Moridekayi la buuñaa
1 Wo suutoo mansa maŋ siinoo noo. Bituŋ a ko ì ye bankoo taarika kitaaboo samba a ye naŋ, hakilibulandiraŋ kuwolu be safeeriŋ meŋ kono, fo ì si a karaŋ a ye. 2 Ì ye ñiŋ ne tara safeeriŋ jee ko, Moridekayi le ye kulloolu waañaari mansa la daa kantalaa fuloo Bikitana niŋ Teresi ye meŋ siti ka mansa faa.
3 Mansa ko ì ye ko, “Moridekayi ye muŋ horoma niŋ buuñaa le soto ñiŋ kuwo kamma la?” Mansa la fondinkewolu mennu ka a maakoyi, ye a jaabi ñiŋ na ko, “Feŋ-wo-feŋ ne maŋ ke a ye.”
4 Mansa ko, “Moo jumaa le be luwo to?” Saayiŋ-saayiŋ ne Hamani dunta mansa la buŋo luwo banta la, ka diyaamu mansa ye ko, a be Moridekayi deŋ na moo dendulaa bala le, a ye meŋ dadaa. 5 Mansa la fondinkewolu ye a jaabi ko, “Hamani le be looriŋ luwo to.” Mansa ko ì ye ko, “Ali a samba naŋ konoto.”
6 Kabiriŋ Hamani dunta, mansa ye a ñininkaa, “Muŋ ne ñanta ke la moo ye, mansa lafita ka meŋ buuñaa?”
Saayiŋ Hamani ko a faŋo ye ko, “Nte koolaa jumaa le be jee mansa ñanta meŋ buuñaa la?” 7 Bituŋ a ye mansa jaabi ko, “Mansa lafita moo meŋ buuñaa la, 8 a fo ì ye mansa dendikoo naati, mansa ye meŋ duŋ aniŋ suwoo meŋ, mansa siita a kaŋ, meŋ ye mansanaafoo soto a kuŋo to. 9 Bituŋ dendikoo niŋ suwoo si dii moo kiliŋ na mansa la maralilaa kummaalu kono. Ì si dendikoo duŋ moo la, mansa lafita ka meŋ buuñaa. Aduŋ a si wo selendi suwoo kaŋ, a ye yaayi a fee saatee sila fanuriŋolu to, a ye a la kuwo kankulaa ko, ‘Ali a juubee, mansa ka moo joo ñaameŋ, a lafita ka meŋ buuñaa.’ ”
10 Mansa ko Hamani ye ko, “Taa siiñaa kiliŋ, i ye dendikoo niŋ suwoo taa. Aduŋ i ye meŋ fo, i si wo ke Moridekayi Yahuudoo ye. A ka sii mansa la koridaa daa le to. I ye feŋ-wo-feŋ beteyandi, i kana a tu kooma.”
11 Bituŋ Hamani ye dendikoo niŋ suwoo taa, a ye dendikoo duŋ Moridekayi la, a ye a selendi suwoo kaŋ, a be a ñaato saatee sila fanuriŋolu to, ì taatoo a be a kankulaa la moolu ye, “Ali a juubee, mansa ka moo joo ñaameŋ, a lafita ka meŋ buuñaa.”
12 Kabiriŋ wo keta, Moridekayi muruta mansa la koridaa daa to. Bari Hamani tariyaatoo seyita, a ye a kuŋo biti niikuyaa kamma la. 13 Kuwolu mennu keta a la, a ye a bee seyinkaŋ a la musoo Seresi niŋ a teeroolu ye. A la yaamarilaalu niŋ a la musoo ko a ye ko, “Niŋ Moridekayi le ye a tinna i dawuloo datita ka jii, aduŋ Yahuudoo le mu, niŋ i loota a fee i la kuwolu bee be tiñaa la le.”
14 Kabiriŋ ì niŋ a be diyaamu kaŋ, mansa la dookuulaalu naata, ì ye Hamani tariyaatoo samba feetoo to Esita ye meŋ parendi.
الملك يكرم مردخاي
1 وفي تِلكَ اللَّيلَةِ أرِقَ المَلِكُ، فأمَرَ أنْ يُؤتَى بِكِتابِ أخبارِ الأيّامِ‌ ليُقرَأَ أمامَهُ، 2 فوَجَدَ فيهِ أنَّ مُرْدخايَ أخبَرَ أنَّ بَعْتانا وتارَشَ اللَّذَينِ هُما مِنْ خِصيانِ المَلِكِ وحُرَّاسِ بابِهِ عزَما على قَتْلِ المَلِكِ أحشويروشَ‌. 3 فقالَ المَلِكُ: «ماذا نالَ مُرْدخايُ مِنَ التَّكريمِ والتَّعظيمِ جَزاءَ عمَلِهِ هذا؟» فقالَ الّذينَ كانوا يَخدمُونَه في تِلكَ السَّاعةِ: «لم يَنَلْ شيئا». 4 فسألَ المَلِكُ خدَمَهُ: «مَنِ الرَّقيـبُ في دارِ القصرِ هذِهِ اللَّيلَةَ؟» وكانَ هامانُ في خارِجِ الدَّارِ، جاءَ ليُكلِّمَ المَلِكَ في تَعليقِ مُرْدخايَ على الخشَبةِ الّتي أعَدَّها لَه. 5 فأجابَهُ خدَمُهُ: «هامانُ واقِفٌ في الدَّارِ». فقالَ المَلِكُ: «أدخِلُوهُ». 6 فلمَّا دخَلَ قالَ لَه المَلِكُ: «كيفَ يُكرَّمُ رَجُلٌ يَرغَبُ المَلِكُ في أنْ يُكرِّمَهُ؟» فقالَ هامانُ في نفْسِهِ: «مَنْ يَرغَبُ المَلِكُ في أنْ يُكَرِّمَهُ أكثَرَ مِنِّي؟» 7 وقالَ للمَلِكِ: «مَنْ يَرغَبُ المَلِكُ في أنْ يُكَرِّمَهُ 8 يأتونَهُ بِثيابِ المَلكِ وبالفرسِ الّذي يَركَبُهُ المَلِكُ ويُوضَعُ تاجُ المُلْكِ على رأسِهِ. 9 وتُسَلَّمُ الثِّيابُ والفرسُ إلى يَدِ رَجُلٍ مِنْ حاشيةِ المَلِكِ وكِبارِ الزُّعَماءِ فَيُلبِسونَ مَنْ يَرغَبُ المَلِكُ في أنْ يُكَرِّمَهُ، ويُركِبُونَه على الفرسِ في ساحةِ المدينةِ، ويُنادونَ أمامَهُ: «هكذا يُكَرَّمُ الرَّجُلُ الّذي يَرغَبُ المَلِكُ أنْ يكَرِّمَهُ‌». 10 فقالَ المَلِكُ لِهامانَ: «أسرِعْ وخُذِ الثِّيابَ والفرسَ، كما قُلتَ، وا‏عمَلْ هكذا لِمُرْدخايَ اليهوديِّ الجالِسِ بِبابِ المَلِكِ، ولا تُهْمِلِ العمَلَ بِكلِمةٍ واحدةٍ مِمَّا قُلتَهُ أنتَ.» 11 فأخَذَ هامانُ الثِّيابَ والفرسَ وألبَسَ مُرْدخايَ وأركبَهُ في ساحةِ المدينةِ ونادى أمامَهُ: «هكذا يُكَرَّمُ الرَّجُلُ الّذي يَرغَبُ المَلِكُ في أنْ يُكَرِّمَهُ».
12 ورجَعَ مُرْدخايُ إلى بابِ المَلِكِ، وأسرَعَ هامانُ إلى بَيتِه حزينا مُغَطَّى الرَّأسِ 13 وأخبَرَ زارَشَ زَوجَتَهُ وجميعَ أصدِقائِهِ بِكُلِّ ما جَرى لَه. فقالَ مُستَشارُوهُ وزارَشُ زَوجَتُهُ: «إنْ كانَ مُرْدخايُ الّذي ا‏بتَدأت مكانَتُكَ تَسقُطُ أمامَهُ هوَ مِنْ نَسلِ اليهودِ، فلا تَقوَى علَيهِ بَعدُ، بل أنتَ تسقُطُ بَينَ يَدَيهِ».
14 وفيما هُم يَتكلَّمُونَ معَهُ جاءَ خِصيانُ المَلِكِ وأخَذوا هامانَ مُسرِعينَ إلى الوليمةِ الّتي أعَدَّتْها أستيرُ.