Kiilaariyaa kumoo Babiloni la kuwo to
1 Kiilaariyaa kumoo fele keñewuloo* ye baa maafaŋo la.

Ko saafoñotoo niŋ semboo ka naa Nekefu* tundoo to ñaameŋ,
kasaaroo ka bo naŋ keñewuloo kono wo le ñaama,
ka bo bankoo to meŋ silaŋñaa warata.

2 Jeri koleŋ ne yitandita n na.
Jamfaalaa ka jamfaa ke le,
kasaaralaa ka kasaaroo ke.
Elamu, taa boyinkaŋo la!
Mediya, taa dulaa suki!
Yaawe* be daŋ ke la woosiyo la le,
Babiloni ye meŋ laa bankoolu kaŋ.

3 Ñiŋ jeroo le ye a tinna dimiŋo dunta m balajaatoo la,
dimiŋo ye m muta ko niŋ musoo be tiŋo to.
Ŋa meŋ moyi, a ye m bondi n noo to le,
ŋa meŋ je, a ye n jaakalindi.
4 N kijoo teyita le,
n ka jarajara, silaŋo kamma la.
M be lafiriŋ wulaarandiŋ sumaa la,
bari a maŋ feŋ naati n ye fo silaŋ baa.

5 Ì ye taabuloolu parendi le,
ì ye basoolu feenee,
ì ye domoroo niŋ miŋo ke.
Kele ñaatonkoolu, ali wuli,
ali ye koteeroolu* parendi keloo ye!

6 Bituŋ Maariyo ko n ye ko:
“Taa koroosirilaa ke jee,
a ye a fo i ye, a ye meŋ je.
7 Niŋ a ye keleraŋ sareetoolu* je,
aniŋ ì borindilaa fula,
waraŋ fali borindilaalu,
waraŋ ñonkome borindilaalu,
a si a hakilitu,
a ye a hakilitu kendeke.”

8 Koroosirilaa sarita,
“M maariyo, suuto tili n ka loo kantari buŋo santo le.
N ka sabati n na kantari dulaa to le.
9 Saayiŋ, a fele!
Keleraŋ sareetoo niŋ a borindilaa fula be naa kaŋ!”
Kiilaa ye a kankulaa le ko,
“A boyita le! A boyita le! Babiloni boyita le!
A jalaŋolu bee be teleŋ-telendiŋ ne,
ì be fayiriŋ bankoo to.”

10 Hee, n na moolu, Banisirayilankoolu,
ì ye ali juru le ko munkoo.
Ŋa a kankulaa ali ye le,
ŋa meŋ moyi Yaawe Alihawaa Maariyo* la,
Banisirayila la Alla.
Kiilaariyaa kumoo Duma saatewo ye
11 Kiilaariyaa kumoo fele Duma la kuwo to.

Doo le be n kumandi kaŋ ka bo Seyiri,
a ko, “Kantarilaa, suutoo be tembe jumaa le to?
Kantarilaa, suutoo be temberiŋ miŋ?”
12 Kantarilaa ye jaabiroo ke ko,
“Soomandaa siita naŋ ne,
aduŋ suutoo fanaa be naa le.
Niŋ a diyaata i ye,
ñaato i si ñininkaaroo ke.
I si naa kotenke.”
Kiilaariyaa kumoo Araabuduu la kuwo to
13 Kiilaariyaa kumoo fele Araabuduu la kuwo to.

Alitolu Dedaninkoolu,
ali la juloolu la taama kafoo be jiyaa la
yiri ñunkoo le kono, Araabuduu.
14 Tema bankoo sabatilaalu,
ali jiyo naati mindootoolu ye,
ali ye domoroo dii keleborilaalu la.
15 Ì borita hawusaroo* le la,
hawusaroo meŋ buusita ì kamma,
kaloo meŋ sabata ì kamma,
aniŋ keloo la kandoo.

16 Maariyo ko n ye le ko: “M be luŋolu konti la le, ko lebereesoo ka a la luŋolu konti ñaameŋ. Sanji kiliŋ bandulaa, Kedari la jikiraŋ semboo bee be daŋ na le. 17 Too meŋ be tu la kala fayilaalu kono, aniŋ Kedari la kelejawaroolu, be dooyaa la le.” Yaawe Banisirayila la Alla le ye a fo.
سقوط بابل
1 وحيٌ على بابلَ‌: كالزَّوابِــعِ تَجتاحُ الصَّحراءَ يجيءُ الخَرابُ مِنْ أرضٍ مُخيفةٍ! 2 رأيتُ رُؤْيا قاسيةً: النَّاهِبُ يَنهَبُ والمُدمِّرُ يُدمِّرُ. إصعَدي لِلهُجومِ يا عيلامُ. حاصِري المُدُنَ يا مادَايُ. ضَعي حدًّا لكُلِّ نُواحٍ. ‌
3 إمتَلأَت خاصِرَتايَ وجَعا وأخَذَني مِثلُ مَخاضِ الّتي تَلِدُ، وما عُدتُ أسمَعُ مِنْ شِدَّةِ الأسى، ولا أرى مِنْ شِدَّةِ الفزَعِ. 4 وتَحيَّرَ قلبـي وهزَّني الخوفُ. وا‏نتَظَرتُ مَجيءَ المساءِ ليُخفِّفَ عنِّي، فحمَلَ إليَّ الرُّعبَ. 5 ها هم يُهَيِّئونَ المائِدةَ‌ ويفرُشونَ السَّجاجيدَ. وبَينَما هُم يأكُلونَ ويَشرَبونَ صيحَ بهِم: «قوموا أيُّها القادةُ وا‏مسَحوا تُروسَكُم‌ للقتالِ!»
6 وهذا ما قالَهُ ليَ الرّبُّ: «إذهَبْ أقِمْ حارسا ليُخبِرَ بما يَرى. 7 إذا رأى رَكْبا مِنَ الفُرسانِ قادِمينَ أزواجا أزواجا، ورِكابَ حميرٍ ورِكابَ جِمالٍ، فليُراقِبْهُم مُراقبةً شديدةً». 8 ثُمَّ صرَخَ الحارِسُ‌: «أيُّها السَّيِّدُ، أنا قائِمٌ على بُرجِ المُراقبةِ دائما في النَّهارِ وواقِفٌ في مركزِ الحِراسةِ طُولَ اللَّيالي، 9 فرَأيتُ رَكْبا مِنَ الفُرسانِ قادِمينَ أزواجا أزواجا». ثمَّ عادَ الحارِسُ وصاحَ: «سقَطَت، سقَطَت بابلُ وتَحطَّمَت‌ إلى الأرضِ جميعُ أصنامِ آلِهَتِها».
10 فيا شعبـيَ المُداسَ كالحِنطَةِ على البـيادرِ! ما سَمِعتُهُ مِنَ الرّبِّ القديرِ إلهِ إسرائيلَ أخبَرتُكُم بهِ.
على الأدوميـين
11 وحيٌ على دومَةَ: صوتٌ صارخٌ مِنْ سعيرَ‌: «يا حارِسُ ماذا بقيَ منَ اللَّيلِ؟ يا حارِسُ ماذا بقيَ منَ اللَّيلِ؟» 12 فيُجيـبُ الحارِسُ: «يجيءُ الصُّبحُ، واللَّيلُ يعودُ‌. إنْ أردتُم فا‏طلُبوا. تعالَوا ا‏رجِعوا وا‏طلُبوا».
على العرب
13 وحيٌ على العربِ: بـيتُوا في صَحراءِ العربِ، يا قوافِلَ الدَّدانيِّينَ‌! 14 هاتوا ماءً لِلعَطشانِ يا سُكَّانَ تيماءَ‌! إستَقبِلوا الهارِبَ الجائِعَ بالخبزِ. 15 هُم هارِبونَ مِنْ أمامِ السُّيوفِ، مِنْ أمامِ السَّيفِ المَسلولِ والقَوسِ المَشدودةِ ووَيلاتِ الحربِ.
16 وهذا ما قالَهُ ليَ الرّبُّ: «بعدَ سنَةٍ بلا زيادةٍ ولا نُقصانٍ يَفنى كُلُّ مَجدِ قيدارَ‌ 17 ولا يَبقى مِنْ أصحابِ القِسيِّ، مِنْ جَبابِرةِ بَني قيدارَ، غيرُ القليلِ. أنا الرّبُّ إلهُ بَني إِسرائيلَ تكلَّمتُ».