Isiyaaka la wuluwo
1 Yaawe* neemata Saara ma, ko a ye a fo nuŋ ñaameŋ. A ye a laahidi meŋ na, a ye wo le ke a ye. 2 Saara naata konoo taa, a ye dinkewo wuluu Iburayima la, a kotooriŋo, Alla ye waatoo meŋ fo a ye. 3 Iburayima ye a ñiŋ dinkewo, Saara ye meŋ wuluu a la, toolaa Isiyaaka la. 4 Iburayima ye a dinkewo Isiyaaka sunna, kabiriŋ a siyo be tili seyi, ko Alla ye a yaamari ñaameŋ. 5 Iburayima be a dinkewo Isiyaaka soto la waatoo meŋ na, wo tumoo a siyo be sanji keme. 6 Bituŋ Saara kumata ko, “Alla ye jelekuwo le samba naŋ n kaŋ. Moo-wo-moo ye a moyi, a be jele la m fee le. 7 Jumaa le nene ye ñiŋ miiroo soto nuŋ ko, kiilaariyaa le be naa Iburayima kaŋ ko, Saara be naa ke la dimbaa ti? Saayiŋ a fele, ŋa dinkewo soto a la, a ñiŋ kotooriŋo.”
Ì ye Hajara niŋ Isimayila bayi
8 Isiyaaka keebaayaata, fo ì ye a bondi sunjoo to. A bondiluŋo, Iburayima ye feeti baa le ke. 9 Bituŋ Saara naata Hajara Misirankoo dinkewo je, a ye meŋ soto Iburayima la, a be Isiyaaka hadaañi kaŋ. 10 A ko Iburayima ye ko, “Ñiŋ jommusoo niŋ a dinkewo bayi. Kaatu ñiŋ jommusoo dinkewo niŋ nte dinkewo Isiyaaka te deŋ na keetaafeŋo la.”
11 Ñiŋ kuwo naata Iburayima niyo kuyaa baake, kaatu Isimayila fanaa mu a diŋo le ti. 12 Bari Alla ko a ye le ko, “I niyo kana kuyaa i ñiŋ dinkewo la kuwo la aniŋ i la jommusoo. Saara ye meŋ-wo-meŋ fo i ye, wo ke, kaatu ŋa i laahidi koomalankoolu mennu la, ì be bo la Isiyaaka le bala. 13 Ñiŋ jommusoo fanaa dinkewo, m be lasiloolu le bo la a fanaa bala, kaatu ite le diŋo mu.”
14 Wo saamoo soomandaa Iburayima wulita juuna, a ye mbuuroo taa, aniŋ sufura bootoo, jiyo be meŋ kono. A ye a laa Hajara sañoo kaŋ. A ye dindiŋo ñiŋ dii a la, a ye a bula ka taa. Hajara bota jee teŋ ne ka yaayi Beeriseba keñewuloo* kono. 15 Kabiriŋ jiyo banta sufura bootoo kono, Hajara ye dindiŋo ñiŋ landi yirindiŋo doo le koto. 16 Bituŋ a taata sii a faŋ ma jana, kalabeñe fayoo jamfoo ñoŋo. A kumata a faŋ ma ko, “N ñaa te tara la n diŋo la, a be faa kaŋ.” Kabiriŋ a be siiriŋ wo dulaa to, a lembata ka kumboo.
17 Kambaanoo fanaa be kumboo kaŋ, Alla ye a kaŋo moyi. Bituŋ Alla la malaayikoo kumata ka bo santo, a ko Hajara ye ko, “Hajara, muŋ ne keta i la? Kana sila, Alla ye kambaanoo kumboo kaŋo moyi le, meŋ be laariŋ jana. 18 Wuli baŋ, kambaanoo ñiŋ wulindi, i ye a buloo muta. M be lasili yiriwaariŋ baalu le bo la a bala.” 19 Wo le to Alla ye a ñaalu yelendi. Bituŋ a ye koloŋo je, jiyo be a kono. A taata jee, a ye sufura bootoo fandi jiyo la, a ye dindiŋo mindi a la. 20-21 Alla be kambaanendiŋo ñiŋ fee le, bituŋ a taata fo a menta. A sabatita Parani Keñewuloo kono ka ke kalandiŋ fayilaa ti. A baamaa ye musoo ñini a ye Misira bankoo le kaŋ.
Kambeŋo Iburayima niŋ Abimeleki teema
22 Wo waatoo la, Abimeleki niŋ a la kelediŋ kuntiyo Pikoli le taata ñoo la Iburayima kaŋ, ì ko a ye ko, “Alla be i fee le, i ye kuwolu mennu bee ke. 23 Wo kamma la, i kali n ye Alla la ko, i te n neenee la, n diŋolu aniŋ ka taa fo n koomalankoolu. Ŋa ŋaniya senuŋo le yitandi i la. I fanaa si wo siifaa ke m fanaa ye, aniŋ ñiŋ bankoo, i be meŋ kaŋ tumarankeeyaa la.”
24 Iburayima ko a ye ko, “Ŋa n kali a la le.” 25 Kabiriŋ Iburayima diyaamuta Abimeleki ye koloŋo la kuwo la, Abimeleki la dookuulaalu ye meŋ taa, 26 Abimeleki naata a fo a ye ko, “Nte maŋ a loŋ, meŋ ye ñiŋ ke. I maŋ a fo n ye, aduŋ m maŋ a kuwo ñiŋ fanaa moyi fo bii.”
27 Wo le to Iburayima ye saajiyolu taa, aniŋ ninsoolu, a ye ì dii Abimeleki la. Bituŋ ñiŋ kee fuloo naata kambeŋo siti. 28 Iburayima ye saajiiriŋ woorowula jenkendi kara la ka bo a la saajii koorewo kono. 29 Bituŋ Abimeleki naata a fo a ye ko, “I ye ñiŋ saajiiriŋ woorowuloo mennu jenkendi kara la teŋ ye muŋ ne yitandi?” 30 A ko a ye ko, “Ñiŋ saajiiriŋ woorowuloo, i be ì taa la le, ka ì ke n seedoo ti ko, nte le ye ñiŋ koloŋo siŋ.” 31 Wo kamma la, ì ye dulaa ñiŋ kumandi Beeriseba la, kaatu ì moo fuloo kalita ñoo ye jee le. 32 Kabiriŋ ì ye kambeŋo siti Beeriseba, Abimeleki niŋ a la kelediŋ kuntiyo Pikoli bota jee, ì muruta Filisitini bankoo kaŋ. 33 Bituŋ Iburayima ye yiroo tutu Beeriseba jee. A duwaata niŋ Yaawe, badaa-badaa Alla, too la jee. 34 Bituŋ Iburayima sabatita Filisitini bankoo kaŋ tumarankewo ti fo waati jaŋ.
مولد إسحق
1 وتفقَّدَ الرّبُّ سارةَ كما قالَ، وفعَلَ لها كما وعَدَ. 2 فحَمَلت سارةُ وولَدت لإبراهيمَ ا‏بنا في شيخوختهِ، في الوقتِ الّذي تكلَّمَ اللهُ عنهُ‌ 3 فسَمَّاهُ إسحَقَ. 4 وختَنَ إبراهيمُ إسحَقَ ا‏بنَهُ وهوَ ا‏بنُ ثمانيةِ أيّامٍ، كما أوصاهُ اللهُ‌. 5 وكانَ إبراهيمُ ا‏بنَ مئةِ سنَةٍ حينَ وُلِدَ إسحقُ. 6 وقالت سارةُ: «اللهُ جعَلَني أضحَكُ، وكُلُّ مَنْ سَمِعَ يضحَكُ لي أيضا‌». 7 وقالت: «مَنْ كانَ يقولُ إنَّ سارةَ ستُرضِـعُ لإبراهيمَ بنَينَ؟ وها أنا وَلَدتُ لَه ا‏بنا في شيخوختِهِ!»
طرد هاجر وإسماعيل
8 وكبُرَ الصَّبـيُّ وفُطِمَ. وأقامَ إبراهيمُ وليمةً عظيمةً في يومِ فِطامِ إسحَقَ.
9 ورأت سارةُ ا‏بنَ هاجرَ المِصْريَّةِ الّذي ولَدتْهُ لإبراهيمَ يلعبُ‌ مع ا‏بنِها إسحَقَ، 10 فقالت لإبراهيمَ: «أُطردْ هذِهِ الجاريةَ وا‏بنَها! فا‏بنُ هذِهِ الجاريةِ لا يَرِثُ معَ ا‏بني إسحَقَ‌». 11 وساءَ إبراهيمَ هذا الكلامُ، لأنَّ إسماعيلَ، كانَ أيضا ا‏بنَه. 12 فقالَ لَه اللهُ: «لا يَسوؤُكَ هذا الكلامُ على الصَّبـيِّ وعلى جاريتِكَ. إسمعْ لكُلِّ ما تقولُهُ لكَ سارةُ، لأنَّ بإسحَقَ يكونُ لكَ نسلٌ‌. 13 وا‏بنُ الجاريةِ أيضا أجعلُهُ أُمَّةً لأنَّهُ مِنْ صُلبِكَ».
14 فبكَّرَ إبراهيمُ في الغدِ وأخذَ خُبزا وقِربةَ ماءٍ، فأعطاهُما لهاجرَ ووضَعَ الصَّبـيَّ على كتِفِها وصرفَها، فمضَت تَهيمُ على وجهِها في صحراءِ بئرَ سَبْعَ.
15 ونفدَ الماءُ مِنَ القِربةِ، فألقت هاجرُ الصَّبـيَّ تَحتَ إحدى الأشجارِ 16 ومضَت فجلسَت قُبَالتَهُ على بُعْدِ رميَتَي قوسٍ وهيَ تقولُ في نفْسِها: «لا أُريدُ أنْ أرى الولدَ يموتُ». وفيما هيَ جالسةٌ رفعت صوتَها بالبُكاءِ.
17 وسَمِعَ اللهُ صوتَ الصَّبـيِّ، فنادى ملاكُ اللهِ هاجرَ مِنَ السَّماءِ وقالَ لها: «ما لكِ يا هاجرُ؟ لا تخافي. سَمِعَ اللهُ صوتَ الصَّبـيِّ حَيثُ هوَ. 18 قُومي ا‏حملي الصَّبـيَّ وخُذي بـيدهِ، فسأجعَلُهُ أمَّةً عظيمةً». 19 وفتحَ اللهُ بصيرتَها فرأت بئرَ ماءٍ، فمضَت إلى البئرِ وملأتِ القِربةَ ماءً وسقتِ الصَّبـيَّ.
20 وكانَ اللهُ معَ الصَّبـيِّ حتى كبُرَ، فأقامَ بالصَّحراءِ، وكان راميا بالقوسِ. 21 وحينَ أقامَ بصحراءِ فارانَ، زوَّجَتْهُ أمُّهُ با‏مرأةٍ مِنْ أرضِ مِصْرَ.
إبراهيم وأبـيمالك في بئر سبع
22 وفي تِلكَ الأيّامِ جاءَ أبـيمالكُ معَ فيكولَ رئيسِ جيشهِ وقالَ لإبراهيمَ: «أرى أنَّ اللهَ معَكَ في كُلِّ ما تعمَلُهُ، 23 فا‏حْلِفْ لي هُنا باللهِ أنَّكَ لا تغدُرُ بـي ولا بذُرِّيَّتي ونسلي، بل تُبادلُني معروفا بمعروفٍ، أنا والأرضَ الّتي تغرَّبتَ فيها». 24 فقالَ إبراهيمُ: «أحلِفُ». 25 وعاتبَ إبراهيمُ أبـيمالكَ بخصوصِ البئرِ التي ا‏غتصَبها منهُ عبـيدُ أبـيمالكَ. 26 فقالَ أبـيمالكُ: «لا أعرفُ مَنْ فعَلَ هذا، فلا أنتَ أخبرْتَني ولا أنا سَمِعْتُ بهِ إلى الآنَ». 27 وأخذَ إبراهيمُ غنَما وبقَرا، فأعطى أبـيمالكَ وقطَعا كِلاهُما عهدا. 28 وأفردَ إبراهيمُ سَبْعَ نِعاجٍ مِنَ الغنَمِ على حِدَةٍ. 29 فقالَ لَه أبـيمالكُ: «ما هذِهِ السَّبْعُ النِّعاجِ الّتي أفردْتَها على حِدَةٍ؟» 30 فأجابَ إبراهيمُ: «سَبْعُ نعاجٍ تأخذُ مِنْ يَدي، شهادةً لي بأنِّي حفَرْتُ هذِهِ البئرَ». 31 وسمَّى ذلِكَ المَوضِعَ بئرَ سَبْعَ‌، لأنَّ فيهِ تمَّ الإِتِّفاقُ.
32 وبَعدَما تعاهدا في بئرِ سَبْعَ، رجَعَ أبـيمالكُ وفيكولُ رئيسُ جيشِه إلى أرضِ الفلِسطيّينَ 33 وغرَسَ إبراهيمُ شجَرا في بئرِ سَبْعَ ودعا هُناكَ با‏سمِ الرّبِّ الإلهِ السَّرمديِّ. 34 وتغرَّبَ إبراهيمُ في أرضِ الفلِسطيِّينَ أيّاما كثيرةً.