Yankankatoo meŋ be laa la Yerusalaamu maralilaa kuruŋolu kaŋ
1 Wo to le, Yaawe* la Nooroo ye n taa, a ye n samba Batudulaa Buŋo* dundaŋ daa to meŋ ñaa be tilindiŋ tilibo karoo la. A fele, ŋa kee muwaŋ niŋ luulu le je looriŋ dundaŋ daa to jee. Banisirayila ñaatonka fula le be ì kono jee, mennu mu Yaasaniya, Asuri dinkewo ti, aniŋ Pelatiya, Benaya dinkewo. 2 Bituŋ Yaawe ko n ye ko, “Hadamadiŋo, i ye ñiŋ kewolu mennu je teŋ, wolu le ka feere jawoolu siti, aniŋ ka moolu yaamari kuu kuruŋ kewo la Yerusalaamu kono. 3 Ì ka a fo le ko, ‘Fo waatoo siita le ka buŋolu loo baŋ? Kaatu ñiŋ saatewo mulunta le ko kaleeroo, ntolu mulunta ko suboo. M̀ be a kono le, ka ǹ tankandi dimbaa maasiiboo ma.’ 4 Wo kamma la, hadamadiŋo, kiilaariyaa kumoo fo ì ma, ka ì jalayi.”
5 Wo to le, Yaawe la Nooroo jiita naŋ n kaŋ, a ko n ye ko: “A fo Banisirayila ye, nte Yaawe ye ñiŋ ne fo ì ye ko: Alitolu Banisirayilankoolu, ŋa ali fokumoolu niŋ ali la miira kuwolu bee loŋ ne. 6 Ali ye moo jamaa le faa, mennu furewolu be fatafatariŋ ñiŋ saatee mbeedoolu bee kaŋ.”
7 Wo kamma la, Maarii Yaawe ye ñiŋ ne fo ko: “Saatewo ñiŋ naata ke kaleeroo le ti moolu ye, ali ye mennu faa. Wo furewolu naata ke suboo ti a kono. Bari m be alitolu diyaakuyaa fintindi la ñiŋ saatewo kono le. 8 Baawo ali maŋ haañi keloo la, wo to m be keloo boyi la ali kaŋ ne.” Maarii Yaawe le ye a fo.
9 “M be ali fintindi la Yerusalaamu saatewo banta la le, ŋa ali duŋ bantala bankoolu* bulu ka yankankatoo laa ali kaŋ. 10 Aduŋ ali be faa la keloo le to, Banisirayila bankoo naanewo to. M be n na kiitiyo laa la ali kaŋ jee le to, ka ali halaki. Ali be a loŋ na le ko, nte le mu Yaawe ti. 11 Ñiŋ saatewo te ke la ali ye ko kaleeroo meŋ be ali fatewolu tankandi la dimbaa maasiiboo ma. Bari m be ali yankankati la le ka ali faa Banisirayila bankoo naanewo to. 12 Niŋ wo keta ali be a loŋ na le ko, nte le mu Yaawe ti. Ali balanta le ka bula n na luwaalu niŋ n na yaamaroolu nooma. Ali ka bula bantala bankoolu la luwaalu le nooma, mennu be ali daala.” Maarii Yaawe le ye a fo.
13 M be ñiŋ kiilaariyaa kumoolu fo kaŋ waati meŋ na doroŋ, Pelatiya, Benaya dinkewo boyita, a faata. Wo to le, ŋa m fayi bankoo to, m bitita n ñaadaa kaŋ, n wuurita santo ko, “M Maarii Yaawe, fo i be Banisirayila moo toomaalu bee turutumbuŋ na le baŋ?”
Yaawe la laahidoo mutamoolu ye
14 Bituŋ Yaawe la kumoo naata n kaŋ ko: 15 “Hadamadiŋo, moolu mennu be sabatiriŋ Yerusalaamu, wolu be ite la kuwo niŋ i baadiŋ Banisirayilankoolu la kuwo fo kaŋ, mennu be mutoo kono Babiloni bankoo kaŋ. Ì ka ñiŋ ne fo ko, alitolu jamfabaata Yaawe Batudulaa Buŋo la le. Wo kamma la, ì ko, Banisirayila bankoo mu itolu doroŋ ne taa ti.”
16 Maarii Yaawe ye ñiŋ ne fo ko: “A fo i baadiŋ Banisirayilankoolu ye, i niŋ mennu be mutoo kono ko: Tooñaa, nte Yaawe le ye a tinna ali taata wo bankoolu kaŋ daamennu jamfata ali la bankoo la, ŋa ali janjandi wo bankoolu kaŋ ne taariŋ. Bari hani wo, nte be ali fee le wo dinkiraalu to, fo ali si m batu noo wo bankoolu kaŋ ali be janjandiŋ daamennu to.
17 “Wo kamma la, a fo i baadiŋ mutamoolu ye, nte Yaawe, ì Maariyo ye ñiŋ ne fo ko: M be ali bondi la bantala bankoolu kaŋ ne, ŋa ali janjandi daamennu to, ka ali kafu ñoo ma, ka Banisirayila bankoo murundi ali kaŋ. 18 Aduŋ niŋ ali muruta naŋ Banisirayila bankoo kaŋ, ali be wo jalaŋ batudulaalu buruka la le, ì ka wo kuu haraamuriŋolu ke daamennu to. 19 M be sondome kiliŋo niŋ noora kutoo le duŋ na ì kono. M be wo sondome jaaroo bondi la ì kono le, ŋa sondomoo dii ì la meŋ si soŋ m ma. 20 Niŋ wo keta, ì be bula la n na luwaalu niŋ n na yaamaroolu nooma le, ì si soŋ ka ì muta kuuke. Wo to le, ì be ke la n na moolu ti, ŋa ke ì la Alla ti. 21 Bari moolu mennu sondomoolu be looriŋ jalambatoo niŋ kuu haraamuriŋ kewo kaŋ, m be wolu joo la ì la kebaaroolu la le.” Maarii Yaawe le ye a fo.
Yaawe la kallankeeyaa ye Yerusalaamu bula
22 Wo to le kerubu malaayikoolu* ye ì dampaŋolu werendende, ì tiita santo, ì niŋ wo sareeti siŋolu mennu be ì daala. Yaawe Banisirayila la Alla la kallankeeyaa* be ì kunto santo. 23 Bituŋ Yaawe la kallankeeyaa bota saatee ñiŋ kono, a taata konkoo santo, meŋ be saatewo tilibo karoo la. 24 Wo to le Yaawe la Nooroo ye n taa ka n samba, a ye m murundi Babiloni bankoo kaŋ, mutamoolu be sabatiriŋ daameŋ to. Wo le keta n na jeroo labandulaa ti. 25 Bituŋ Yaawe ye kuwolu mennu bee yitandi n na jeroo kono, ŋa ì bee saata wo mutamoolu ye jee.
الحكم على أورشليم
1 ثُمَّ رفعني الرُّوحُ وجاءَ بـي إلى البابِ الشَّرقيِّ لهَيكلِ الرّبِّ، فإذا عِندَ مدخَلِ البابِ خمسةٌ وعشرونَ رجُلا، ورأيتُ بَينَهُم يازنيا بنَ عزورَ وفلطيا بنَ بنايا، 2 الّذينَ يُفكِّرونَ بالإثْمِ ويُقدِّمونَ المَشورةَ السَّيِّئةَ في هذِهِ المدينةِ، 3 فيقولونَ: عمَّا قريـبٍ نبني بـيوتا‌. المدينةُ هيَ القِدْرُ ونحنُ اللَّحمُ‌. 4 لذلِكَ تنبَّأْ علَيهِم، أنذِرْهُم يا ا‏بنَ البشَرِ».
5 وحلَّ عليَّ روحُ الرّبِّ وقالَ لي: «قُلْ: هكذا قالَ الرّبُّ. أعرِفُ ما تقولونَ يا بَيتَ إِسرائيلَ وما يخطُرُ ببالِكُم. 6 أكثرتُم قَتلاكُم في هذِهِ المدينةِ ومَلأْتُم شوارِعَها. 7 فقَتلاكُم في وسَطِها هُمُ اللَّحمُ والمدينةُ هيَ القِدْرُ، وأنتُم سأُخرِجُكُم مِنها. 8 فَزِعتُم مِنَ السَّيفِ فأنا أجلُبُ علَيكُمُ السَّيفَ، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ! 9 وأُخرِجُكُم مِنَ المدينةِ وأُسلِّمُكُم إلى أيدي الغُرباءِ وأُنفِّذُ حُكمي فيكُم. 10 بالسَّيفِ تسقطونَ وعِندَ حدودِ أرضِ إسرائيلَ أحكُمُ علَيكُم، فتعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ. 11 هذِهِ المدينةُ لا تكونُ لكم قِدْرا، وأنتُم لا تكونونَ اللَّحمَ فيها، بل عِندَ حدودِ أرضِكُم أحكُمُ علَيكُم، 12 فتعلمونَ أنِّي أنا الرّبُّ الّذي ما سلَكتُم في فرائضِهِ ولا عمِلتُم بأحكامِهِ، بل عمِلتُم بأحكامِ الأمَمِ الّذينَ حَولَكُم».
13 وبَينَما أنا أتنبَّأُ ماتَ فلْطيا‌ بنُ بنايا، فسقَطتُ على وجهي ساجدا وصرَختُ بصوتٍ عظيمٍ: «آهِ، أيُّها السَّيِّدُ الرّبُّ، أتُفني الباقينَ مِنْ بَني إِسرائيلَ؟»
وعد الرب للمسبـيين
14 فقالَ ليَ الرّبُّ: 15 «يا ا‏بنَ البشَرِ، يقولُ سُكَّانُ أُورُشليمَ لإخوتِكَ وأقربائِكَ وكُلِّ بَني إِسرائيلَ الّذينَ في السَّبْـي: بما أنَّكُم ا‏بتَعدتُم عَنِ الرّبِّ، فلنا أُعطيت هذِهِ الأرضُ ميراثا. 16 فقُلْ لهُم: هكذا قالَ السَّيِّدُ الرّبُّ. إذا كنتُ أبعدتُهُم في الأمَمِ وشتَّتُّهُم في البُلدانِ، فأنا كُنتُ لهُم حَيثُ ذهبوا مَعبدا يَحميهِم‌. 17 وقُلْ لهُم ما قالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: سأجمَعُهُم مِنْ بَينِ الشُّعوبِ وأُعيدُهُم جميعا مِنَ البُلدانِ الّتي شتَّتُّهُم فيها وأعطيهِم أرضَ إِسرائيلَ. 18 فيجيئونَ إليها ويُزيلونَ جميعَ أصنامِها وأرجاسِها مِنها. 19 وأُعطيهِم قلبا جديدا وروحا جديدا في أحشائِهِم، وأنزِعُ مِنهُم قلبَ الحجَرِ وأُعطيهِم قلبا مِنْ لَحمٍ. 20 فيَسلكون في فرائِضي ويحفظون أحكامي ويعمَلوا بِها، فيكونونَ لي شعبا وأكونُ لهُم إلها‌. 21 أمَّا الّذينَ قلوبُهُم تـتبعُ الأصنامَ والأرجاسَ، فأجلُبُ على رؤوسِهِم عاقبةَ سُلوكِهِم، يقولُ السَّيِّد الرّبُ».
22 ثُمَّ رفَعَ الكروبـيمُ أجنحَتَهُم، وا‏رتفعتِ الدَّواليـبُ معَهُم ومَجدُ الرّبِّ فَوقَ الكاروبـيمِ. 23 وصعِدَ مَجدُ الرّبِّ عنِ المدينةِ ووقفَ على الجبَلِ شرقيَّها 24 ورفعني الرُّوحُ في الرُّؤيا وجاءَ بـي إلى المَسبـيِّينَ في أرضِ بابلَ، حَيثُ ا‏رتفَعت عنِّي الرُّؤيا الّتي رأيتُها. 25 فأخبَرتُ المسبـيِّينَ بكُلِّ ما أراني إياهُ الرّبُّ.