1 M be lafiriŋ ne
n kuŋo ye ke woyoo ti,
n ñaalu ye ke ñaajii daloo ti,
fo n si kumboo suuto tili,
ñiŋ kamma ì ye n na kanu moolu mennu faa.
2 M be lafiriŋ ne
ŋa jiyaa dulaa soto keñewuloo* kono,
komeŋ jamfajaŋ taamalaa.
Fo n si n na moolu bula,
ŋa taa ka bo ì kono,
kaatu ì bee jeenelaa,
aduŋ ì mu fisiriwallee kafoo le ti.

3 Yaawe* ko:
“Ì neŋ kolomoolu be jenkeriŋ ne ko kalandiŋo,
aduŋ ì maŋ tara tooñaa ye,
ì be faniyaa le ye bankoo kaŋ.
Ì ka tu kuruŋyaa le laa la kuruŋyaa kaŋ,
ì maŋ nte Yaawe horoma fereŋ.
4 Wo to moo-wo-moo si i kekuu a siiñoo to,
moo kana laa hani a baadiŋ kiliŋ na,
kaatu baadiŋo bee, baadiŋ neeneerilaa,
moo-wo-moo ka tara a siiñoo tiñaa la taariŋ.
5 Moo-wo-moo ka a siiñoo neenee le,
hani kiliŋ buka tooñaa fo.
Ì ye ì neŋolu kuluu faniyaa le la,
ì ka kuu jawoo ke, ì korita tuubiseyi la.
6 Ka mantoora jurumi mantoora kaŋ moolu ye,
aniŋ ka neeneeri laa neeneeri kaŋ,
ì maŋ lafi ka nte Yaawe loŋ.”
Yaawe le ye a fo.

7 Yaawe Alihawaa Maariyo* ye ñiŋ ne fo ko:
“A juubee, m be ì jarabi la le ka ì kotobo,
wo koolaa m be muŋ ne ke la, n na moolu kekuwo kamma la?
8 Ì neŋ kolomoo be saŋarariŋ ne ko kalabeñoo,
a ka neeneeri kumoo doroŋ ne fo.
Moo-wo-moo ka kayiroo le fo a siiñoo ye a daa to,
bari a sondomoo kono,
a ka ñapinkaŋo le feere a kamma.
9 Fo m maŋ ñaŋ na ì jarabi la ñiŋ kuwolu la baŋ?
Fo m maŋ ñaŋ na juloo joo la ñiŋ banku siifaa to baŋ?”
Yaawe le ye a fo.

10 M be kumboo la le ka lemba konkoolu ye,
ŋa beeyaŋ daañini dulaalu la kuwo saŋawoosii,
kaatu ì jaata le ka kenseŋyaa,
hani moo buka tambi niŋ jee la,
ninsi kumakaŋ buka moyi jee.
Kunoolu borita jee la le, aniŋ wulakono daafeŋolu.

11 Yaawe ko:
“M be Yerusalaamu ke la tumbuŋo le ti,
a ye ke kunkuwuloolu la daakaa ti.
M be Yahuuda saatewolu kenseŋyandi la le,
moo te sabati la jee.”

12 Jumaa le la ñaameŋo ye a sii ka ñiŋ kuwo bee fahaamu,
Yaawe ye a fo jumaa le ye, fo a maarii si a fataŋ-fansi moolu ye?
Muŋ ne ye a tinna bankoo bee tumbunta fereŋ,
a kenseŋyaata ko keñewuloo,
aduŋ moo le faŋo buka tambi niŋ jee la?
13 Yaawe ko, “Meŋ ye wo saabu wo le mu, ì ye ì koo dii n na luwaa la le, ŋa meŋ landi ì ye. Ì maŋ n na kumakaŋo muta, waraŋ ka a taamandi ko ŋa a fo ì ye ñaameŋ. 14 Ì ye wo tu jee le, ì kanjaaramaalu bulata kuwolu nooma ì faŋolu sondomoolu ye ì samba mennu kaŋ. Ì ka Baali* jalaŋolu le batu ko ì mumuñolu ye ì karandi a la ñaameŋ.”
15 Wo kamma la Yaawe Alihawaa Maariyo, Banisirayila la Alla, ye ñiŋ ne fo ko: “A juubee, m be ñiŋ moolu domorindi la domori kunaŋo le la, ŋa ì mindi kunoo la. 16 M be ì janjandi la banku koteŋolu kaŋ ne taariŋ, itolu niŋ ì mumuñolu nene maŋ mennu loŋ. M be keloo le naati la ì kaŋ niŋ hawusaroo* la, fo ŋa ì baŋ kasaara la.”
Yerusalaamu moolu ye maakoyiroo kumboo
17 Yaawe Alihawaa Maariyo ye ñiŋ ne fo ko:
“Ali miirali ke, ali ye musu saŋakumboolaalu kumandi,
ali ye kiilaa kii a noolaa baalu ye ì kono.
18 Ì ye i tariyaa naŋ,
ì ye naa lemba ali ma,
fo ali ñaalu ye faa niŋ ñaajiyo la,
ñaajiyo ye buruntu ali ñaasiŋolu la.
19 Lembakaŋo moyi naŋ Siyoni* ko:
‘Hee, ǹ kasaarata le!
Maloo feeneeta ǹ kaŋ ne!
Fo ǹ si bo ñiŋ bankoo kaŋ doroŋ,
kaatu ì ye ǹ na buŋolu boyi le.’ ”

20 Yeremiya ko:
“Silaŋ, alitolu musoolu, ali ali tuloo loo Yaawe la kumoo la,
ali tuloo ye a la kumakaŋo moyi.
Ali ali dimmusoolu karandi saŋa lembañaa la,
moo-wo-moo si a siiñoo karandi saŋawoosiyo la.
21 Saayaa dunta naŋ ǹ na palanteeroolu le la,
a ye i seyiŋ ǹ na mansabuŋolu kono,
a ye dindiŋolu siyo kuntu mbeedoolu kaŋ,
ka taa fondinkewolu, bendulaa kenoolu to.”

22 Yaawe ko n si ñiŋ ne fo ko:
“Moo furewolu be tara la fayiriŋ ne,
ì jambandimaa kene fanuŋolu kono.
Ì be ke la le ko niŋ katirilaalu ye siimaŋo kati,
ì ye a bulumaalu tu fatafatariŋ kooma,
moo maŋ soto ka ì sika.”

23 Yaawe ye ñiŋ ne fo ko:
“Moo ñaamendiŋ kana kibiri a la ñaameŋo la,
sako moo bambandiŋ si kibiri a la bambaŋo la,
waraŋ naafulutii si kibiri a la naafuloo la.
24 Niŋ meŋ be kibiri la,
a si kibiri ñiŋ na ko,
a ye nte Yaawe* la kuwo fahaamu le ka n loŋ,
ka ñiŋ loŋ ko,
nte le mu Yaawe ti,
n ka taama kanu bambaloo le la,
nte le ka kiitiyo teyi,
aniŋ ka tiliŋo taamandi duniyaa kono,
aduŋ wolu le mu kuwolu ti mennu ka n seewoo.”
Yaawe le ye a fo.

25-26 Yaawe ko, “A juubee, luŋ be sii la m be ñiŋ banku moolu jarabi la le: Misirankoolu, Yahuuda moolu, Edomunkoolu, Ammoninkoolu, Mowabinkoolu, ka taa lasiloolu mennu be sabatiriŋ keñewuloo dandaŋolu la. Ñiŋ banku moolu sunnata ñaa-wo-ñaa, wo maŋ a tinna ì ka nte batu. Alitolu Banisirayilankoolu fanaa be wo le ñaama. Ali balajaatoolu sunnata le, bari ali sondomoolu maŋ faliŋ.”
الكذب في كل مكان
1 ليتَ لي كُوخا في البرِّيَّةِ
فأنصَرِفَ تارِكا شعبـي.
هُم جميعا مِنَ الخَوَنةِ‌،
وزُمرَةٌ مِنَ الماكِرينَ.
2 ألسِنَتُهُم قِسِـيٌّ لِلكَذِبِ‌.
لا بالحَقِّ تَقوُّوا في الأرضِ.
يَنتَقِلونَ مِنْ شَرٍّ إلى شَرٍّ،
ولا يَعرفونَني أنا الرّبُّ.
3 لِـيَحذَرْ كُلُّ واحدٍ مِنْ صاحبِهِ،
ولا يَتَّكِلْ على أحدٍ مِنْ إخوَتِهِ.
فكُلُّ أخٍ يَمكُرُ‌ بِأخيهِ،
وكُلُّ صاحبٍ يَسعى بِالنَّميمَةِ.
4 كُلُّ واحدٍ يُخادِعُ صاحبَهُ،
ولا أحدَ يتَكَلَّمُ بِالصِّدقِ.
عَلَّموا ألسِنَتَهُم كَلامَ الكَذِبِ،
فَعَجِزوا عَنِ الرُّجوعِ عَنهُ.
5 يَسكُنونَ في وسَطِ المَكْرِ‌،
وبِالمَكْرِ رفَضوا أنْ يَعرِفوني».
6 فقالَ الرّبُّ القديرُ:
سأصهرُهُم وأمتَحِنُهُم بِالنَّارِ،
وإلاَّ فكَيفَ أُجازي شعبـي‌؟
7 لِسانُهُم سَهمٌ قاتِلٌ‌،
وأفواهُهُم تَنطِقُ بِالمَكْرِ.
يقولُ الواحدُ لِلآخَرِ: سلامٌ!
وفي سِرِّهِ يَكيدُ لهُ.
8 أعلى ذلِكَ لا أُعاقِبُهُم،
أم مِنْ أُمَّةٍ كهذِهِ لا أنتَقِمُ‌؟
9 على الجِبالِ أَندُبُ وأبكي،
وعلى المُروجِ أُنشِدُ رِثائي.
إحتَرَقَت فلا يَجتازُ فيها أحدٌ،
ولا يُسمَعُ صوتُ الماشيةِ.
مِنْ طُيورِ السَّماءِ إلى البَهائِمِ،
جميعُها هرَبَت ومَضَت.
10 سأجعَلُ أورُشليمَ رِجسا
ومأوى لِبناتِ آوى،
وأجعَلُ مُدُنَ يَهوذا
خَرابا لا ساكِنَ فيها».
11 مَن هوَ الحكيمُ فيَفهَمَ ذلِكَ؟ ومَنْ كَلَّمَهُ الرّبُّ فَيُخبِرَ لِماذا بادَتِ الأرضُ وا‏حتَرَقَت فصارَت كالقَفْرِ لا يجتازُ فيها أحدٌ.
12 وقالَ الرّبُّ: «بِما أنَّهُم ترَكوا شريعتي الّتي أعطَيتُها لهُم، وما سَمِعوا كَلامي ولا عَملوا بهِ، 13 بلِ ا‏تَّبَعوا نيَّاتِ قُلوبِهِم وعَبَدوا الإلهَ البَعلَ كما عَلَّمَهُم آباؤُهُم. 14 لذلِكَ سَأُطعِمُ هذا الشَّعبَ نباتا مُرًّا وأسقيهِم ماءَ العَلقَمِ، 15 وأُشَتِّتُهُم في أُمَمٍ لا يَعرِفونَها ولا عَرَفَها آباؤهُم، وأُلاحِقُهُم بِالسَّيفِ حتّى أُفنيَهُم يقولُ الرّبُّ القديرُ».
استغاثة سكان أورشليم
16 قوموا وا‏ستَدعوا النَّادِباتِ ليَأْتينَ، والرَّاثياتِ لِـيُقْبِلْنَ‌، 17 مُسرِعاتٍ ويَرفَعْنَ صوتَ النَّحيـبِ، فتَجري عُيونُنا بالدُّموعِ وتَسيلُ جُفونُنا بِماءِ البُكاءِ 18 ويُسمَعُ مِنْ صِهيَونَ صوتُ النَّدْبِ: «ويلٌ لنا، كَيفَ هَلَكْنا ولَحِقْنا العارَ لأنَّنا تَرَكْنا الأرضَ وتَهَدَّمَت مَساكِنُنا‌».
19 فا‏سمَعْنَ أيَّتُها النِّساءُ كَلِمَةَ الرّبِّ،
ولْتَقْبَلْ آذانُكُنَّ كَلِمَةَ فَمِهِ!
عَلِّمنَ بَناتِكُنَّ النَّحيـبَ،
وصاحِباتِكُنَّ كَيفَ يكونُ الرِّثاءُ.
20 فالموتُ يصعَدُ إلى نَوافِذِنا
ويدخُلُ قُصورَنا الجميلةَ!
يكتَسِحُ الأطفالَ في الشَّوارِعِ
معَ الشُّبَّانِ في السَّاحاتِ.
21 وتَسقُطُ جُثَثُ البشَرِ
كالزِّبْلِ على وجهِ الحُقولِ،
كالحِزمَةِ وراءَ الحاصِدِ
ولا يكونُ مَنْ يَلتَقِطُ.
هكذا قالَ ليَ الرّبُّ.
22 وقالَ الرّبُّ: «لا يَفتَخرِ الحكيمُ بِـحِكمتِهِ، ولا الجبَّارُ بِـجَبَروتِهِ، ولا الغنيُّ بِــغِناهُ. 23 بل مَنْ يَفتَخِرْ فليَفْتَخِرْ بِمَعرِفَتي ويفهَمْ أنِّي أنا الرّبُّ مَصدَرُ الرَّحمةِ والحُكْمِ والعَدلِ في الأرضِ. بِمِثْلِ هؤلاءِ أرضى‌ يقولُ الرّبُّ.
24 «وستَأْتي أيّامٌ يقولُ الرّبُّ أُعاقِبُ فيها المَختونينَ بِالجسَدِ معَ غَيرِ المَختونينَ مِنْ 25 أهلِ مِصْرَ ويَهوذا وأدومَ وعَمُّونَ ومُوآبَ ومِنْ مَقصوصي الشَّعرِ‌ السَّاكِنينَ في الباديةِ فإذا كانَ كُلُّ هؤلاءِ الأمَمِ غَيرَ مَختونينَ بالجسَدِ‌، فكُلُّ بَيتِ إِسرائيلَ غَيرُ مَختونينَ بِالقلبِ لأنَّهُم لم يَحفظوا عَهدَ الرّبِّ».