Moolu mennu niŋ Esira seyita ñoo la yaatewo
1 Nte Esira bota naŋ Babiloni, Atasasita la mansayaa waatoo le la. N niŋ lasiloolu la alifaalu mennu naata ñoo la, ì yaatewo niŋ ì bonsuŋ saataroo mu ñiŋ ne ti:
2-3 Pineha koomalankoolu kono, Kerisomu. Itama koomalankoolu kono, Daniyeli. Dawuda koomalankoolu kono, Sekaniya dinkewo Hatusi. Parosi koomalankoolu, Jakariya, meŋ niŋ kee keme aniŋ taŋ luulu yaatewo safeeta ñoo la. 4 Pahati-Mowabi koomalankoolu kono, Serahiya dinkewo Eloyenayi, aniŋ kee keme fula kafuriŋo. 5 Satu koomalankoolu kono, Yahasiyeli dinkewo Sekaniya, aniŋ kee keme saba. 6 Adini koomalankoolu kono, Yonatani dinkewo Ebedi, aniŋ kee taŋ luulu. 7 Elamu koomalankoolu kono, Ataliya dinkewo Yesaya, aniŋ kee taŋ woorowula. 8 Sefatiya koomalankoolu kono, Mikayeli dinkewo Sebadiya, aniŋ kee taŋ seyi. 9 Yowabu koomalankoolu kono, Yehiyeli dinkewo Obadiya, a niŋ kee keme fula, aniŋ taŋ niŋ seyi. 10 Bani koomalankoolu kono, Yosifiya dinkewo Selomiti, aniŋ kee keme niŋ taŋ wooro. 11 Bebayi koomalankoolu kono, Bebayi dinkewo Jakariya, aniŋ kee muwaŋ niŋ seyi. 12 Asikadi koomalankoolu kono, Hakatani dinkewo Yohanani, aniŋ kee keme niŋ taŋ. 13 Adonikamu koomalankoolu kono, Elifeleti, Yeweli aniŋ Semaya, aniŋ kee taŋ wooro, wolu le mu labaŋo ti. 14 Bikiwayi koomalankoolu kono, Utayi niŋ Sakuri, aniŋ kee taŋ woorowula.
Esira ye Lewi lasiloo taa Alla Batudulaa Buŋo ye
15 Ŋa ñaatonkoolu bee bendi ñoo kaŋ boloŋo daala, meŋ ka woyi ka taa Ahawa, aduŋ ǹ tarata daakaariŋ jee le fo tili saba. Kabiriŋ ŋa moolu kono koroosi aniŋ piriisoolu*, m maŋ Lewi lasili moo je jee. 16 Bituŋ ŋa ñaatonkoolu kumandi, mennu mu Eliyesa, Ariyeli, Semaya, Elinatani, Yaribu, Elinatani, Natani, Jakariya, aniŋ Mesullamu ti. Ŋa Yoyaribu niŋ Elinatani fanaa kumandi le, mennu mu lonnaa baalu ti. 17 Bituŋ ŋa ì kii Ido kaŋ, ñaatonkoo meŋ be dulaa to ì ka daameŋ kumandi Kasifiya la. Ŋa ñiŋ ne fo ì ye ko, ì si a fo Ido niŋ a baadiŋolu ye, mennu ka dookuwo ke batudulaa buŋo to Kasifiya ko, ì si dookuulaalu kii ka dookuwo ke Alla Batudulaa Buŋo* to. 18 Ŋa maakoyiroo soto ǹ na Alla bulu le, aduŋ a ye a tinna le fo ì ye kee ñaamendiŋo doo kii naŋ, meŋ too mu Serebiya ti. Ate bota Maali koomalankoolu le kono, meŋ mu Isirayila dinkewo Lewi koomalankoo ti. A niŋ a dinkewolu niŋ a baadiŋolu moo taŋ niŋ seyi le naata ñoo la. 19 Ì ye Hasabiya niŋ Yesaya fanaa kii naŋ ne, mennu bonsuŋo mu Merari ti, ì niŋ ì baadinkewolu moo muwaŋ. 20 Wo koolaa fanaa Alla Batudulaa Buŋo to dookuulaa kewolu keme fula niŋ muwaŋ fanaa naata le ka Lewi lasiloo maakoyi. Dawuda niŋ a la ñaatonkoolu le ye ñiŋ dookuulaalu mumuñolu tomboŋ sanji jamaa koomanto. Ì bee le too safeeta.
Tankoo ñininta suŋo niŋ duwaa la
21 Bituŋ Ahawa boloŋo daala jee ŋa yaamaroo dii ko, m̀ bee si suŋ ka m̀ fammajii ǹ na Alla ñaatiliŋo la, ka a daani fo taamasiloo si sooneeyaa ǹ ye, ǹ niŋ ǹ diŋolu aniŋ ǹ na feŋolu bee. 22 M maluta le ka mansa daani, a ye ntolu niŋ kelediŋolu niŋ suuborindilaalu bula, ka ǹ tanka moo jawoolu ma siloo kaŋ. Baawo ŋà ñiŋ ne fo mansa ye ko, ǹ na Alla ka neemoo dii moo-wo-moo la le, meŋ ye a jikoo loo a kaŋ. Bari moo-wo-moo ye a koo dii a la, a la kamfaa baa be naa a kaŋ ne. 23 Bituŋ ǹ sunta ka Alla daani fo ate faŋo si ǹ tankandi, aduŋ a ye ǹ na duwaa jaabi le.
Feŋolu mennu diita ka ke Alla Batudulaa Buŋo to
24 Bituŋ ŋa piriisi ñaatonkoolu taŋ niŋ fula tomboŋ, mennu mu Serebiya niŋ Hasabiya ti, aniŋ ì baadiŋ kee taŋ. 25 Bituŋ ŋa kodiforoo peesa, sanoo aniŋ jooraŋolu mennu diita Alla Batudulaa Buŋo la kuwo kamma la. Ŋa ì dii piriisi taŋ niŋ fuloo le la, ŋa mennu tomboŋ. Mansa niŋ a la yaamarilaalu, aniŋ a la mansakundaa dookuulaalu, ka taa Banisirayilankoolu mennu bee be jee, wolu le ye ñiŋ jooraŋolu dii Alla Batudulaa Buŋo la kuwo kamma la. 26 Ŋa ñiŋ hapoo le dii ì la: Kodiforoo tooni muwaŋ niŋ fula, kodiforo jooraŋ keme meŋ kaañanta kilo taŋ woorowula fee, sanoo kilo wuli saba aniŋ keme naani, 27 sani boolimaa muwaŋ meŋ kaañanta kilo seyi niŋ talantee fee, jaawali booli kende fula mennu daa niŋ sani booli fula le kaañanta.
28 N ko ì ye le ko, “Ali seneyaata Yaawe* la karoo la le, ali mumuñolu la Alla. Sani jooraŋolu niŋ kodiforo jooraŋolu fanaa seneyaata le, mennu diita a ye fankadaŋ sadaa* ti. 29 Ali si ì kanta, ka ì muta kuu fo ali ye futa Yerusalaamu. Bituŋ ali si ì peesa buŋolu kono Yaawe batudulaa to, piriisi ñaatonkoolu ñaa la, aniŋ Lewi lasiloo, ka taa Banisirayilankoolu la lasiloolu la alifaalu.” 30 Bituŋ piriisoolu niŋ Lewi lasiloo ye kodiforoo, sanoo, aniŋ jooraŋolu sumandiŋo taa, ka ì samba naŋ Yerusalaamu, ǹ na Alla Batudulaa Buŋo to.
Moolu seyita Yerusalaamu
31 Bituŋ kari foloo tili taŋ niŋ fulanjaŋo la, m̀ bota Ahawa boloŋo daala ka taa Yerusalaamu. Ŋà deemaaroo soto ǹ na Alla bulu le, aduŋ a ye ǹ tankandi moo jawoolu niŋ ñapinkannaalu ma le, taamasiloo kaŋ. 32 Kabiriŋ m̀ futata Yerusalaamu, ŋà m foñondiŋ ne fo tili saba. 33 Bituŋ tili naaninjaŋo la, ǹ taata Alla Batudulaa Buŋo to. Jee le to, kodiforoo, sanoo, aniŋ jooraŋolu peesata, aduŋ ì diita Piriisi Meremoti le la, Uriya dinkewo. Mennu tarata a fee wolu le mu Pineha dinkewo Eleyasa ti, aniŋ Lewi lasili moo fula, Yesuwa dinkewo Yosabadi niŋ Binnuyi dinkewo Nowadiya. 34 Feŋo bee kontita, a peesata, aniŋ a yaatewo muumewo safeeta waati kiliŋ ne la.
35 Bituŋ moolu mennu bee muruta naŋ ka bo mutoo kono, ye sadaalu samba naŋ ka ì bondi jani sadaalu ti Banisirayila la Alla ye. Ì ye ninsituuraa taŋ niŋ fula le bondi Banisirayila bee ye, aniŋ saajiikotoŋ taŋ kononto niŋ wooro, saajiiriŋ taŋ woorowula niŋ woorowula. Ì ye baakotoŋ taŋ niŋ fula fanaa bondi sadaa ti le, ka ì faŋolu seneyandi, fo ì la junuboolu si kafari. Ñiŋ bee keta jani sadaa le ti Yaawe ye. 36 Ì ye Mansa Atasasita la yaamaroo futandi mansakundaa alifaalu niŋ Yufurati Baakoo kumandaŋolu ma le. Bituŋ wolu naata maakoyiroo dii moolu la, aniŋ Alla Batudulaa Buŋo la kuwo to.
العائدون مع عزرا
1 وهؤلاءِ رُؤساءُ العَشائِرِ ونسَبُ الّذينَ عادُوا معي مِنْ بابِلَ في أيّامِ أرتَحشَشتا المَلِكِ‌: 2 مِنْ بَني فينحاسَ جرْشومُ، ومِنْ بَني إيثامارَ دانيالُ، ومِنْ بَني داوُدَ حَطُّوشُ 3 بنُ شكَنْيا، ومِنْ بَني فَرْعَوشَ زكريَّا ومعَهُ مِنَ الذُّكورِ مِئةٌ وخمسونَ رَجُلا سُجِّلَ نسَبُهُم، 4 ومِنْ بَني فحَثِ مُوآبَ أليهوعَيْنايُ بنُ زَرَحْيا ومعَهُ مئَتا رَجُلٍ، 5 ومِنْ بَني زتو شكنيا بنُ يَحْزيئيلَ ومعَهُ ثلاثُ مئَةِ رَجُلٍ‌، 6 ومِنْ بَني عادينَ: عابَدُ بنُ يوناثانَ ومعَهُ خمسونَ رَجُلا، 7 ومِنْ بَني عيلامَ يَشَعْيا بنُ عَثَلْيا ومعَهُ سَبعونَ رَجُلا، 8 ومِنْ بَني شَفَطْيا زَبَدْيا بنُ ميخائيلَ ومعَهُ ثمانونَ رَجُلا، 9 ومِنْ بَني يُوآبَ عُوبَدْيا بنُ يَحيئيلَ ومعَهُ مِئتانِ وثَمانيَةَ عشَرَ رَجُلا، 10 ومِنْ بَني باني‌: شَلُوميثُ بنُ يوشِفْيا ومعَهُ مئَةٌ وسِتُّونَ رَجلا، 11 ومِنْ بَني بابايَ زكريَّا بنُ باباي ومعَهُ ثمانيةٌ وعِشرونَ رَجُلا، 12 ومِنْ بَني عَزْجَدَ يُوحانانُ بنُ هِقَّاطانَ ومعَهُ عشَرَةُ رِجالٍ، 13 ومِنْ بَني أدونيقامَ الآخَرونَ وهذِهِ أسماؤُهم: أليفَلْطُ ويَعيئيلُ وشَمْعيا ومعَهُم ستُّونَ رَجُلا، 14 ومِنْ بَني بِــغْوايَ عُوتايُ وزَبَّودُ‌ ومعَهُما سَبعونَ رَجُلا.
إيجاد لاويـين لخدمة الهيكل
15 فجمَعْتُهُم عِندَ النَّهرِ الجاري إلى مدينةِ أهوا‌، وهُناكَ نَزَلْنا ثَلاثَةَ أيّامٍ. وحينَ نَظَرْتُ إلى الجَمْعِ والكهَنةِ الّذينَ بَينَهُم لم أجِدْ أحدا مِنْ بَني لاوي. 16 فدَعَوتُ تِسعةً مِنَ الرُّؤساءِ وهُم: أليعَزَرُ وأريئيلُ وشَمَعْيا وألناثانُ وياريـبُ وألناثانُ وناثانُ وزكريَّا ومُشّلامُ واثنَينِ مِنَ العُلَماءِ وهُما يوياريـبُ وألناثانُ، 17 وأرسَلتُهُم إلى إِدُّو رئيسِ الجماعةِ في المكانِ المُسَمَّى كسِفْيا‌ ولقَّنْتُهُم ما يَقولونَهُ لإِدُّو‌ ولأنسِبائِهِ خُدَّامِ هَيكلِ اللهِ هُناكَ وهوَ أنْ يَحضُروا إلينا لِخِدمةِ هَيكلِ إلهِنا. 18 فجاؤوا إلينا، لأنَّ بَركةَ اللهِ الصَّالِحَةَ كانَت علَينا، بِرَجُلٍ فَهيمٍ مِنْ بَني مَحْلي بنِ لاوي بنِ إِسرائيلَ يُدعى شَرَبْيا معَ ثمانيَةَ عشَرَ رَجُلا مِنْ بَنيهِ وإخوَتِهِ. 19 وجاؤوا إلينا أيضا بِـحَشَبْيا، ومعَهُ يشعيا منْ بَني مَراري وإخوَتُهُ وبَنوهُم وعدَدُهُم عِشرونَ، 20 وبمِئَتَينِ وعِشرينَ مِنْ خُدَّامِ بَيتِ اللهِ الّذينَ عَيَّنَهُم داوُدُ ومُعاوِنوهُ لِخِدمةِ اللاَّويِّينَ، وكُلُّهُم مَعروفونَ بِأسمائِهِم. 21 فنادَيتُ بِصَومٍ هُناكَ عِندَ نَهرِ أهوا لِنَخشَعَ أمامَ إلهِنا طالبـينَ مِنهُ أنْ يَهديَنا طريقا آمِنا لنا ولأِطفالِنا ولِجميعِ أموالِنا، 22 لأني خَجِلْتُ أنْ أطلُبَ مِنَ المَلِكِ جيشا وفُرسانا ليَحرُسونا مِنَ العَدُوِّ في الطَّريقِ، بعدَ أنْ قُلتُ لَه إنَّ قُدرَةَ إلهِنا معَ جميعِ الّذينَ يَتَّبِــعونَهُ، وإنَّ بطْشَهُ وغضَبَهُ على جميعِ الّذينَ يَترُكونَهُ. 23 فَصُمْنا ودَعَونا إلى اللهِ لِحِمايَتِنا، فا‏سْتَجاب لنا.
تبرعات لبـيت الرب
24 ثُمَّ ا‏ختَرْتُ ا‏ثنَي عشَرَ مِنْ رُؤساءِ الكهَنةِ ومعَهُم شَرَبْيا وحَشَبـيا‌ وعشَرَةٌ مِنْ أنسِبائِهِما معَهُما، 25 ووَزَنْتُ لهُمُ الفِضَّةَ والذَّهبَ والآنيةَ، وهيَ ما قدَّمَهُ لهَيكلِ إلهِنا مَلِكُ الفُرسِ ومُستَشارُوهُ ومُعاونوهُ وجميعُ الّذينَ كانوا هُناكَ مِنْ بَني إِسرائيلَ، 26 فكانَت مئَةَ قِنْطارِ فِضَّةٍ وأربَعَةَ عَشَرَ قِنطارا مِنْ أواني الفِضَّةِ وأربَعَةَ عَشَرَ قِنطارا مِنَ الذَّهبِ، 27 وعِشرينَ كأسا مِنَ الذَّهبِ تُساوي ألفَ دِرهَمٍ، وإناءَينِ مِنْ نُحاسٍ أصفَرَ جَيِّدٍ ثَمينٍ كالذَّهبِ. 28 وقُلتُ لهُم أنتُم مُكرَّسونَ لِلرّبِّ إلهِ آبائِكُم، وكذلِكَ الآنيَةُ والفِضَّةُ والذَّهبُ. 29 فا‏سْهَروا علَيها وصونُوها في غُرَفِ هَيكلِ الرّبِّ، إلى أنْ تَزِنوها قُدَّامَ رؤساءِ الكهَنةِ واللاَّويِّينَ ورُؤساءِ عَشائِرِ بَني إِسرائيلَ في أورُشليمَ، 30 فأخَذَ الكهَنةُ واللاَّويُّونَ الفِضَّةَ والذَّهبَ والآنيَةَ ليَجيئُوا بها إلى أورُشليمَ إلى هَيكلِ إلهِنا.
العودة إلى أورشليم
31 ثُمَّ رَحَلْنا مِنْ نَهر أهوا في الثَّاني عشَرَ مِنَ الشَّهرِ الأولِ لنَذْهبَ إلى أورُشليمَ، وكانَت قُدرَةُ إلهِنا معَنا، فأنقَذَنا مِنْ يَدِ العَدُوِّ الكامِنِ في الطَّريقِ. 32 فوَصَلْنا إلى أورُشليمَ وأقَمْنا هُناكَ ثَلاثَةَ أيّامٍ. 33 وفي اليومِ الرَّابعِ وُزنَتِ الفِضَّةُ والذَّهبُ والآنيةُ في هَيكلِ إلهِنا على يَدِ مَريموثَ بنِ أُوريَّا الكاهنِ، ومعَهُ ألعازارُ بنُ فينحاسُ، ومعَهُما يوزابادُ بنُ يَشوعَ ونوعَدْيا بنُ بِنُّويَ اللاَّويّانِ، 34 كُلُّ ذلِكَ بالعَدَدِ والوَزْنِ وسجَّلْتُهُ كُلَّهُ في ذلِكَ الوقتِ. 35 وقَدَّمَ اليهودُ القادمونَ مِنَ السَّبْـي مُحرَقاتٍ لإلهِ إِسرائيلَ ا‏ثْنَي عَشَرَ عِجْلا عَنْ جميعِ بَني إِسرائيلَ، وسِتَّةً وتِسعينَ كَبْشا وا‏ثنينِ وسَبعينَ خَروفا وا‏ثنَي عشَرَ تَيسا ذبـيحةَ خطيئةٍ، وكُلُّ ذلِكَ مُحرَقةٌ لِلرّبِّ. 36 وسَلَّموا أوامرَ المَلِكِ إلى نُوَّابِ المَلِكِ‌ وحُكَّامِ غربـيِّ الفُراتِ، فقَدَّمُوا المَعونةَ لِلشَّعبِ ولِهَيكلِ اللهِ.