1 Yuuba, i lamoyi n na diyaamoo la,
i ye i hakiloo tu feŋ-wo-feŋ to,
m be meŋ fo la.
2 Ŋa n daa yele le,
n neŋo be pareeriŋ ka kumoolu seyinkaŋ.
3 M fokumoolu be ke la kuma tilindiŋo le ti,
aduŋ ŋa meŋ loŋ,
n neŋo ka loo wo le kaŋ tooñaa siloo la.
4 Alla Tallaa la Nooroo le ye n daa,
a ye niyo meŋ duŋ n kono, wo le ye baluwo dii n na.

5 Niŋ i si a noo, i la balandaalu yitandi.
Ì fintindi naŋ, ŋà ǹ ñaa tiliŋ ñoo la.
6 Nte niŋ ite bee mu kiliŋo le ti Alla ñaa koto,
m fanaa daata niŋ potoo le la.
7 Nte la kuwo kana silaŋ kuu samba naŋ i kaŋ,
nte la kuwo maŋ ñaŋ na ke la i bulu duni kuliŋ baa ti.

8 Ŋa i fokumoolu moyi le,
aduŋ hani saayiŋ ì maŋ bo n kono foloo.
9 I ko, ite maŋ sootaari soto, aduŋ i maŋ junube kuu ke,
i seneyaata, aduŋ i maŋ boyi kuu ke.
10 I ko, hani wo bee Alla ye siloo soto
ka boyidaa je i la karoo la,
a ye i muta ko a jawoo.
11 A ye i kada,
wo ñaa-wo-ñaa i ye simfaa-wo-simfaa taa,
a ka tara i koroosi kaŋ ne.

12 Bari m be a fo la i ye ko,
i maŋ tooñaa fo i la ñiŋ kumoo foo to.
Alla le warata ka tambi hadamadiŋo la.

13 Muŋ ne ye a tinna i ye Alla tuumi,
kaatu a maŋ i la ñininkaaroolu jaabi?
14 Alla ka diyaamu hadamadiŋo ye le waati niŋ waati,
bari hadamadiŋo buka a la diyaamoo hakilitu.
15 A ka diyaamu a ye niŋ siiboo kono la,
jeroo kono, a ka diyaamu a ye suutoo,
niŋ siinoo baa ye a muta,
niŋ a be jinkoo la a la laaraŋo kaŋ.
16 A si a moyirindi kumoolu la,
ì si a masilandi ka ke a ye dandalaaroo ti.
17 A ka ñiŋ ke le ka a fatandi kuu jawu kewo ma,
ka fata faŋ waroo ma,
18 ka a kanandi kaburu dinkoo ma,
aniŋ ka tanka saayaa ma.

19 Alla ka moo dandalaa le fanaa
ka dimoo jaraboo laa a kaŋ,
a kuloo si tara a teyi kaŋ doroŋ.
20 A si ñewuŋ domoroo la,
hani a lafinna domoroo, a te lafi la a la.
21 A si jaa ko koloma jaaroo,
a karakuloolu bee ye finti naŋ banta.
22 A ka tara sutiyaa kaŋ kaburu dinkoo le la,
saayaa be a batu kaŋ.

23 Tumandoo,
malaayikoo si tara noo Alla la malaayika wuliwuloolu kono le,
ka tara a niŋ hadamadiŋolu teema,
meŋ be hadamadiŋo yaamari la kuu kendoo la.
24 A si ke noo, wo malaayikoo ye balafaa soto a ye,
a ye yamfoo daani a ye Alla bulu,
ka kana kaburu dinkoo ma.
A si a fo Alla ye ko, “A kanandiraŋ kumakaaraŋo fele.”
25 Bituŋ a baloo si seyi a ñaama ko dindiŋ mereŋo,
a baloo si ke ko a la fondinkeeyaa waatoo la.
26 Bituŋ a si Alla daani,
Alla si hiina a la,
a seewooriŋo si naa noo Alla ñaatiliŋo la,
Alla si a murundi a ñaama,
ka ke moo tilindiŋo ti.
27 Wo moo siifaa si a fo noo a mooñoolu ye le ko,
“Nte ŋa junube kuwo le baara, ŋa tooñaa nakari,
bari a maŋ joo n to.
28 Alla ye n tanka le ka duŋ kaburu dinkoo kono,
m be baluwo to le hani saayiŋ.”

29 Alla si ñiŋ bee ke noo hadamadiŋ-wo-hadamadiŋ ye le
waati niŋ waati.
30 A si a tanka kaburu dinkoo ma,
fo a si tenteŋ ka a la baluwo diyaa nene.
31 Yuuba, i hakiloo tu i ye i lamoyi m ma.
I deyi, ŋa naa diyaamu.
32 N jaabi, niŋ i ye feŋ soto i be meŋ fo la,
diyaamu, n lafita le ka i la kuwo tooñaayandi.
33 Niŋ i te diyaamu la, wo to i lamoyi m ma,
i deyi, ŋa naa i karandi ñaameŋo siloo la.
1 فا‏سمَعْ يا أيُّوبُ أقوالي،
وأصغِ إلى كلامي كُلِّهِ.
2 ها أنا سأفتَحُ فَمي،
فينطِقُ لِساني في حَنَكي.
3 مِنْ قلبٍ مُستقيمٍ كلامي
ومِنْ شَفَتينِ تَعرِفانِ الحَقَّ.
4 روحُ اللهِ هوَ الّذي صَنَعَني
ونَسمَةُ القديرِ هي الّتي أحيَتْني.
5 أجِبْني إن كُنتَ قادِرا
وقِفْ دِفاعا عَنْ دَعواكَ أمامي.
6 فأنا مِثلُكَ عندَ اللهِ.
مِنْ طينٍ جَبلَني أنا أيضا.
7 فلا هَيبَتي يجِبُ أن تُخيفَكَ
ولا يَدي أنْ تَثقُلَ علَيكَ.
8 قُلتَ، على مَسمَعٍ مِنِّي
وصوتُ كلامِكَ رنَّ في أُذُني:
9 «أنا بريءٌ بِلا مَعصيةٍ،
نقيٌّ ولا عيبَ فيَّ!
10 هوَ اللهُ يختَلِقُ المُبَرِّراتِ
ويَحسبُ أنِّي عدوٌّ لهُ.
11 يحبِسُ رِجلَيَّ في المِقطَرةِ‌
ويُراقِبُ جميعَ خَطَواتي».
12 فأُجيبُ أنَّكَ غيرُ مُحِقٍّ:
هوَ اللهُ أعظَمُ مِنَ الإنسانِ.
13 لماذا أنتَ تُخاصِمُهُ‌
وتقولُ: «لا يُجيبُ عَنْ أقوالي».
14 اللهُ يتكلَّمُ مرَّةً ومرَّتَينِ‌،
ولكِنْ أينَ مَنْ يُلاحِظُ كلامَهُ؟
15 في الحُلُمِ يتكلَّمُ ورُؤيا اللَّيلِ،
والنَّاسُ على مَضاجِعِهم نائمونَ.
16 فيَفتَحُ آذانَ بَني البشَرِ
وبمَشاهِدَ مُرعِبَةٍ يُخيفُهُم
17 ليَصرِفَ الإنسانَ عَنْ شُرورِهِ
ويضَعَ حَدًّا لِكِبريائِهِ.
18 فيَحفَظَهُ مِنْ فمِ الهاويةِ
ويَحيدَ بهِ عَنْ طريقِ الهَلاكِ‌.
19 على فِراشِ الألَمِ يُؤدِّبُهُ
وبا‏رتِجافِ عِظامِهِ المُستَمِرِّ،
20 فتَعافُ نفْسُهُ أكلَ الخبزِ
ولا تَشتَهي لذيذَ الطَّعامِ.
21 فيَبلى لَحمُهُ عَنِ العيانِ
وتَبْرى عِظامُهُ فلا تُرَى
22 تَدنُو نفْسُهُ إلى الفسادِ
وحياتُهُ مِنْ مَسكِنِ الأمواتِ.
23 إنْ وجَدَ الإنسانُ ملاكا مِنْ ألفٍ
شفيعا يُريهِ طريقَ الاستقامَةِ.
24 يَرحَمُهُ ويقولُ أُنجِّيهِ مِنَ الهاويةِ
لأنِّي وَجَدتُ فِديَةً لَه،
25 يصيرُ جسَدُهُ غَضًّا كَصِباهُ
ويعودُ إلى أيّامِ شَبابِهِ،
26 يُصلِّي إلى اللهِ فيَرضى عَنهُ.
يُعايِنُ وجهَهُ بِهُتافِ الفرَحِ
ويُذيعُ على النَّاسِ خبَرَ خلاصِهِ.
27 يُعلِنُ لهُم ويقولُ: خَطِئتُ
وزُغتُ عَنِ الحَقِّ وما عُوقِبتُ.
28 فَداني مِنَ العُبورِ إلى الهاويةِ،
وحياتي الآنَ تُبصِرُ النُّورَ.
29 هذا كُلُّهُ يفعَلُهُ اللهُ
مرَّتينِ وثَلاثا بالإنسانِ،
30 ليُعيدَ نفْسَهُ مِنَ الهاويةِ
يُنيرُها بِنورِ الحياةِ.
31 فأصغِ يا أيُّوبُ وا‏ستَمِع لي،
وا‏نصُتْ فأنا أتكلَّمُ.
32 إنْ كانَ عِندَكَ كلامٌ فأجِبْني!
تكلَّمْ فأنا أُريدُ تَبريرَكَ.
33 وإلاَّ فا‏ستَمِعْ أنتَ لي،
وأنْصِت فأُعلِّمَكَ الحِكمةَ».