Sontiŋ fula la mansaaloo
1 Yaawe* la kumoo naata n kaŋ ko: 2 “Hadamadiŋo, mansaaloo fo Banisirayilankoolu ye niŋ ñiŋ misaaloo la, 3 a fo ì ye, nte Yaawe ì Maariyo ye ñiŋ ne fo ko:
Sontiŋ baa doo le sotota nuŋ.
A dampaŋolu warata,
a ye semboo soto.
A tiyolu siyaata,
ì jaŋayaata,
aduŋ kuloori siifaa jamaa le be a bala.
A naata Libanooni.
A tiita fo sedari* yiroo turoo to,
4 a ye a turoo kuntu,
a ye a samba juloolu la bankoo kaŋ,
a ye a tutu safaarilaalu la saatewo le to.

5 “Bituŋ sontiŋo ñiŋ ye yirindiŋ mereŋo bondi naŋ
Banisirayila bankoo kaŋ,
a ye a tutu banku kendiŋo le to.
A ye a tutu jii daa le la ko juŋo.
6 A soronta, a keta yiri woyilaa ti,
a woyita duuma,
ka janjaŋ karoo bee la.
A ye a buloolu fayi ka ì tiliŋ sontiŋo maafaŋo la,
a suloolu tuta a be tuturiŋ daameŋ.
Bituŋ a keta yiri kendoo ti,
buloolu niŋ jamboolu soronta a bala.

7 “Bari sontiŋ baa doo le fanaa be jee,
a dampaŋolu warata,
a tiyolu siyaata.
Saayiŋ ñiŋ yiroo yelemata,
a ye a suloolu tiliŋ
wo sontiŋ doo maafaŋo la,
ka bo wo kankaŋo kono, ì ye a fii daameŋ,
a ye a buloolu fayi ka tiliŋ a la
fo a si jiyo soto noo a bulu.

8 “Bari sontiŋ foloo ye a fii daameŋ nuŋ
mu banku kendiŋo le ti,
jiyo siyaata daameŋ,
fo yiribuloolu si soroŋ a bala,
a ye diŋ,
a ye ke yiri juu kendoo ti.

9 “A fo ì ye, nte Yaawe ì Maariyo ye ñiŋ ne fo ko:
Fo a be baluu noo la le ka yiriwaa baŋ?
Fo sontiŋ foloo te a suloolu wutu la baŋ?
A ye a diŋolu warasi a bala,
a ye a suloolu bula ì ye noro,
a soroŋ kutoolu bee ye noro.
A te suula la moo sembemaa jamaa la faŋ
ka a wutu faŋ.
10 Hani niŋ a ye a tara, ì ye a tutu kotenke le,
fo a be baluu noo la le ka yiriwaa baŋ?
Niŋ tilibo foño kandoo ye a maa,
fo a bee te noro la baŋ,
ka a fee a ye noro wo kankaŋo kono
a falinta daameŋ?”

11 Wo to le Yaawe la kumoo naata n kaŋ kotenke ko: 12 “A fo wo moo muritiriŋolu ye ko, fo ì maŋ a loŋ baŋ, ñiŋ kuwolu kotoo mu meŋ ti? A fele, Babiloni mansakewo taata Yerusalaamu, a ye Yahuuda mansa niŋ a la ñaatonkoolu muta a ye ì samba Babiloni. 13 Bituŋ a niŋ mansariŋ doo naata kambeŋo siti, a ye a kalindi. A naata ì la kuntiyolu fanaa samba, 14 i si a je, wo mansamarali bankoo la kuwo si jii, a kana wuli noo kotenke. Bari bankoo ñiŋ si kana noo niŋ a tententa ka a la kambeŋo muta.
15 “Bari Yahuuda mansakewo naata balaŋ Babiloni mansakewo bulu, ka kiilaalu kii Misira, ka taa kelediŋ kafu baa niŋ suwoolu ñini a ye naŋ jee. Muna fo a be ñaatotaa soto la le baŋ? Moo meŋ ka ñiŋ kuu siifaalu ke, fo wo be kana noo la le baŋ? Niŋ a ye a la kambeŋo tiñaa, a be kana noo la le baŋ?”
16 Maarii Yaawe ko: “A be koyiriŋ ñaameŋ ko nte be baluuriŋ ne: Mansa be faa la Babiloni mansakewo la bankoo le kaŋ, meŋ ye a ke mansa ti, bayiri a jututa kaloo le la, ka kambeŋo tiñaa a niŋ a teema. 17 Firawoona niŋ a la kelediŋ kafu baa, niŋ a sembe baa te a maakoyi noo la ñiŋ keloo kono, niŋ Babiloninkoolu ye seleraŋolu loo saatee tata sansaŋo bala, aniŋ ì ye seleraŋ sapoolu* loo, ka moolu niyolu kasaara. 18 A jututa kaloo le la ka kambeŋo tiñaa. Bayiri a sonta wo kambeŋo la le, a naata ñiŋ kuu siifaa ke, a te kana la muumeeke.”
19 Maarii Yaawe ye ñiŋ ne fo ko: “A be koyiriŋ ñaameŋ ko nte be baluuriŋ ne, m be mantooroo le laa la a kaŋ, kaatu a ye n na kambeŋo le tiñaa, a ye i kali n ye meŋ na.
20 “M be n na jaloo laa la a ye le, aduŋ a be duŋ na n na jaloo daa le. M be a samba la Babiloni le, n niŋ a ye kiitii jee, kaatu a ye foroyaabaliyaa le ke n na. 21 A la kelediŋ fatiŋolu bee be faa la keloo le kono, aduŋ mennu tuta baluuriŋ, wolu be tara la janjandiŋ karoo bee le la. Wo to ali be a loŋ na le ko, nte Yaawe faŋo le ye a fo.”

22 Maarii Yaawe ye ñiŋ ne fo ko:
“Nte faŋo le be sedari yiroo turoo kuntu la,
ŋa a tutu.
M be yiri soroŋ mereŋo le kuntu la
a turu neŋo bala
ŋa a tutu konko jaŋ baa kaŋ santo.
23 M be a tutu la
Banisirayila konko jaŋ baa le kaŋ,
yiribuloolu ye soroŋ a bala,
a ye diŋ,
a ye ke sedari yiri kekuuriŋo ti.
Kunu siifaa jamaa le be ñaŋo laa la
a kaŋ santo,
ì ye dinkiraa soto
a yiribulu dubeŋo koto.
24 Yiroolu bee be a loŋ na le ko,
nte le mu Yaawe ti,
meŋ ka yiri jaŋo boyi,
ŋa yiri sutuŋo jaŋayandi.
N ka yiri kitiŋo norondi le,
ŋa yiri nororiŋo kitiŋyandi.
Nte Yaawe faŋo le ye a fo,
aduŋ m be a ke la le.”
مثل النسر والكرمة
1 وقالَ ليَ الرّبُّ: 2 «يا ا‏بنَ البشَرِ، قدِّمْ لُغزا ومثلا لِشعبِ إِسرائيلَ، 3 وقُلْ: هكذا قالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: نَسرٌ عظيمٌ‌، ضَخمُ الجَناحَينِ طويلُ الجَناحَينِ طويلُ القوادِمِ غزيرُ الرِّيشِ كثيرُ الألوانِ. جاءَ إلى لبنانَ وحلَّ بأعالي الأرزِ. 4 فقطعَ رؤوسَ أغصانِهِ وحملَها إلى أرضِ البائعينَ وغرسَها في مدينةِ التُّجَّارِ‌. 5 وأخذَ مِنَ الأرضِ بَزرا‌ وزرعَهُ في حقلٍ خصيـبٍ. وزرعَهُ عِندَ مياهٍ غزيرةٍ وأقامَهُ كالصَّفصافِ. 6 فنَبتَ وصارَ كرمةً مُنتشِرةً قصيرةَ السَّاقِ، لتنعطِفَ أغصانُها إلى النَّسرِ وتبقى أصولُها حَيثُ هيَ. فصارتِ البزرةُ كرمةً وأنشأَت وأنبتَت أغصانا ومدَّت فروعا.
7 «وكانَ نَسرٌ آخرُ‌ عظيمٌ، ضَخمُ الجَناحَينِ كثيفُ الرِّيشِ، فإذا بهذِهِ الكَرمةِ تَعطِفُ أصولَها إليهِ وتمدُّ أغصانَها نحوَهُ ليسقيَها بعيدا عنِ الحقلِ الّذي نمَت فيهِ. 8 فلِماذا فعلَت ذلِكَ، وهيَ الّتي غُرِست في حقلٍ جيِّدٍ عِندَ مياهٍ غزيرةٍ، لتُنبِتَ أغصانا وتحمِلَ ثمرا وتصيرَ كَرمةً صالحةً؟
9 «قُلْ: هكذا قالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: أفتنجَحُ الكرمةُ؟ أفلا يقلَعُ النَّسرُ الأوَّلُ‌ أُصولَها ويقطعُ ثمرَها، فتيـبسَ أوراقُها؟ تَيـبسُ هِذِه الكرمةُ ولا حاجةَ إلى ذِراعٍ قويَّةٍ أو شعبٍ كثيرٍ لقلْعِها مِنْ جُذورِها 10 أفتَنجحُ إذا غُرِست هُناكَ؟ أفلا تَيـبسُ إذا مسَّتها الرِّيحُ الشَّرقيَّةُ؟ تَيـبسُ في الحقلِ الّذي نمَت فيهِ».
11 وقالَ ليَ الرّبُّ: 12 «قُلْ لشعبـيَ المُتمَرِّدِ: أعرفتُم ما معنى هذا المَثلِ؟ جاءَ مَلِكُ بابلَ إلى أُورُشليمَ وأخذَ مَلِكَها ورؤساءَها إلى بابلَ. 13 وأخذَ مِنْ نَسلِ المَلكِ وعاهدَهُ عَهدا وأدخلَهُ في حِلْفٍ وأخذَ عُظماءَ الأرضِ رهائنَ 14 لتكونَ المَملكَةُ ذليلةً ولا تَقدِرُ أنْ تَنهضَ، ولتَثبُت إنْ هيَ حَفِظتْ عَهدَهُ. 15 لكنَّ المَلِكَ تمرَّدَ علَيهِ بأنْ أرسلَ رُسُلَهُ إلى مِصْرَ ليَمدُّوهُ بكثيرٍ مِنَ الخَيلِ والرِّجالِ. أفيَنجحُ؟ أفيَنجو الّذي فعَلَ ذلِكَ: يَنقضُ العَهدَ وينجو!
16 «حَيٌّ أنا، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ، بل يموتُ هذا المَلِكُ في بابلَ حَيثُ يُقيمُ المَلِكُ الّذي ملَّكَهُ، لأنَّهُ أخلَّ بقسَمِهِ ونَقضَ عَهدَهُ. 17 وفِرعَونُ، ولو جاءَ بجيشٍ عظيمٍ وجَمعٍ كثيرٍ، لا يَقدِرُ أنْ يُعينَهُ في القتالِ حينَ يرفعُ البابليُّونَ المتاريسَ ويَبنونَ الأبراجَ ليُبـيدوا نُفوسا كثيرةً. 18 فالمَلِكُ ا‏زدرى القسَمَ ونقَضَ العَهدَ ومدَّ يَدَهُ إلى مِصْرَ وفعَلَ كُلَّ ذلِكَ، فكيفَ ينجو!
19 «لذلِكَ هكذا قالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: حَيٌّ أنا، سأجلِبُ على رأسِهِ العِقابَ لأنَّهُ أخلَّ بقَسَمِهِ أمامي ونَقضَ عَهدَهُ، 20 وأبسُطُ شبكتي علَيهِ فيؤخَذ وأصطادُهُ في حبالي وأجيءُ بهِ إلى بابلَ وأحاكِمُهُ هُناكَ على خيانتِهِ لي. 21 ونُخبَةُ جنودِهِ جميعا يَسقطونَ بالسَّيفِ، والباقونَ يُذرَّونَ في كُلِّ ريحٍ، فتعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ تكلَّمتُ».
22 وقالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: «سآخُذُ مِنْ أعالي الأرزِ. مِنْ رأسِ جُذوعِهِ غُصنا‌ وأغرِسُهُ على جبَلٍ شامخٍ شاهقٍ‌. 23 في جبَلِ إِسرائيلَ العالي أغرِسُهُ، فيُطلِـعُ أغصانا ويُثمِرُ ويصيرُ أرزا رائعا، فيأوي تَحتَهُ كُلُّ طائرٍ. كُلُّ حيوانٍ مُجنَّحٍ يأوي في ظِلِّ أغصانِهِ. 24 فتَعلمُ جميعُ أشجارِ البرِّيَّةِ أنِّي أنا الرّبُّ أذللتُ الشَّجرَ العاليَ ورفعتُ الشَّجرَ الوضيعَ، أيـبَستُ الشَّجرَةَ اليانعةَ وأينَعتُ الشَّجرَةَ اليابسةَ. أنا الرّبُّ قُلتُ وفعَلتُ».