Mantoora fulanjaŋo: Totoolu
1 Wo to le Yaawe* ko Musa ye ko, “Taa Firawoona yaa, i ye a fo a ye ko, ‘Yaawe ye ñiŋ ne fo ko: N na moolu bula, ì ye taa, fo ì si m batu noo. 2 Niŋ i maŋ soŋ na ì bula la ì ye taa, m be i la bankoo bee mantoora la niŋ totoolu le la. 3 Nayili Boloŋo be faa la totoolu le la. Ì be naa la le fo i la mansabuŋo kono, aniŋ i la konoto buŋo to fo i la laaraŋo kaŋ, i la ñaatonkoolu la buŋolu kono, i la moolu kaŋ, aniŋ i la fuuroo niŋ i la mbuuru nooniraŋolu kono. 4 Totoolu be sele la i niŋ i la moolu kaŋ ne, aniŋ i la dookuulaalu bee.’ ”
5 Bituŋ Yaawe ko Musa ye ko, “A fo Haaruna ye, a ye a la dokoo taa, a ye a coodi boloŋolu, jiisiloolu, aniŋ daloolu kunto, fo totoolu si naa Misira bankoo kaŋ.” 6 Haaruna naata a buloo coodi Misira jiyolu kaŋ, bituŋ totoolu fintita, ì ye bankoo bee beŋ. 7 Bari batuutaatiyolu ye wo kuu kiliŋo le ke ì la batuutaayaa kono, ì fanaa ye a ke le, totoolu naata Misira bankoo kaŋ.
8 Firawoona ye Musa niŋ Haaruna kumandi, a ko, “Ali duwaa ka Yaawe daani, fo a si totoolu bondi n niŋ n na moolu bala. M be ali la moolu bula la le, ì ye taa sadaa* bondi Yaawe ye.”
9 Musa ko Firawoona ye ko, “M be seewoo la le ka duwaa i ye. N ñanta duwaa la i ye aniŋ i la dookuulaalu niŋ i la moolu ye waatoo meŋ, i si a fo n ye. Wo to ali niŋ totoolu be talaa la le, aduŋ feŋ te tu la jee, fo Nayili Boloŋo kono totoolu.”
10 Firawoona ko, “Saama i si duwaa n ye.” Musa ko a ye ko, “I ye meŋ fo, m be wo le ke la. Bituŋ i si a loŋ ko, alla-wo-alla le te jee, meŋ be ko Yaawe ntolu la Alla. 11 Totoolu be i niŋ i la buŋolu, i la dookuulaalu, aniŋ i la moolu bula la le, aduŋ ì be tara la Nayili Boloŋo dammaa le kono.”
12 Wo to le Musa niŋ Haaruna ye Firawoona tu jee. Bituŋ Musa ye Yaawe daani, a ye totoolu mennu naati, a si ì bondi Firawoona kaŋ. 13 Musa ye meŋ daani, Yaawe ye wo le ke. Totoolu bee faata buŋolu kono, luwolu to, aniŋ kunkoolu to. 14 Misirankoolu ye ì kafu ñoo ma, ka ì ke juruma baalu ti, fo bankoo bee ka sunkaŋ toto furewolu la. 15 Kabiriŋ Firawoona ye a je ko, dahaa naata le, a ye a sondomoo jandi, a balanta i lamoyi la Musa niŋ Haaruna la, ko Yaawe ye a fo nuŋ ñaameŋ.
Mantoora sabanjaŋo: Suusuulaalu
16 Wo to le Yaawe ko Musa ye ko, “A fo Haaruna ye, a ye a la dokoo taa, a ye kankaŋo tindi ka bo bankoo to. Aduŋ Misira bankoo muumee bee kankaŋo be ke la suusuulaalu le ti.” 17 Ì ye wo le ke. Kabiriŋ Haaruna ye a la dokoo taa, a ye kankaŋo tindi ka bo bankoo kaŋ, suusuulaalu naata moolu niŋ daafeŋolu kaŋ. Kankaŋo ñiŋ naata ke suusuulaalu ti Misira bankoo bee kaŋ. 18 Kabiriŋ batuutaatiyolu ye a kata batuutaayaa kono, ka suusuulaalu naati, ì maŋ a ke noo. Bituŋ suusuulaalu naata tara moolu niŋ daafeŋolu kaŋ. 19 Batuutaatiyolu ko Firawoona ye ko, “Ñiŋ mu Alla faŋo le buloo ti.” Bari Firawoona sondomoo jaata le, a maŋ i lamoyi, ko Yaawe ye a fo nuŋ ñaameŋ.
Mantoora naaninjaŋo: Siyolu
20 Bituŋ Yaawe ko Musa ye ko, “Wuli soomandaa juunoo, i ye Firawoona ñaato kuntu, niŋ a ka taa baa to. I ye a fo a ye ko, ‘Yaawe ye ñiŋ ne fo ko: N na moolu bula, ì ye taa, fo ì si m batu noo. 21 Niŋ i maŋ n na moolu bula, ì ye taa, m be sii koorewolu jamaa naati la i kaŋ, i la moolu, i la dookuulaalu, aniŋ i la buŋolu kono. Misirankoolu la buŋolu kono be faa la niŋ siyolu le la, aniŋ ì be bankoo meŋ faŋo kaŋ. 22 Bari wo luŋo n te Koseni tundoo mantoora la wo ñaama, n na moolu be sabatiriŋ daameŋ, siyolu te siyaa la jee. Bituŋ i si a loŋ ko, nte Yaawe be ñiŋ bankoo kaŋ ne. 23 M be fataŋ-fansoo ke la n na moolu niŋ i la moolu teema le. Ñiŋ taamanseeri kaawakuuyaariŋo be ke la le saama.’ ”
24 Yaawe naata a ke le. Sii kooree jamaa dunta Firawoona la mansabuŋo kono, a la dookuulaalu la buŋolu kono, aduŋ Misira bankoo muumee bee kaŋ naata tiñaa niŋ siyolu la.
25 Wo to le Firawoona ye Musa niŋ Haaruna kumandi, a ko, “Ali taa sadaa bo ali la Alla ye ñiŋ bankoo kaŋ.”
26 Bari Musa ko, “Wo te ke la siloo ti. Ǹ ka sadaalu mennu bo Yaawe ǹ na Alla ye, be ke la Misirankoolu tanoo le ti. Aduŋ niŋ ŋà sadaalu bo, mennu mu ì ñaa tanoo ti, fo ì te m̀ buŋ na baŋ? 27 Fo ŋà tili saba taamoo ke keñewuloo* kono, ka sadaalu bo Yaawe ǹ na Alla ye, ko a ye ǹ yaamari a la ñaameŋ.”
28 Firawoona ko, “M be ali bula la le, ali ye taa sadaalu bo Yaawe ali la Alla ye keñewuloo kono, bari ali kana jamfa baake. Saayiŋ ali duwaa n ye.”
29 Musa ye a jaabi ko, “Niŋ ŋà i bula doroŋ, m be Yaawe daani la le, aduŋ saama siyolu be fata la ite Firawoona niŋ i la dookuulaalu aniŋ moolu la le. A si koyi i la doroŋ ko, i kana i la jika jawuyaa ke, ka balaŋ moolu ye taa sadaalu bo Yaawe ye.”
30 Bituŋ Musa ye Firawoona bula, a ye Yaawe daani. 31 Musa ye meŋ daani, Yaawe ye wo le ke. Siyolu ye Firawoona niŋ a la dookuulaalu bula, aniŋ a la moolu. Hani sii kiliŋ ne maŋ tu jee. 32 Bari Firawoona ye a sondomoo jandi le kotenke, aduŋ a balanta moolu ye taa.
1 وقالَ الرّبُّ لموسى: «قُلْ لِهرونَ: أنْ يَمُدَّ يَدَهُ بِــعصاهُ على الأنهارِ والسَواقي والبُرَكِ ويُصعِدَ الضَّفادِعَ على أرضِ مِصْرَ». 2 فَمَدَّ هرونُ يَدَهُ على مياهِ مِصْرَ، فصَعِدَتِ الضَّفادِعُ وغطَّتِ الأرضَ. 3 وصَنعَ كذلِكَ السَّحَرَةُ بسِحْرِهِم وأصعَدوا الضَّفادِعَ على أرضِ مِصْرَ.
4 فدعا فِرعَونُ موسى وهرونَ وقالَ: «تَشفَّعا فيَّ إلى اللهِ، فيَرفعَ الضَّفادِعَ عنِّي وعَنْ شعبـي حتّى أُطلِقَ شعبَكُما ليُقَدِّموا الذَّبائِـحَ للرّبِّ». 5 فقالَ موسى لِفِرعَونَ: «أخبِرْني متى أتشَفَّعُ إلى اللهِ بِكَ وبِرِجالِكَ وشعبِكَ، فيَقطَعَ الضَّفادِعَ عَنكَ وعَنْ بُيوتِكَ ولا تبقَى إلاَّ في النَّهرِ؟» 6 قالَ: «غدا». فقالَ لَه موسى: «لِـيَكُنْ كما قُلتَ لِتَعرفَ أنَّ الرّبَّ إلهَنا لا نَظيرَ لَه، 7 فتَرتَفِـعَ الضَّفَادِعُ عَنكَ وعَنْ بُيوتِكَ وعَنْ رِجالِكَ وشَعبِكَ ولا تبقَى إلاَّ في النَّهرِ».
8 ولمَّا خرَجَ موسى وهرونُ مِنْ عِندِ فِرعَونَ، صَرخَ موسى إلى الرّبِّ ليَرفعَ الضَّفَادِعَ الّتي أنزَلَها على فِرعَونَ. 9 فا‏ستَجابَ اللهُ لَه وماتـتِ الضَّفادِعُ مِنَ البُيوتِ والدُّوْرِ والحُقولِ. 10 فجَمَعوها كُوَما كُوَما، وأنتَنَتِ الأرضُ مِنها. 11 فلمَّا رأى فِرعَونُ أنَّ الفَرَجَ جاءَهُ، قَسَّى قلبَهُ ولم يسمَعْ لهُما، كما قالَ الرّبُّ.
الضربة الثالثة: البعوض
12 فقالَ الرّبُّ لموسى: «قُلْ لِهرونَ: أنْ يَمُدَّ عصاهُ ويضرِبَ تُرابَ الأرضِ فيَصيرَ بَعوضا في جميعِ أرضِ مِصْرَ». 13 ففعَلَ كذلِكَ: مَدَّ هرونُ يَدَهُ بِــعصاهُ وضرَبَ تُرابَ الأرضِ، فخَرجَ البَعوضُ‌ على النَّاسِ والبَهائِمِ وصارَ كُلُّ تُرابِ الأرضِ بَعوضا في جميعِ أرضِ مِصْرَ. 14 وحاوَلَ السَّحَرَةُ بِسحْرِهِم أنْ يُخرِجوا البَعُوضَ‌، فلم يقدِروا. وكانَ البَعوضُ على النَّاسِ والبهائِمِ. 15 فقالَ السَّحَرَةُ لفِرعَونَ: «هذِهِ إصبَعُ اللهِ‌». وا‏شْتَدَّ قلبُ فِرعَونَ قَساوَةً، فَلم يسمَعْ لموسى وهرونَ، كما قالَ الرّبُّ.
الضربة الرابعة: الذباب
16 وقالَ الرّبُّ لموسى: «بَكِّرْ في الغدِ وقِفْ أمامَ فِرعَونَ وهوَ خارِجٌ إلى النَّهرِ وقُلْ لَه: «يقولُ لكَ الرّبُّ أطلِقْ شعبـي مِنْ مِصْرَ لِـيَعبُدوني 17 فإنْ رفَضْتَ أنْ تُطلِقَهُم أُرسِلُ علَيكَ وعلى رِجالِكَ وشعبِكَ وبُيوتِكَ الذُّبَابَ‌ حتّى تمتَلئَ مِنهَا بُيوتُ المِصْريِّينَ والأرضُ الّتي هُم علَيها. 18 ولكنِّي أستَثْني في ذلِكَ اليومِ أرضَ جاسَانَ‌ الّتي يُقيمُ بها شعبـي، فلا يكونُ هُناكَ ذُبابٌ. فتَعرِفُ أنِّي أنا الرّبُّ في الأرضِ، 19 حينَ أُمَيِّزُ بَينَ شعبـي وشعبِكَ. وغدا تَتِمُّ هذِهِ العجيـبَةُ». 20 ففعَلَ الرّبُّ كذلِكَ. ودخَلَ الذُّبابُ بَيتَ فِرعَونَ وبُيوتَ رِجَالِهِ وجميعَ أرضِ مِصْرَ بِكثرَةٍ وأفسَدَ الأرضَ.
21 فدَعا فِرعَونُ موسى وهرونَ وقالَ: «ا‏ذْهَبَا قَدِّما الذَّبائِـحَ لإلهِكُم، ولكِنْ في هذِهِ الأرضِ». 22 فأجابَهُ موسى: «لا يَحسُنُ أنْ نفعَلَ هذا، لأنَّنا نذبَحُ لِلرّبِّ إلهِنا ما هوَ رِجْسٌ عِندَ المِصْريِّينَ. فهَل نذبَحُ أمامَ عُيونِهِم ما هوَ رِجْسٌ عِندَهُم ولا يرجُمونَنا‌؟ 23 أطلِقْنا فنسيرَ في البرِّيَّةِ مَسيرةَ ثلاثةِ أيّامٍ ونُقَدِّمَ الذَّبائحَ للرّبِّ إلهِنا كما أمرَنا». 24 فقال فِرعَونُ: «أنا أُطلِقُكُم لِتُقَدِّموا الذَّبائِـحَ لِلرّبِّ إلهِكُم في البرِّيَّةِ، ولكِنْ لا تَبتَعِدُوا. تشَفَّعَا فيَّ». 25 فقالَ موسى: «سأخرُجُ الآنَ مِنْ عِندِكَ وأتشَفَّعُ فيكَ إلى اللهِ، فيرفَعُ الذُّبابَ عَنكَ وعَنْ رِجالِكَ وشعبِكَ غدا. ولكِنْ لا تخدَعْنا مرَّةً أُخرى، فترفُضَ أنْ تُطلِقَ الشَّعبَ لِـيُقَدِّموا الذَّبائِحَ للرّبِّ».
26 وخرَجَ موسى مِنْ عِندِ فِرعَونَ وتشَفَّعَ فيهِ إلى الرّبِّ. 27 فا‏ستَجابَ الرّبُّ لموسى ورفَعَ الذُّبابَ عَن فِرعَونَ وعَن رِجالِهِ وشعبِهِ، حتّى لم تَبقَ ذُبابَةٌ واحدَةٌ. 28 وقَسَّى فِرعَونُ قلبَهُ هذِهِ المرَّةَ أيضا، فلم يُطلِقِ الشَّعبَ مِنْ أرضِ مِصْرَ.