaa te i danku la a la woosii kuma kenseŋo la,
a te i lamoyi la a la.

14 Yuuba, i ko, i ñaa te Alla je noo la,
bari sabari doroŋ, i ye i lamoyi,
i la kuwo be laariŋ a ñaatiliŋo la le.
15 Kaatu Alla la kamfaa maŋ jii i kaŋ ka i jarabi,
aduŋ a maŋ tara looriŋ i la kuruŋyaa kuu nooma,
16 ite ka naa i daa yele ka kuma kenseŋolu fo,
i maŋ londi soto mennu to.
1 وتابَعَ أليهو كَلامَهُ فقالَ:
2 «أمِنَ العَدلِ يا أيُّوبُ أنْ تقولَ:
«بريءٌ أنا أكثرُ مِنَ اللهِ؟»
3 أو أنْ تقولَ للهِ: «ما شأنُكَ؟
وماذا يُغيرُكَ إنْ أنا خَطِئتُ؟»
4 أنا أُجيبُكَ وأُفنِّدُ كَلامَكَ،
أنتَ وأصحابُكَ معَكَ:
5 تطَلَّعْ إلى السَّماءِ وا‏نظُرْ
تأمَّلْ ما أعلى السَّحابَ فَوقَكَ.
6 فإنْ خَطِئتَ فماذا تُؤثِّرُ فيهِ،
وإنْ كثُرَت معاصيكَ فكَيفَ تُؤذيهِ؟
7 إنْ كُنتَ عادِلا فماذا أعطَيتَهُ،
وأيُّ نَفعٍ يأخُذُهُ مِنْ يَدِكَ؟
8 إنسانٌ مِثلُكَ يُؤذيهِ شَرُّكَ،
وا‏بنُ آدمَ وحدَهُ ينتَفِـعُ بعَدلِكَ‌.
9 مِنْ كثرةِ الظُّلمِ يصرُخُ النَّاسُ،
ومِنْ جَبروتِ الطُّغاةِ يَستَغيثونَ،
10 ولا مَنْ يقولُ: «أينَ اللهُ خالِقي،
مانِـحُ الأهازيجِ في ليالي الفرَحِ؟
11 رفَعَنا على بَهائِمِ الأرضِ عِلما
وجعَلَنا أحكمَ مِنْ طُيورِ السَّماءِ».
12 نعم، يصرُخونَ ولكنَّهُ لا يُجيبُ
مِنْ دَناءةِ تشامُخِ الأشرارِ.
13 فلا تقُلْ إنَّ اللهَ لا يسمَعُ
وإنَّ القديرَ لا يرَى شيئا!
14 وإلاَّ زَعَمتَ أنَّهُ لا يَراكَ
وأنَّ دَعواكَ عِندَهُ وأنتَ تَنتظِرُ،
15 وزَعَمتَ أنَّ غضَبَهُ لا يُعاقِبُ،
وبِحَماقَةِ‌ البشَرِ لا عِلمَ لَه
16 لذلكَ يا أيُّوبُ تَنطِقُ بالباطِلِ
وتُكثِرُ الكَلامَ عَنْ غيرِ عِلمٍ».