Yetiro taata Musa kumpabo
1 Yetiro, Midiyaninkoolu la piriisoo* aniŋ Musa bitankewo, ye kuwolu bee moyi le, Alla ye mennu ke Musa ye aniŋ a la moolu Banisirayilankoolu. Yaawe* ye ì bondi naŋ Misira ñaameŋ, a ye wo fanaa moyi le. 2 Bituŋ a taata Musa yaa, a niŋ Sipora, Musa la musoo, a ye meŋ tu nuŋ kooma, 3 aniŋ Kerisomu niŋ Eliyesa, a dinkee fuloo. Musa ko nuŋ ne ko, “N keta tumarankewo le ti, ñiŋ bankoo kaŋ.” Bituŋ a ye a dinkee doo toolaa Kerisomu la. 4 A ko fanaa ko, “M faamaa la Alla le ye m maakoyi, a ye n kanandi fo Firawoona maŋ m faa noo.” Bituŋ a ye dinkee doo toolaa Eliyesa la.
5 Yetiro Musa bitankewo niŋ Musa dinkewolu niŋ a la musoo taata Musa yaa keñewuloo* kono, a ye daakaa loo Alla la konkoo daala daameŋ to. 6 Yetiro ye kumoo kii a ye ko, “Nte Yetiro meŋ keta i bitankewo ti, n niŋ i la musoo niŋ i dinkee fuloo ka naa i yaa le.” 7 Wo to le Musa fintita ka taa a bitankewo benduŋ, a ñoyita, a ye a sumbu. Ì ye ñoo kontoŋ, bituŋ ì dunta tiriliisoo* kono.
8 Musa ye kuwolu bee seyinkaŋ a bitankewo ye, Yaawe ye mennu ke Firawoona niŋ Misirankoolu la Banisirayilankoolu la kuwo kamma la, ì ye bataa kuwolu mennu taki siloo kaŋ, ka taa Yaawe ye ì tanka ñaameŋ. 9 Yetiro seewoota le ka a moyi, Yaawe ye kuu betoolu mennu ke Banisirayilankoolu ye, ka ì tankandi Misirankoolu ma. 10 A ko, “Tenturoo be Yaawe ye, meŋ ye ali bondi Misirankoolu niŋ Firawoona bulu aniŋ meŋ ye moolu tanka Misirankoolu semboo ma. 11 Saayiŋ ŋa a loŋ ne ko, Yaawe le semboo warata alloolu bee ti, kaatu a ye ñiŋ ke moolu le la, mennu ye ì faŋ wara Banisirayilankoolu ti, ka ì mantoora.” 12 Wo to le Yetiro ye jani sadaa* niŋ sadaa koteŋolu bo Alla ye. Haaruna niŋ Banisirayila alifaalu bee naata le, ì niŋ Musa bitankewo ye mbuuroo domo Yaawe ñaatiliŋo la.
Kiitindirilaalu tomboŋo
(5 Musa 1:9-18)
13 A saamoo Musa ye a la siiraŋo taa, ka ke moolu ye kiitindirilaa ti. Ì loota le ka a muru kabiriŋ soomandaa fo wulaaroo. 14 Kabiriŋ Yetiro ye Musa je, a ka kuwo meŋ bee ke moolu ye, a ye ñininkaaroo ke ko, “Ite ka muŋ ne bee ke moolu ye teŋ? Muŋ ne ye a tinna, i kiliŋ ka kiitiyo ke, moolu ye tara looriŋ i kunto ka bo soomandaa fo suutoo?”
15 Musa ye a jaabi ko, “Kaatu moolu ka naa n yaa le, ka Alla la lafoo ñini. 16 Niŋ ì dammaalu dunta ñoo la, ì ka naa nte le yaa, ŋa ì teemoo fo. Bituŋ ŋa ì kalamutandi Alla la yaamaroolu niŋ a la luwaalu la.”
17 Musa bitankewo ye a jaabi ko, “I ka meŋ ke, a maŋ beteyaa. 18 I niŋ ñiŋ moolu mennu ka naa i yaa, ali ka ali faŋolu dookundi baake le. Dookuwo ñiŋ siyaabaata le, i kiliŋ ye a ke. 19 Saayiŋ i lamoyi, ŋa i diyaamundi, aduŋ Allamaa Alla ye tara i fee. Ite le ñanta tara la moolu niŋ Alla teema, ka ì la kiitii kuwolu futandi a ma. 20 Ì karandi yaamaroolu niŋ luwaalu la, i ye ì la baluuñaa yitandi ì la aniŋ ì ñanta dookuwo meŋ ke la. 21 Bari i si tombondiroo ke moolu bee kono, mennu ye londoo soto, moolu mennu silata Alla la, jikoo be mennu la kuwo to, aduŋ ì ye duku mutoo koŋ, wolu taa ka dookuwo ke moo wuli kiliŋolu, kemoolu, taŋ luuloolu aniŋ taŋolu ye. 22 Ì si ke kiitindirilaalu ti moolu ye waati-wo-waati, bari kuwolu mennu koleyaata ì fee, ì si wolu naati i ye. Kuwolu mennu maŋ koleyaa, ì faŋolu si wo kiitiyolu kuntu noo le. Wo le be dunoo feeyandi la i kaŋ, kaatu wolu niŋ i be deŋ na a la le. 23 Niŋ i ye ñiŋ ke, ko Alla ye a yaamari ñaameŋ, i te bataa baa soto la, aduŋ ñiŋ moolu bee kontaaniriŋolu si seyi ì la suwolu kono.”
24 Musa ye i lamoyi a bitankewo la, aduŋ a ye feŋ-wo-feŋ fo a ye, a ye wo le ke. 25 A ye londitiyolu tomboŋ ka bo Banisirayila bee kono, a ye ì ke moo wuli kiliŋolu, kemoolu, taŋ luuloolu aniŋ moo taŋolu la ñaatonkoolu ti. 26 Ì tarata kiitindiroo ke la moolu ye le waati-wo-waati. Ì ka kuu koleŋolu samba Musa le ye, bari mennu maŋ koleyaa, ì faŋolu le ka wolu kiitiyo kuntu.
27 Wo to le Musa niŋ Yetiro talaakuuta, bituŋ a seyita a la suwo kono.
لقاء موسى ويثرون
1 وسمِعَ يَثْرونُ كاهنُ مِديانَ وحَمُو موسى بكلِّ ما عمِلَ الرّبُّ لموسى ولإِسرائيلَ شعبِهِ حينَ أخرجَهُم مِنْ مِصْرَ. 2 وكانَ يَثْرونُ ا‏سترجَعَ ا‏بنَتَهُ صَفُّورةَ ا‏مرأةَ موسى 3 وا‏بنَيها‌ اللّذَينِ سَمَّى موسى أحدَهُما جَرشومَ‌ وقالَ: «لأنِّي كنتُ نزيلا في أرضٍ غريـبَةٍ»، 4 وسَمَّى الآخرَ أليعازَرَ‌ وقالَ: «لأنَّ إلهَ أبـي نصَرَني وأنقَذَني مِنْ سيفِ فِرعَونَ». 5 فجاءَ يَثْرونُ بهؤلاءِ إلى موسى في البرِّيَّةِ حيثُ كانَ نازلا عِندَ جبَلِ اللهِ‌. 6 ولمَّا قيلَ لموسى: «ها حَمُوكَ يَثْرونُ قادِمٌ إليكَ معَ ا‏مرَأتِكَ وا‏بنَيكَ، 7 خرجَ موسى للقائِهِ وسجدَ وقبَّلهُ. وا‏ستَفسَرَ كُلُّ واحدٍ مِنهُما عَنْ سلامَةِ الآخَرِ ودَخَلا إلى الخَيمَةِ. 8 وقَصَّ موسى على حَميّهِ جميعَ ما فعلَ الرّبُّ بفِرعَونَ والمِصْريِّينَ منْ أجلِ بَني إِسرائيلَ، وجميعَ ما نالَهُم مِنَ المَشقَّةِ في الطَّريقِ، وكيفَ أنقَذَهُمُ الرّبُّ. 9 فسُرَّ يَثْرونُ بما عمِلَه الرّبُّ لبَني إِسرائيلَ مِنْ إحسانٍ فائقٍ، حينَ أنقذَهُم مِنْ أيدي المِصْريِّينَ، 10 وقالَ يَثْرونُ: «تَباركَ الرّبُّ الّذي نجَّاكُم مِنْ أيدي المِصْريِّينَ ومِنْ يَدِ فِرعَونَ. تَباركَ الرّبُّ الّذي نجَّى شعبَهُ مِنْ تَحتِ أيدي المِصْريِّينَ‌، 11 الآنَ علِمتُ أنَّ الرّبَّ أعظمُ مِنْ جميعِ الآلهَةِ، لأنَّه صنَعَ هذا بالمِصْريِّينَ‌ حينَ طغَوا علَيكُم».
12 وقدَّمَ يَثْرونُ مُحرقَةً وذبائِـحَ للهِ. وجاءَ هرونُ وجميعُ شُيوخِ بَني إِسرائيلَ لِـيأكلوا معَهُ أمامَ مذبَحِ اللهِ.
تعيـين القضاة
13 وجلسَ موسى في اليومِ الثَّاني ليَقضيَ للشَّعبِ، فوقفَ الشَّعبُ أمامَهُ مِنَ الصَّباحِ إلى المساءِ. 14 فلمَّا رأى يَثْرونُ كُلَّ ما كانَ على موسى أنْ يفعَلَه لِلشَّعبِ قالَ لَه: «ما هذا؟ وما بالُكَ جالسا وحدَكَ لِتَقضيَ لجميعِ الشَّعبِ وهُمْ واقِفونَ أمامَكَ مِنَ الصَّباحِ إلى المساءِ؟» 15 فأجابَهُ موسى: «يجيءُ إليَّ الشَّعبُّ ليعلَموا إرادةَ اللهِ. 16 إذا كانَت لهُم دعوى يجيئونَ فأقضي بَينَ الفريقَينِ وأُعَرِّفُهُم فرائِضَ اللهِ وشرائِعَهُ». 17 فقالَ يَثْرونُ لموسى: «لا خيرَ في ما تعمَلُ. 18 فأنتَ تُتعِبُ نفْسَكَ وتُتعِبُ هذا الشَّعبَ معَكَ، لأنَّ الحِمْلَ أثقَلُ منْ أنْ تَحمِلَهُ وحدَكَ. 19 والآنَ ا‏سْمَعْ نصيحَتي فيكونَ اللهُ معَكَ: كُنْ أنتَ وسيطا للشَّعبِ عِندَ اللهِ ترفعُ إليهِ دعاوِيَهُم، 20 وتُعلِنُ لهُمُ الفَرائِضَ والشَّرائِعَ، وتُعَرِّفُهُمُ الطَّريقَ الّذي يسلُكونَهُ والنَّهْجَ الّذي ينهَجونَه. 21 وا‏ختَرْ مِنَ الشَّعبِ كُلِّهِ رِجَالا أكْفَاءَ يخافونَ اللهَ وأُمنَاءَ يكرَهونَ الرَّشوةَ، ووَلِّهِم على الشَّعبِ رؤساءَ ألوفٍ ومئاتٍ وخَماسينَ وعَشَراتٍ 22 يَقضونَ للشَّعبِ في كُلِّ وقتٍ ويرفعونَ إليكَ كُلَّ أمرٍ خطيرٍ ويحكمونَ هُم في كُلِّ أمرٍ صغيرٍ، فيحمِلونَ الحِمْلَ معَكَ ويُخَفِّفونَ عَنكَ. 23 فإنْ أنتَ عمِلْتَ هكذا وأمَرَكَ اللهُ بهِ. أمكنَكَ الاحتِمالُ، وجميعُ هذا الشَّعبِ ينصَرفونَ إلى بُيوتِهِم بسلامٍ‌».
24 فسمِعَ موسى مِنْ يَثْرونَ حَميِّهِ وعمِلَ بكُلِّ ما قالَ لَه. 25 فا‏خْتارَ رِجالا أكْفَاءَ مِنْ جميعِ بَني إِسرائيلَ وَوَلاَّهُم على الشَّعبِ رؤساءَ ألوفٍ ومئاتٍ وخَماسينَ وعَشَراتٍ. 26 فكانوا يَقضونَ للشَّعبِ في كُلِّ وقتٍ، وكُلِّ دعوى صعبةٍ يرفعونَهَا إلى موسى، وكلِّ دعوى بسيطةٍ يحكُمونَ هُم فِـيها.
27 ثمَّ ودَّعَ يَثْرونُ موسى ورجَعَ إلى أرضِهِ.