Yaakuba ye i paree a niŋ Esawu la beŋo la
1 Yaakuba taata a la siloo la, bituŋ Alla la malaayikoolu niŋ a benta. 2 Kabiriŋ Yaakuba ye ì je, a kumata ko, “Ñiŋ mu Alla la daakaa le ti!” Bituŋ a ye wo dulaa ñiŋ kumandi Mahanayimu la.
3 Yaakuba ye kiilaalu kii a ñaato a kotoomaa Esawu ye, meŋ be sabatiriŋ Seyiri konkotundoo* to Edomu bankoo kaŋ. 4 A ye kaŋo dii ka a fo ì ye ko, “Ñiŋ ne mu kumakaŋo ti, ali ñanta meŋ fo la m maarii Esawu ye ko, ‘Yaakuba, i la dookuulaa ko a be sabatiriŋ nuŋ Labani le fee, aduŋ a mutandita jee le fo ka naa bula saayiŋ na. 5 A ye ninsoolu soto jee, faloolu, saajiyolu, baalu, jommusoolu, aniŋ jonkewolu. A ye ntolu kiilaalu kii i kaŋ naŋ ne, ka a fo i ye ko, fo a be yamfoo jikoo soto noo la i la karoo la le baŋ?’ ”
6 Kabiriŋ ñiŋ kiilaalu muruta Yaakuba kaŋ, ì ko a ye ko, “M̀ futata i kotoo Esawu ma le, a fanaa be siloo kaŋ naŋ ne ka naa i benduŋ, a niŋ kee keme naani.” 7 Yaakuba silata baake, a dewunta. Wo le to a ye a la moolu talaa, talaadulaa fula ti, a la beeyaŋolu, aniŋ a la ñonkomoolu. 8 A kumata a faŋ ye ko, “Niŋ Esawu naata m boyinkaŋ, niŋ a ye talaadaa doo boyinkaŋ, talaadaa doo si bori.”
9 Bituŋ a duwaata ko, “Yaawe*, m mama Iburayima la Alla, aniŋ m faamaa Isiyaaka la Alla, ite le ko, ŋa taa ka muru n wuluu bankoo kaŋ, aniŋ m baadiŋolu kaŋ, i be kuwolu bee sooneeyandi la n ye le. 10 Nte maŋ jari, i ye kanu bambaloo niŋ tiliŋo meŋ yitandi n na, i la dookuulaa. N niŋ n na taamaraŋ dokoo doroŋ ne ye ñiŋ Yoridani Boloŋo teyi, bari saayiŋ a fele, n keta kafu fula ti. 11 Dukaree, m bo n kotoo Esawu bulu. N silata a la le. A si naa noo le, a ye m̀ bee faa, n na musoolu niŋ n diŋolu bee. 12 Ite faŋo le ye ñiŋ laahidoo dii ko, i be kuu kendoo le ke la n ye, aduŋ i be n koomalankoolu siyandi la le komeŋ bankumunkoo, meŋ te yaatee noo la.”
13 A ye wo suutoo laa jee. Bituŋ a naata a kotoo Esawu la buuñaa feŋolu tomboŋ ka bo a la beeyaŋolu kono: 14 Baamusu keme fula, baakotoŋ muwaŋ, saajiimusu keme fula, saajiikotoŋ muwaŋ, 15 ñonkome dimbaa taŋ saba, ì niŋ ì diŋolu, ninsimusu taŋ naani, ninsituuraa taŋ, falimusu muwaŋ, aniŋ falikee taŋ. 16 A ye ì duŋ a la dookuulaalu bulu, kooree-wo-kooree, ì bee be ì faŋ ye. A ko ì ye ko, “Ali tambi n ñaato, bari ali si kenoo doo bula koorewolu teema.” 17 A ye kaŋo dii dookuulaa foloo la, a ko a ye ko, “Niŋ n kotoo Esawu niŋ i benta, a ye i ñininkaa ko, ‘Jumaa le mu i maarii ti? I ka taa mintoo le? Jumaa le taa mu ñiŋ beeyaŋolu ti, mennu be i ñaatiliŋo la teŋ?’ 18 i si a fo a ye ko, ‘I la dookuulaa Yaakuba le taa mu. A be ì kii kaŋ a maarii Esawu le ye, ka a buuñaa ì la. Yaakuba faŋo be ǹ nooma kaŋ naŋ ne.’ ” 19 A ye kaŋo dii a la dookuulaa fulanjaŋo fanaa la, aniŋ sabanjaŋo, aniŋ mennu bee be kenkendiroo la. A ko ì ye ko, “Ali si ñiŋ kuma kiliŋo fo Esawu ye, niŋ ali niŋ a benta. 20 Ali si a fo a ye ko, ‘I la dookuulaa Yaakuba faŋo be ǹ nooma naŋ ne.’ ” A ye ñiŋ miiroo le soto ko, a niŋ Esawu si ke noo kiliŋo ti le, a ye ñiŋ buuñaa feŋolu mennu kii a ye a ñaato teŋ. Wo koolaa le mu, a niŋ a be ñoo je la. A si ke noo, a ye a la kuwo muta. 21 A ye a la buuñaa feŋolu tambindi a ñaato, ate faŋo naata suutoo laa daakaa ñiŋ to jee.
Yaakuba la Peniyeli ñooboriŋo
22 Wo suuto kiliŋo la, Yaakuba wulita, a ye a la musu fuloo taa, a la kaŋ foroyandi musu* fuloo, aniŋ a diŋ taŋ niŋ kiliŋo, ì teyita niŋ Yaboki teyidulaa la. 23 Kabiriŋ a ye ì teyindi boloŋo la, a naata a la feŋolu fanaalu bee teyindi. 24 Yaakuba kiliŋ ne tuta jee, bituŋ kewo niŋ a naata ñooboriŋo ke fo fanoo keta.
25 Kabiriŋ kewo ñiŋ ye a je, a maŋ Yaakuba boyi noo, a niŋ a be ñooboriŋo la waatoo meŋ na, a ye a taki a tookuŋo to. Yaakuba tookuŋo naata bo. 26 Bituŋ kewo ñiŋ kumata ko, “M batu ŋa taa, tiloo be bo kaŋ ne.” Bituŋ Yaakuba ko a ye ko, “N te i bula la i ye taa, fo niŋ i neemata m ma foloo.”
27 Wo le to kewo ñiŋ ko a ye ko, “Ite too ndii?” Yaakuba ye a jaabi ko, “N too mu Yaakuba le ti.” 28 Bituŋ kewo ñiŋ ko a ye ko, “I too te ke la Yaakuba ti kotenke, i too be ke la Isirayila le ti, kaatu i niŋ Alla ye keloo ke le, i niŋ hadamadiŋolu fanaalu keleta, aduŋ i ye i kutu ì la le.” 29 Bituŋ Yaakuba naata a ñininkaa, a ko a ye ko, “Dukaree, i too fo n ye.” Bari kewo ñiŋ ko a ye le ko, “Muŋ ne ye a tinna i ye n ñininkaa n too la?” Bituŋ a neemata a ma.
30 Yaakuba kumata ko, “Nte ye Alla le je teŋ, m be baluuriŋ hani saayiŋ.” Bituŋ a ye wo dulaa toolaa Peniyeli la. 31 Yaakuba be finti kaŋ Peniyeli waatoo meŋ na, a ye a tara le tiloo bota. A be juuma kaŋ a tookuŋo la kuwo kamma la. 32 Wo le ye a tinna ka naa bula hani fo bii tiloo la, Banisirayilankoolu buka fasoo domo, meŋ ka tara tookuŋ cokoo to, kaatu kewo ñiŋ ye Yaakuba taki a wo tookuŋ fasoo le to.
1 وبكَّرَ لابانُ في الغدِ، فقبَّل بَنيهِ وبَناتِه وبارَكَهُم. وا‏نصرفَ لابانُ راجِعا إلى مَكانِهِ،
2 ومضَى يعقوبُ في طريقهِ، فلاقَتهُ ملائِكةُ اللهِ، 3 فقالَ يعقوبُ لمَّا رآهُم: «هذا جندُ اللهِ!» وسمَّى ذلِكَ المكانَ مَحَنايِمَ‌.
يعقوب يستعد للقاء عيسو
4 وأرسَلَ يعقوبُ رُسُلا يسبقونَه إلى عِيسو أخيهِ في أرضِ سَعيرَ وبِلادِ أدُومَ‌، 5 وأوصاهُم فقالَ لهُم: «قولوا لِسيِّدِي عِيسو: هذا ما يقولُه لكَ عبدُكَ يعقوبُ: نزَلْتُ عِندَ لابانَ وأَقَمتُ إلى الآنَ، 6 وصارَ لي بقَرٌ وحميرٌ وغنَمٌَ وعبـيدٌ وجَوارٍ. فرأيتُ أنْ أُرسِلَ مَنْ يُخبِرُكَ، يا سيّدي، حتى أَنَالَ رِضاكَ».
7 فرجَعَ الرُّسلُ إلى يعقوبَ وقالوا: «ذهَبنا إلى أخيكَ عيسو، فإذا هوَ قادِمٌ لِلقائِكَ ومعَهُ أربَعُ مئةِ رَجُلٍ».
8 فا‏ستولى على يعقوبَ الخَوفُ والضِّيقُ، فقَسَمَ الجماعةَ الّذينَ معَهُ والغنَمَ والبقَرَ والجِمالَ إلى فِرقتَينِ 9 وقالَ في نفْسِه: «إنْ صادَفَ عيسو إِحدى الفِرقتَينِ فضَربَها نَجَتِ الفِرقَةُ الأُخرى».
10 وقالَ يعقوبُ: «يا إلهَ أبـي إِبراهيمَ وإلهَ أبـي إِسحَقَ، أيُّها الرّبُّ الّذي قالَ لي: إرجعْ إلى أرضِكَ وإلى عَشِيرتِكَ وأنا أُحسِنُ إليكَ، 11 أنا دونَ أنْ أستَحِقَّ كُلَّ ما أظهَرتَه لي أنا عبدُكَ، مِنْ رحمةٍ ووفاءٍ، عبَرْتُ هذا الأردنَّ وما لي إلاَّ عصايَ، وأمَّا الآنَ فصارَ لي فِرقتانِ. 12 نَجِّني مِنْ يَدِ أخي عيسو، فأنا أخافُ مِنهُ أنْ يَجيءَ فيَقتُلَنا، أنا والأُمَّهاتِ والبَنينَ، 13 وأنتَ قلتَ لي: أنا أُحسِنُ إليكَ وأجعَلُ نسلَكَ كرَملِ البَحرِ الّذي لا يُحصَى لِكَثرَتِهِ‌». 14 وباتَ يعقوبُ هُناكَ تِلكَ اللَّيلةَ، وا‏نتَقَى مِمَّا جاءَ بِه معَه هَديَّةً لِعيسو أخيهِ: 15 مئتَي عَنْزٍ وعِشْرينَ تَيسا، ومِئتي نَعجَةٍ وعِشْرينَ كَبْشا، 16 وثلاثينَ ناقةً مُرضِعةً وأولادَها، وأربَعينَ بقَرَةً وعشَرَةَ ثِـيرانٍ وَعِشْرينَ أتانا وعشَرَةَ حميرٍ 17 وسَلَّمَ يعقوبُ هذِهِ كُلَّها قطيعا قطيعا، كُلا على حِدَةٍ إلى أيدي عبـيدهِ وقالَ لهُم: «تَقَدَّمُوا أمامي وا‏جْعَلُوا فُسحَةً بـينَ قطيعٍ وقطيعٍ». 18 وأوصَى العَبدَ الأوَّلَ فقالَ لَه: «إنْ صادَفكَ عيسو أخي وسألَكَ: لِمَن أنتَ وإلى أينَ تذهَبُ، ولِمَنْ هذا الّذي أمامَكَ؟ 19 فقُلْ: لِعَبدِك يعقوبَ، وهوَ هَديَّةٌ أرسَلَها إلى سيِّدِهِ عيسو. وها هو نفْسُهُ ورَاءَنا». 20 وأوصى العَبدَين الثَّانيَ والثَّالثَ وجميعَ السَّائرينَ خَلْفَ القُطعانِ، بِمِثلِ ذلِكَ، فقالَ لهُم: «ذلِكَ ما تقولونَه لِعيسو إذا لقيتُمُوه». 21 وتقولونَ أيضا: «ها هوَ عبدُكَ يعقوبُ نفْسُهُ ورَاءَنا». فعَلَ يعقوبُ هذا لأنَّه قالَ في نَفسِه: «أَستَعْطِفُه أوَّلا بالهَديَّةِ الّتي تقَدَّمَتْني إليهِ، حتى إذا تلاقينا وجها إلى وجهٍ لَعَلَّهُ يعفو عنِّي». 22 فتَقَدَّمَتْهُ الهَديَّةُ، وباتَ هوَ تِلكَ اللَّيلةَ في المحَلَّةِ.
صراع يعقوب مع الله
23 وقامَ في اللَّيلِ، فأخَذَ ا‏مرَأَتَيهِ وجارِيَتَيهِ وبنيهِ الأَحَدَ عشَرَ وعَبَرَ مخاضَةَ يـبُّوقَ‌، 24 أخَذَهُم وَأرسَلَهُم عَبرَ الوادي معَ كُلِّ ما كانَ لَه. 25 وبقيَ يعقوبُ وحدَهُ، فصارَعَهُ رَجُلٌ‌ حتّى طُلوعِ الفَجرِ. 26 ولمَّا رأَى أنَّه لا يقوى على يعقوبَ في هذا الصِّراعِ، ضرَبَ حُقَّ وِرْكِه فا‏نخَلَعَ. 27 وقالَ لِـيعقوبَ: «طَلَعَ الفجرُ فا‏ترُكْني!» فقالَ يعقوبُ: «لا أتْرُكُكَ حتّى تُبارِكَني». 28 فقالَ الرَّجلُ: «ما ا‏سمُكَ؟» قالَ: «ا‏سمي يعقوبُ». 29 فقالَ: «لا يُدعَى ا‏سمُكَ يعقوبَ بَعدَ الآنَ بل إِسرائيلَ‌، لأنَّكَ غالَبْتَ اللهَ والنَّاسَ وغلَبْتَ». 30 وسألَهُ يعقوبُ: «أخبِرْني ما ا‏سمُكَ». فقالَ: «لماذا تسأَلُ عَنِ ا‏سمي». وبارَكَهُ هُناكَ‌.
31 وسمَّى يعقوبُ ذلِكَ المَوضِـعَ فنوئيلَ‌، وقالَ: «لأنِّي رأيتُ اللهَ وجها إلى وجهٍ ونجَوتُ بِـحياتي». 32 وأشرَقَت لهُ الشَّمسُ وهوَ يعبُرُ فَنوئيلَ عارِجا مِنْ وِرْكِه. 33 لِذلِكَ لا يأكُلُ بَنو إِسرائيلَ عِرقَ النَّسا الّذي في حُقِّ الوِرْكِ إلى هذا اليومِ، لأنَّ الرَّجلَ ضرَبَ حُقَّ وِرْكِ يعقوبَ على عِرقِ النَّسا.