1 Hadamadiŋo meŋ, a ka wuluu ka bo musoo le kono,
a baluu tili maŋ siyaa,
a bee be faariŋ nambaroo la.
2 A la kuwo be le komeŋ firoo ka finti ñaameŋ, a ye naa noro.
A ka yeemaŋ ne komeŋ niiniyo, a buka tu keriŋ.
3 Feŋo meŋ be ko teŋ,
fo ite Alla be i ñaa loo la wo kaŋ ne baŋ?
Fo i be n samba la kiitiyo la le baŋ?
4 Hadamadiŋo maŋ seneyaa,
feŋ senuŋ si bo noo a bala ñaadii le?
5 Hadamadiŋo la baluwo ye dandulaa le soto.
Ite Alla, ite le ye a baluu tiloo nankamoo loŋ,
a te tambi noo la meŋ na.
6 A bula, i ye a doroŋ fili a faŋ ma, a ye dahaa soto,
komeŋ tili dookuulaa meŋ pareeta a la dookuwo la.
7 Jikoo ka tara yiroo la kuwo to le, ì ye meŋ kuntu,
a si baluu noo kotenke le, a ye soroŋ.
8 Hani niŋ a suloolu kotoota bankoo kono,
a kuntundaŋo be naa faa la bankoo kono,
9 bari niŋ a ye hani jiyo domandiŋ soto doroŋ,
a si soroŋ, a ye bulu kutoolu fintindi,
komeŋ yiri faliŋ kutoo.
10 Bari hadamadiŋo, niŋ a faata,
a daŋo bee ka ke wo le ti.
Wo to a ka tara mintoo le, niŋ a maŋ tara keriŋ?

11 Ko baajiyo ka jaa ñaameŋ,
aniŋ boloŋo jiyo ka loo ñaameŋ, a ye jaa,
12 hadamadiŋo la kuwo misaaloo be teŋ ne.
Niŋ a faata, a te wuli la hani niŋ saŋ fatoolu bee yeemanta,
a te wuli la saayaa kono kotenke.

13 M be lafi la ñiŋ ne la, i ye n samba laakira,
ŋa tara maaboriŋ jee, fo niŋ i la kamfaa banta.
Bituŋ i ye naa waatoo londi,
i be kali la n na kuwo kalamuta la meŋ na.
14 Niŋ hadamadiŋo faata,
fo a be wuli la le koteŋ baŋ?
M be tara la muñariŋ n na bataa luŋolu bee kono le,
fo janniŋ m firiŋ luŋo.
15 I be n kumandi la le, aduŋ m be n danku la i ma le.
N na kuwo be naa i meeyaa la le, ite meŋ ye n daa.
16 Wo to, i be tara la n simfaañaalu yaatee kaŋ ne,
bari i te tara la n na junube kuwolu koroosi la.
17 N na junube kuwolu bee be kafu la ñoo ma bootoo le kono,
i ye ñina ì la,
i be n na baara jawoolu tuutuu la le.

18 Hani konkoo, a ka boyi le, a ye janjaŋ,
aduŋ bere baa fanaa ka bo noo a noo to le.
19 Jiyo ka beroolu kunkaŋo koosa le,
sanji baa ka bankoo kunkaŋo koosa,
wo to, ite le ka hadamadiŋo la jikoo tiñaa.
20 Ite le ka a kasaara niŋ i semboo la,
a ye taa yereŋ.
Ite le ka a muluŋo faliŋ, i ye a la kuwo daŋ.
21 A diŋolu si tara kuliyaa kono, ate te a loŋ noo la.
Ì si tara noo dooyaa kono, ate te a kalamuta noo la.
22 Hadamadiŋo ka a faŋo la bala dimoo doroŋ ne kalamuta noo,
aniŋ a faŋo niyo la kuyaa.
1 الإنسانُ مولودُ المرأةِ،
قليلُ الأيّامِ، كثيرُ القَلَقِ.
2 كالزَّهرَةِ يَنبُتُ ويَذوي،
وكالظِّلِّ يَمضي ولا يَقِفُ‌.
3 أعَلى مِثلي تُحَملِقُ عيناكَ.
وبهِ تأتي ليُحاكَمَ أمامَكَ؟
4 مَنْ يُخرِجُ طاهِرا مِنْ نَجِسٍ؟
لا أحدَ سِواكَ لا أحدَ‌.
5 أما أيّامُهُ مَحدودةٌ مِنكَ،
وعَدَدُ شُهورِهِ مُعَيَّنٌ عِندَكَ،
ولَه قضَيتَ أجَلا لا يتَعدَّاهُ،
6 فا‏نصَرِفْ عَنهُ ودَعْهُ وشأنَهُ
ليَقضيَ مِثلَ الأجيرِ أيّامَهُ.
7 لِلأشجارِ رجاؤُها فإن قُطِعَت
تُفْرِخُ ثانيةً وفُروخُها لا تَزولُ،
8 وإنْ تَعَتَّقَت في الأرضِ جُذورُها
أو ماتَ في التُّرابِ جِذعُها،
9 فَمِنْ رائِحَةِ الماءِ تُفرِخُ
وتُنبِتُ فُروعا كغَرسٍ جديدٍ.
10 أمَّا الإنسانُ فيموتُ ويَبلى،
ومتى أسلمَ الرُّوحَ فأينَ هوَ؟
11 البحرُ تَنفُذُ مياهُهُ،
والنَّهرُ يَنشَفُ ويَجِفُّ،
12 والإنسانُ يَرقُدُ ولا يقومُ،
وتَزولُ السَّماواتُ قَبلَ أنْ يُفيقَ
ويَنهَضَ ثانيةً مِنْ رُقادِهِ.
13 لَيتَكَ تُخفيني في عالَمِ الموتِ
وتَستُرُني حتّى يَرتَدَّ غضَبُكَ
وتضرِبُ لي مَوعِدا فتَذكُرَني.
14 لو كانَ الإنسانُ يموتُ فيَحيا
لا‏نتَظرتُ كُلَّ أيّامِ شَقائي
إلى أنْ يأتيَ إليَّ الفرَجُ.
15 حينَ تَدعوني فأُجيـبُكَ
وتشتاقُ إلى صُنعِ يَدَيكَ.
16 ولا تعودُ تُحصي خَطَواتي
وتُراقِبُ يا اللهُ خطايايَ،
17 بل تَتَغافَلُ عَنها وتكتُمُها
وتستُرُ على ذُنوبـي.
18 ومِثلَما يسقُطُ الجبَلُ ويرتَمي
وتـتَزَحزَحُ الصُّخورُ مِنْ مَكانِها،
19 وتبري المياهُ وُجوهَ الحِجارةِ
وتَجرِفُ سُيولُها تُرابَ الأرضِ،
هكذا تَمحَقُ رجا الإنسانِ.
20 تُغالِبُهُ بِلا ا‏نقِطاعٍ فيَهلِكُ،
وتُشوِّهُ وجهَهُ ثُمَّ تَطرُدُهُ.
21 هل بَنوهُ مُكَرَّمونَ؟ لا يَعلَمُ،
أم هُم مُهانونَ؟ لا يُلاحِظُ.
22 يتوَجَّعُ لكِنْ على جسَدِهِ،
ويَنوحُ لكِنْ على نفْسِهِ».