Isiyaaka niŋ Rebeka la taroo Kerari saatewo to
1 Saayiŋ konkoo le tarata bankoo kaŋ, meŋ niŋ wo folooto konkoo maŋ kiliŋ Iburayima tiloo la. Bituŋ Isiyaaka taata Abimeleki yaa, Filisitini mansa, meŋ be Kerari. 2 Yaawe* fintita a kaŋ, a ko a ye ko, “Kana taa Misira. Sabati bankoo kaŋ, m be meŋ yitandi la i la. 3 Sii ñiŋ bankoo kaŋ ko luntaŋo. M be tara la i fee le, aduŋ m be neema la i ma le. M be ñiŋ bankoo bee dii la i la, aniŋ i koomalankoolu, aduŋ m be laahidoo timmandi la le, ŋa n kali meŋ na i faamaa Iburayima ye. 4 M be i koomoo siyandi la le komeŋ looloolu, aduŋ m be ñiŋ bankoolu bee dii la itolu le la. Aduŋ moolu mennu bee be tara la duniyaa kono, be neemoo soto la ka bo niŋ i koomoo le la. 5 Kaatu Iburayima ye n na kumakaŋo buuñaa le, a ye dunoo taa, ŋa meŋ laa a kaŋ, a ye n na yaamaroolu muta aniŋ n na luwaalu.”
6 Bituŋ Isiyaaka naata sabati Kerari. 7 Kabiriŋ jee kewolu ye a la musoo Rebeka je, ì ye a ñininkaa a la kuwo la. Bituŋ a ko ì ye ko, “M baarimmusoo le mu.” A silata le ka a fo ì ye ko, a la musoo le mu. A ye ñiŋ ne miira ko, ñiŋ kewolu si a faa noo Rebeka la kuwo la le, kaatu musu ñiimaa baa le mu.
8 Isiyaaka be jee fo waatoo doo, bituŋ Filisitini mansa Abimeleki ye yoofiiroo ke niŋ palanteeroo la. A ye Isiyaaka je minindiŋ a la musoo Rebeka la. 9 Wo le to Abimeleki ye a kumandi, a ko a ye ko, “Yoo, ñiŋ mu i la musoo le ti! Muŋ ne ye a tinna i kumata ko, i baarimmusoo le mu?” Isiyaaka ko a ye ko, “Ŋa a miira, ì be m faa la a la kuwo la le.” 10 Abimeleki ko a ye ko, “Ite ye muŋ kuu siifaa le ke ntolu la teŋ? Moo kiliŋ niŋ i la musoo si kafu noo ntolu kono le, bituŋ jalayiroo ye naa tara ǹ kaŋ.” 11 Wo le to Abimeleki naata a la moolu bee dandalaa, a ko ì ye ko, “Moo-wo-moo ye ñiŋ kewo maa, waraŋ a la musoo, a maarii be faa la le.”
Filisitinkoolu la haasidiyaa
12 Isiyaaka ye fiiroo ke bankoo ñiŋ kaŋ, aduŋ a naata a siidulaa keme nankamoo kati wo saŋ kiliŋo la. Yaawe le neemata a ma. 13 A la sotoo naata kafu-kafu laalaa, fo a naata ke fankamaa ti. 14 A ye saajii jamaa soto, baalu niŋ ninsoolu, aniŋ dookuulaa jamaa. Wo kamma la, Filisitinkoolu naata haasidiyaa a fee. 15 Ì ye koloŋolu bee saareŋ, a faamaa la dookuulaalu ye mennu siŋ nuŋ. 16 Bituŋ Abimeleki ko Isiyaaka ye ko, “Jamfa ntolu la, i semboo warata ntolu ti baake le.”
17 Wo le to Isiyaaka bota jee, a taata daakaa loo Kerari Wulumbaŋo kono, a sabatita jee. 18 A ye koloŋolu seyinkaŋ wuri, Iburayima la moolu ye mennu siŋ nuŋ, Filisitinkoolu ye mennu saareŋ Iburayima beleriŋ koolaa. Isiyaaka ye wo too kiliŋolu le dii ñiŋ koloŋolu la ko a faamaa ye toolu mennu dii ì la nuŋ.
19 Kabiriŋ Isiyaaka la dookuulaalu ye koloŋo wuri wulumbaŋo kono, ì naata futa jiyo ma. 20 Bituŋ Kerari kantarilaalu niŋ Isiyaaka la kantarilaalu naata sonka, ka a fo ko, “Ñiŋ jiyo mu ntolu le taa ti.” Wo le to Isiyaaka naata jee toolaa Eseki la, kaatu ì niŋ a sonkata jee le. 21 Bituŋ ì naata koloŋ doo siŋ. Ì sonkata wo fanaa kunna, a ye wo to toolaa Sitina la. 22 A bota jee, a taata. A ye koloŋ doo siŋ, ì maŋ sonka wo kunna. Bituŋ a ye wo to toolaa Rehoboti la. A kumata ko, “Saayiŋ Yaawe ye kenoo fanundi ǹ ye le. M̀ be jiidi la ñiŋ bankoo kaŋ ne.”
23 Kabiriŋ a bota jee, a taata Beeriseba. 24 Wo suuto kiliŋo la, Yaawe fintita a kaŋ, a ko a ye ko, “Nte le mu i faamaa Iburayima la Alla ti. Kana sila, kaatu m be i fee le, aduŋ m be neema la i ma le, ka i koomalankoolu siyandi n na dookuulaa Iburayima la kuwo kaŋ.” 25 Bituŋ a ye sadaabodulaa* loo jee, a ka duwaa niŋ Yaawe too la jee. A ye a la tiriliisoo* loo jee. Bituŋ a la dookuulaalu naata koloŋo siŋ jee.
Isiyaaka niŋ Abimeleki ye kambeŋo siti
26 Bituŋ Abimeleki niŋ Ahusati, a la yaamarilaa, niŋ Pikoli, a la kelediŋ kafoo kuntiyo, bota Kerari, ì taata Isiyaaka kaŋ. 27 Isiyaaka ko ì ye ko, “Muŋ ne ye a tinna ali naata n kaŋ, baawo nte ye a je le ko, alitolu ye nte koŋ ne, aduŋ ali ye m bayi ali bala le?”
28 Ì ko a ye ko, “Ntolu ye a je koyirinke le ko, Yaawe be i fee le. Bituŋ ǹ kumata ñoo ye ko, dankutoo si tara ǹ niŋ i teema, aniŋ ǹ niŋ i si kambeŋo siti 29 ko, i te kuu jawu ke la ǹ na, ko ntolu fanaa maŋ kuu jawu ke i la ñaameŋ. Ntolu ye i muta kuu le, aduŋ ǹ niŋ i talaata kayiroo le kono. A be koyiriŋ ne ko, Yaawe neemata i ma le.” 30 Wo le to a naata tabiri kendoo ke ì ye. Ì ye domoroo ke aniŋ ka miŋ feŋolu miŋ. 31 Soomandaa, ì wulita juuna, ì ye tawoolu taa ñoo ye. Bituŋ Isiyaaka taata ì bondi, ì niŋ a talaata kayiroo kono.
32 Wo luŋ kiliŋo le mu, Isiyaaka la dookuulaalu naata a kaŋ ka koloŋo la kuwo fo a ye, ì ye meŋ siŋ. Ì ko a ye ko, “Ŋà jiyo bondi le!” 33 Bituŋ a ye jee toolaa Siba la. Wo kamma la saatewo ñiŋ too naata ke Beeriseba ti, fo ka naa bula bii tiloo la.
Esawu la musoolu
34 Esawu siyo ye sanji taŋ naani sii waatoo meŋ na le mu, a ye Beeri Hitinkoo, dimmusoo Yudita futuu, aniŋ Basemati, Eloni Hitinkoo dimmusoo. 35 Ñiŋ musoolu naata baluwo koleyandi Isiyaaka ma, aniŋ Rebeka.
إسحق في جرار
1 وكانَ في الأرضِ جُوعٌ غيرُ الجُوعِ‌ الأوَّلِ الّذي كانَ في أيّامِ إبراهيمَ، فذهبَ إسحَقُ إلى أبـيمالِكَ، مَلِكِ الفلِسطيِّينَ في جَرارَ‌. 2 فتراءى لَه الرّبُّ وقالَ: «لا تَنْزِلْ إلى مِصْرَ، بلِ ا‏سكُنْ في الأرضِ الّتي أدُلُّكَ علَيها. 3 تغَرَّبْ بهذهِ الأرضِ وأنا أكونُ معَكَ وأُبارِكُكَ، فأُعطيَ لكَ ولِنسلِكَ جميعَ هذِهِ البِلادِ، وأفي باليمينِ الّتي حلَفتُها لإبراهيمَ أبـيكَ، 4 وأُكثِّرُ نسلَكَ كنجومِ السَّماءِ وأُعطيهم جميعَ هذِهِ البلادِ، ويتباركُ فيهم جميعُ أُمَمِ الأرضِ‌، 5 لأنَّ إبراهيمَ سَمِعَ كلامي، وحفِظَ أوامري ووصايايَ وفرائِضي وشرائعي». 6 فأقامَ إسحَقُ في جَرارَ.
7 وسألَهُ أهلُ جَرارَ‌ عَنِ ا‏مرأتِهِ فقالَ: «هيَ أُختي»، لأنَّهُ خافَ أنْ يقولَ: «هيَ ا‏مرأتي»، لِئلاَّ يَقْتُلوهُ بسببِها وكانَت جميلةَ المَنظَرِ‌. 8 ولمَّا مضَى على إقامتِهِ هُناكَ وقتٌ طويلٌ حدَثَ أنَّ أبـيمالِكَ، مَلِكَ الفلِسطيِّينَ أَطَلَّ مِنْ نافذةٍ لَه ونظرَ فرأى إسحَقَ يُداعِبُ رِفقةَ ا‏مرأتَهُ. 9 فدَعاهُ وقالَ لَه: «إذا هيَ ا‏مرأتُكَ، فلماذا قلتَ إنَّها أُختُكَ؟» فقالَ إسحَقُ: «لأنِّي ظَننتُ أنَّني رُبَّما أهلِكُ بسببِها». 10 فقالَ أبـيمالِكُ: «ماذا فعَلتَ بِنا؟ لولا قليلٌ لضاجعَ أحدُ أبناءِ شعبِنا ا‏مرأتَكَ فنُذنبَ». 11 وأوصى أبـيمالِكُ جميعَ الشَّعبِ قالَ: «مَنْ مسَّ هذا الرَّجلَ أو ا‏مرأتَهُ فموتا يموتُ».
12 وزرعَ إسحَقُ في تِلكَ الأرضِ، فحصدَ في تِلكَ السَّنةِ مئةَ ضِعفٍ، وباركَهُ الرّبُّ 13 فعظُمَت مكانتُهُ وتزايدَت إلى أنْ صارَ رَجُلا عظيما جدًّا. 14 وكانَت لَه ماشيةُ غنَمٍ وماشيةُ بقَرٍ وعبـيدٌ كثيرونَ، فحسَدَهُ الفلِسطيّونَ.
الآبار بـين جرار وبئر سبع
15 وردَمَ الفلِسطيّون جميعَ الآبارِ الّتي حفرَها عبـيدُ أبـيه إبراهيمَ في أيّامِهِ وملأُوها تُرابا. 16 وقالَ أبـيمالِكُ لإسحَقَ: «أخرُجْ مِنْ عِندِنا لأنَّكَ صِرتَ أعظمَ مِنَّا كثيرا». 17 فخرَجَ إسحَقُ مِنْ هُناكَ ونزَلَ في وادي جَرارَ وأقامَ فيهِ. 18 وعادَ إسحَقُ فحفرَ آبارَ الماءِ التي رَدمَها الفلِسطيّونَ بَعدَ موتِ إبراهيمَ أبـيهِ، وكانَت حُفِرَت في أيّامِهِ. وسَمَّاها إسحَقُ بالأسماءِ الّتي كانَ سَمَّاها بها أبوهُ.
19 وحفرَ عبـيدُ إسحَقَ في الوادي فَوجدوا هُناكَ نبعَ ماءٍ، 20 فتخاصمَ رُعاةُ جَرارَ معَ رعاةِ إسحَقَ قائِلينَ: «هذا الماءُ لنا». فسمَّى إسحَقُ البِئرَ عِسِقَ‌، لأنَّهم تنازعوا علَيها. 21 وحَفروا بِئْرا أُخرى فتخاصموا علَيها أيضا، فسمَّاها سِطْنَةً‌ 22 وحَفروا بِئرا أخرى فما تخاصموا علَيها، فسمَّاها رَحوبوتَ‌، وقالَ: «الآنَ رَحُبَ الرّبُّ لنا لنَكثُرَ في الأرضِ».
23 وصَعِدَ إسحَقُ مِنْ هُناكَ إلى بئرَ سَبْعَ، 24 فتراءى لَه الرّبُّ في تِلكَ اللَّيلةِ وقالَ لَه: «أنا إلهُ إبراهيمَ أبـيكَ. لا تَخفْ، فأنا مَعكَ وأبارِكُكَ وأُكثِّرُ نسلَكَ مِنْ أجلِ عبدي إبراهيمَ». 25 فبنى إسحَقُ هُناكَ مذبَحا ودعا با‏سمِ الرّبِّ. ونصَبَ هُناكَ خَيمَةً وحفرَ رِجالُه بِئرا.
الحلف بـين إسحق وأبـيمالك
26 وجاءَ إليهِ أبـيمالِكُ‌ مِنْ جَرارَ ومَعهُ آحزّاتُ مُرافِقُه، وفيكولُ قائدُ جيشِهِ. 27 فقالَ لهُم إسحَقُ: «ما بالُكُم جِئتُم إليَّ وأنتُم أبغضتموني وصرفتموني مِنْ عِندِكُم؟» 28 فقالوا: «الآنَ رأينا أنَّ الرّبَّ معَكَ، فقُلنا: لِـيكُنْ حِلفٌ بَينَنا وبَينَكَ، ولنقطَعْ معَكَ عَهدا 29 أنْ لا تُسيءَ إلينا، بل تُعاملُنا بالحُسنَى كما عامَلْناكَ وصرَفْناكَ بسلامٍ. أنتَ الآنَ مُبارَكٌ مِنَ الرّبِّ». 30 فأقامَ لهُم إسحَقُ وليمةً، فأكلوا وشبِــعوا، 31 وبكّروا في الغدِ فتحالفوا. وصرفَهُم إسحَقُ، فمضَوا مِنْ عِندهِ بسلامٍ.
32 وفي ذلِكَ اليومِ جاءَ عبـيدُ إسحَقَ فأخبروهُ عنِ البئرِ الّتي حفروها، قالوا: «وَجَدْنا ماءً». 33 فسمَّاها إسحَقُ شِبْعَةَ‌ فصارَ ا‏سمُ المدينةِ بئرَ سَبْعَ إلى هذا اليومِ.
34 ولمَّا صارَ عيسو ا‏بنَ أربعينَ سنَةً تزوَّج يهوديتَ بنتَ بـيري الحثِّيِّ وبَسمةَ بنتَ إيلونَ الحثِّيِّ، 35 فكانتا لإسحَقَ ورِفقةَ خَيـبةً مُرَّةً.