Jayiri suukuwo Yaawe ye
1 Hee Yaawe*, ite le mu n na Alla ti,
m be i sikandi la le,
m be i too jayi la le,
kaatu i ye kaawakuwolu le ke.
Biriŋ koomanto, i la feeroolu tilinta le,
ì bambanta.
2 I ye saatewo ke tumbuŋo le ti,
i ye saatee tatariŋo ke bere kutukata sapoo ti.
Banku koteŋ moolu la saatee tatariŋo
wo maŋ ke saatee ti kotenke,
aduŋ a nene te seyinkaŋ loo la.
3 Wo to banku sembemaalu be i horoma la le,
banku saŋarariŋolu la saatewolu ye sila i la.
4 I keta tankoo le ti fuwaaroolu ye,
boridulaa, fentaŋolu ye ì la niitooroo waatoo,
ka ì tanka foño baa ma,
aniŋ ka ke ì ye dubeŋo ti, kandoo waatoo.
Kaatu moo saŋaroolu la kelendiroo ka munta le
ko foño baa meŋ ka sansaŋo busa,
5 ko keñewuloo* kandoo.
Ite Yaawe le ye bantala bankoolu* maakaŋo tenkundi,
i ye kañeeri denkiloo bondi sembemaalu daa,
ko kandoo ka talaa ñaameŋ, niŋ minaayoo ye dubeŋo dii.
Alla la feeti baa Siyoni Konkoo kaŋ
6 Yaawe Alihawaa Maariyo* be feetoo ke la bankoolu bee le ye konkoo kaŋ.
A be ke la subu kendiŋ feetoo le ti,
wayini* diimaa feetoo,
subu kendiŋo niŋ yuwo,
wayinoo niŋ a la timiyaa baa.
7 Ñiŋ konkoo kaŋ, Maarii Yaawe be kasankewo bondi la le,
meŋ be minindiŋ moolu bee la,
niikuyaa muurilammaa,
meŋ be bitiriŋ bankoolu bee kaŋ.
8 A be saayaa buruka la le fo abadaa,
a ye ñaajiyo fita moolu bee ñaa to,
a ye a la moolu la malu kuwo bondi ñiŋ duniyaa kono.
Yaawe le ye a fo.
9 Wo luŋo la, ñiŋ ne be fo la,
“A fele, ñiŋ ne mu ǹ na Alla ti,
ǹ jikita a la le, aduŋ a ye ǹ tankandi.
Ñiŋ ne mu Yaawe ti, ǹ jikita meŋ na.
Ali ŋà seewoo, ka jusulaa a la kiisandiroo la.”
Alla be Mowabi jarabi la le
10 Yaawe maakoyiri buloo be tara la ñiŋ konkoo kaŋ ne, bari a be Mowabinkoolu la kuwo jindi la le, ì ye ì toñonka ko siimaŋ kaloo meŋ be jambandi dinkoo kono. 11 Mowabi ka munta le ko meŋ be newuŋo la, a ka a buloolu wulindi, bari a kalanta ñaa-wo-ñaa, a be tuneŋ na duuma le. 12 Yaawe be Mowabi tata sansaŋ jaŋolu boyindi la le, a ye ì jindi duuma. A be ì boyindi la banku buutoo le kono.
صلاة شكر
1 أيُّها الرّبُّ أنتَ إلهي!
أُعَظِّمُكَ وأحمَدُ ا‏سمَكَ
لأنَّكَ صنَعتَ عجَبا
وتَمَّمْتَ بحَقٍّ وصِدقٍ
ما شِئتَهُ مِنْ قديمِ الزَّمانِ:
2 جعَلْتَ مِنَ المَدائِنِ رُجمةً
ومِنَ القُرى الحصينةِ خَرابا.
قِلاعُ الغُرَباءِ‌ لم تَعُدْ مُدُنا
وهيَ لن تُبنى إلى الأبدِ.
3 تُمجِّدُكَ الشُّعوبُ القويَّةُ
وتَرهَبُكَ مُدُنُ الأُمَمِ العاتيةِ.
4 فأنتَ مَلاذٌ لِلفُقراءِ
ومَوئِلٌ للبائِسِ في ضيقِهِ،
وأنتَ ملجأٌ مِنَ العَواصِفِ
وفَيءٌ مِنْ شِدَّةِ الحَرِّ،
حينَ يكونُ لُهاثُ الطُّغاةِ
كريحٍ عاصفَةٍ في الصَّقيعِ،
5 كالقَحطِ في أرضٍ قاحِلَةٍ،
وأنتَ تَخفِضُ ضَجيجَ الغُرباءِ
كالحَرِّ يَخفِضُهُ ظِلُّ السَّحابِ،
وتُذِلُّ هُتافَ الطُّغاةِ.
الرب يهيء مأدبة
6 وفي جبَلِ صِهيَونَ‌ يُهَيِّـئُ الرّبُّ القديرُ لكُلِّ الشُّعوبِ مأدُبةً عامِرةً بلُحومِ العُجولِ المُسَمَّنَةِ والمِخاخِ والخُمورِ الصِّرفِ. 7 ويُزيلُ الرّبُّ في هذا الجبَلِ غُيومَ الحُزنِ الّتي تُخيِّمُ على جميعِ الشُّعوبِ، والشِّباكَ الّتي تُمسِكُ جميعَ الأُمَمِ. 8 ويُبـيدُ السَّيِّدُ الرّبُّ الموتَ‌ إلى الأبدِ ويمسَحُ الدُّموعَ مِنْ جميعِ الوجوهِ، ويَنزعُ عارَ شعبِهِ عَنْ كُلِّ الأرضِ. هوَ الرّبُّ تكلَّمَ.
9 فيُقالُ في ذلِكَ اليومِ: «هذا إلهُنا ا‏نتَظَرناهُ وهوَ يُخلِّصُنا. هذا هوَ الرّبُّ ا‏نتَظَرناهُ، فلنَبتَهِـجْ ونفرَحْ بخلاصِهِ». 10 يدُ الرّبِّ تستَقِرُّ في هذا الجبَلِ، وتُداسُ موآبُ في مكانِها كما يُداسُ التِّبنُ مَجبولا بالزِّبلِ. 11 وتَبسُطُ موآبُ يَدَيها في مكانِها، كما يَبسُطُهما السَّابِـحُ في سِباحَتِهِ، ويَحُطُّ الرّبُّ كبرِياءَها ومكايدَ يَدَيها. 12 ويهدِمُ أسوارَها الحصينةَ الشَّامِخَةَ ويُلصِقُها بتُرابِ الأرضِ.