Daniyeli ye saajiikotoŋo niŋ baakotoŋo je a la jeri fulanjaŋo kono
1 Belisasa la mansayaa sanji sabanjaŋo kono, ŋa jeroo ke tukuŋ, folooto taa koolaa. 2 Jeroo ñiŋ kono, n taata m faŋ je Susa saatewo la tatoo le kono, meŋ be Elamu kumandaŋ mara bankoo kaŋ. Ŋa m faŋ je looriŋ Ulayi jiibori dinkoo le daala. 3 Ŋa juubeeroo ke, n taata saajiikotoŋo je looriŋ jiibori dinkoo tintoo la. A ye bina fula le soto, aduŋ ì bee le jaŋayaata. Bari doo le jaŋayaata doo ti. Jaŋayaariŋo le labanta finti la. 4 Ŋa a je saajiikotoŋo junkurutoo ye a kuŋo loo tilijii maafaŋo la, aniŋ bulubaa karoo niŋ maraa karoo la. Daafeŋ buka i loo noo a fee, aduŋ moo buka feŋ tankandi noo a ma. Meŋ diyaata a ye, a ka wo le ke, aduŋ a naata jambandi-jambandi laalaa.
5 M be ñiŋ kuwo koroosi kaŋ doroŋ, ŋa baakotoŋo je a be bo kaŋ naŋ tilijiyo la, a be duniyaa fara kaŋ naŋ. A be tariyaariŋ, a ka munta a siŋo buka bankoo maa. Bina faramansariŋ kiliŋ ne tarata a ñaalu teema. 6 A naata saajiikotoŋo kaŋ, ŋa meŋ je looriŋ jiibori dinkoo tintoo la. A saŋarariŋo niŋ semboo le borita a kaŋ. 7 Ŋa a je a ye saajiikotoŋo ñiŋ boyinkaŋ. A kamfaabaata a kamma le, aduŋ a ye a junku le fo a ye a bina fuloo kati. Saajiikotoŋo ñiŋ maŋ sembe soto ka i loo a fee, aduŋ a ye a busandi duuma le, a dorita a kaŋ. Moo maŋ soto, meŋ si a tankandi noo a bulu.
8 Bituŋ baakotoŋo ñiŋ jambandita. Bari kabiriŋ a futata a la sembe waroo daŋo to, a bina baa ñiŋ katita. Wo le to bina faramansariŋ naani fintita naŋ, ì be tilindiŋ karoo bee la. 9 Binandiŋo naata finti bina kiliŋ bala, ñiŋ bina naanoolu kono. Binandiŋo la semboo lafaata baake bulubaa karoo la, aniŋ tilibo karoo la, aniŋ banku neemariŋo kaŋ. 10 A semboo la waroo futata Arijana kafoo moolu ma le, fo a ye kafoo moo doolu boyindi, ka taa looloo doolu, a dorita ì kaŋ. 11 A ye a la faŋ waroo tiliŋ hani kafoo la Mansa faŋo la le. A ye luŋ-wo-luŋ sadaa* la kuwo faliŋ ne, ka a bondi a be looriŋ nuŋ ñaameŋ, a ye Alla Batudulaa Buŋo* kosondi, 12 aniŋ Alla la moolu. A ye kuu ñantabaloo le seyi luŋ-wo-luŋ sadaalu noo to. A ye tooñaa boyindi le, aduŋ a ye ñaatotaa soto kuwolu to le, a ye mennu ke.
13 Bituŋ ŋa malaayikoo moyi a be malaayika doo ñininkaa la ko, “Janniŋ muŋ tuma le ñiŋ jeroo kuwolu be tara la ke kaŋ? Jeroo meŋ keta luŋ-wo-luŋ sadaa la kuwo ti, aniŋ moolu la ì koo dii Alla la, meŋ ye kasaaroo samba naŋ, ka taa Alla Batudulaa Buŋo boyoo, aniŋ Arijana kafoo moolu doriŋ-doriŋo.”
14 Malaayika doo ñiŋ ye a jaabi ñiŋ ne la ko, “A be taa le fo soomandaa niŋ wulaara wuli fula aniŋ keme saba ye tambi, wo waatoolu bee la, sadaa te bo la. Bituŋ Alla Batudulaa Buŋo si naa seneyandi a ñaama.”
Jibiril ye jeroo fasari
15 Kabiriŋ nte Daniyeli ye ñiŋ kuwo je, ŋa a kata le ka a fahaamu. Bituŋ loodulaa kiliŋ ŋa kee muluŋo je looriŋ n ñaatiliŋo la. 16 Ŋa moo kumandiri kaŋo moyi naŋ Ulayi jiibori dinkoo tintoo la. A ko, “Jibiril, ñiŋ kewo ye kuwo meŋ je, a kotoo fo a ye.”
17 Wo le to Jibiril naata loo n daala. N silata le fo ŋa m boyi a ye bankoo to. Bituŋ a ko n ye ko, “Ite hadamadiŋo, a loŋ ko, jeroo ñiŋ ye duniyaa la baŋ waatoo le yitandi.”
18 Kabiriŋ a be diyaamu kaŋ n ye, siinoo baa ye n taa, m be laariŋ n ñaadaa kaŋ bankoo to. Bari a ye m muta le, a ye n londi n siŋolu la. 19 A ko n ye ko, “A juubee, m be a yitandi la i la le meŋ be ke la Alla la kamfaa labandulaa to. Jeroo ñiŋ ye labandulaa la kuwo le yitandi, Alla ye meŋ londi fokabaŋ. 20 I ye saajiikotoŋo meŋ je bina fula be a la, wo mu Mediyankoolu niŋ Perisiyankoolu la mansamarali bankoolu le misaaloo ti. 21 Baakotoŋo wo mu Jirisinkoolu la mansamarali bankoo le misaaloo ti, aduŋ bina faramansariŋo meŋ be a ñaalu teema, wo le mu a mansakee foloo ti. 22 Bina naanoolu mennu fintita kabiriŋ bina foloo katita, wo kotoo mu ñiŋ ne ti ko, wo bankoo be fara la mansamarali banku naani le ti, aduŋ wolu te bambaŋ na komeŋ mansamarali banku foloo.
23 “Ì la maraloo bandulaa to, niŋ kuu jawoolu futata ì dandulaa ma, mansakewo be soto la le, meŋ konoo be faa la, aduŋ a be ke la feerentuŋ baa le ti. 24 A semboo la waroo be lafaa la le, bari a te ke la a fansuŋ semboo la. A be kasaara kuwo ke la le, meŋ silaŋo be wara la baake, aduŋ a ye kuu-wo-kuu ke, a be ñaatotaa soto la le. A be moo sembemaalu kasaara la le, aniŋ Alla faŋo la moolu. 25 Ka bo niŋ a la feerentuŋyaa la, a be neeneeroo ke la le, a ye ñaatotaa soto, aduŋ a be ñiŋ ne muta la a sondomoo kono ko, ate mu moo baa le ti. Ka bo niŋ terendiroo la, a be moo jamaa le faa la. A be balaŋo tiliŋ na hani mansoolu la Mansoo faŋo la le, bari a be kasaara la le, aduŋ hadamadiŋ bulu te a maa la.
26 “Jeroo ñiŋ kono, meŋ fota wulaara sadaalu niŋ soomandaa sadaalu la kuwo to, tooñaa le mu. Bari a kuwo ñiŋ tu kulloo to saayiŋ, kaatu a be ke la waati jaŋ ne ti janniŋ a be ke la.”
27 Nte Daniyeli korita le, aduŋ n saasaata le fo tili dantaŋ. Bituŋ n naata kendeyaa saasaa to, m muruta dookuwo la, mansa ye m bula meŋ na. Bari jeroo ñiŋ ye n jaakali le, aduŋ m maŋ a fahaamu noo.
الكبش والتيس في رؤيا لدانيال
1 «في السَّنةِ الثَّالثَةِ مِنْ عَهدِ بَلشصَّرَ المَلِكِ رَأيتُ، أنا دانيالُ، رُؤيا بَعدَ الرُّؤيا الّتي ظهَرَت لي في البَداءَةِ‌. 2 فرَأيتُ في رُؤيايَ أنِّي في شُوشانَ العاصمَةِ الّتي بإقليمِ عيلامَ‌، وكُنتُ واقِفا على نهرِ أُولايَ. 3 ورفَعْتُ عينَيَّ ونظَرْتُ فإذا بِكَبْشٍ واقفٍ عِندَ النَّهرِ ولَه قَرْنانِ عاليانِ‌، أحدُهُما أعلى مِنَ الآخَرِ، والأعلى نبَتَ بَعدَهُ. 4 ورأيتُ الكَبْشَ يَنطَحُ نحوَ الغربِ والشَّمالِ والجَنوبِ، فما وقَفَ أمامَهُ حيوانٌ ولا كانَ مُنقِذٌ مِنْ يدِهِ فعَمِلَ ما يُرضيهِ وصارَ عظيما.
5 «وبَينَما أنا أتبَيَّنُ ما يجري، إذا بِتَيْسِ مَعَزٍ‌ أقبَلَ مِنَ الغربِ فسارَ على وجهِ الأرضِ كُلِّها وهوَ لِسُرعَتِهِ يكادُ لا يَمَسُّ الأرضَ. وكانَ لهذا التَّيسِ قَرْنٌ بارِزٌ بَينَ عينَيهِ. 6 فجاءَ إلى الكَبْشِ صاحبِ القَرْنَينِ الّذي رأيتُهُ واقفا عِندَ النَّهرِ وهجَمَ علَيهِ بِــغَضَبٍ شديدٍ. 7 ورَأيتُه وصَلَ إلى جانبِ الكَبْشِ، فمالَ علَيهِ وضَرَبَهُ فكسَرَ قَرْنَيهِ. ولم يَقدِرِ الكَبْشُ على الوُقوفِ أمامَهُ، فطَرَحَه على الأرضِ ورفَسَهُ، ولم يكُن مَنْ يُنقِذُهُ مِنْ يدِهِ. 8 فتَعاظَمَ تَيْسُ المَعَزِ جدًّا، ولمَّا ا‏عْتَزَّ انْكَسَرَ القَرْنُ العظيمُ وطلَعَ مِنْ تَحتِهِ أربعَةُ قُرونٍ بارِزَةٍ نحوَ رياحِ السَّماءِ الأربَعِ‌.
9 «وخرَجَ مِنْ واحدٍ مِنَ القُرونِ قَرْنٌ صغيرٌ‌، ثُمَّ تَعاظَمَ جدًّا نحوَ الجَنوبِ والشَّرقِ والأرضِ المَجيدَةِ. 10 وتَعاظَمَ حتّى على جُنْدِ السَّماءِ، وأوقَعَ إلى الأرضِ بَعضَ الجُنْدِ والكَواكِبِ ورَفَسَها. 11 وتَعاظَمَ حتّى على رئيسِ الجُنْدِ، فنَزَعَ مِنهُ المُحرَقَةَ الدَّائِمَةَ‌ وهدَمَ مَقْدِسَهُ، 12 حَيثَ كانَ النَّاسُ يَرتكِبونَ المَعصيةَ عِوَضَ أنْ يُقَرِّبوا المُحرقَةَ الدَّائِمَةَ، وطرَحَ الدِّينَ الحَقَّ على الأرضِ. ونجَحَ القَرْنُ في كُلِّ ما عَمِلَهُ، 13 فسَمِعْتُ ملاكا يقولُ لآخَرَ: إلى متى تَدومُ الرُّؤيا؟ إلى متى يُستَعاضُ بالمَعصيَةِ عَنْ تَقريـبِ المُحرَقَةِ الدَّائِمَةِ؟ وحتّى متى يُرفَسُ الجُندُ وكُلُّ ما هوَ مُقَدَّسٌ؟ 14 فأجابَه‌: إلى ألفٍ ومئةٍ وخَمسينَ صباحا وألفٍ ومئةٍ وخَمسينَ مساءً، فيَعودُ المَقْدِسُ إلى طهارَتِهِ.
الملاك جبرائيل يفسر الرؤيا
15 «فلمَّا رَأيتُ، أنا دانيالُ، هذِهِ الرُّؤيا وطَلبتُ فَهمَها، إذا بِمِثلِ رَجُلٍ‌ وقَفَ أمامي، 16 وسَمِعْتُ صوتَ إنسانٍ مِنْ وسَطَ نهرِ أُولايَ يُنادي ويقولُ: يا جبرائيلُ فَهِّمِ الرَّجُلَ هذِهِ الرُّؤيا. 17 فجاءَ إلى حَيثُ وقَفْتُ، فا‏رْتَعَبْتُ ووَقَعْتُ ساجِدا على وجهي. فقالَ لي: إفهَمْ يا إنسانُ. هذِهِ الرُّؤيا هيَ عَنْ نِهايَةِ العالَمِ.
18 «وبـينَما كانَ يُكَلِّمُني وقَعْتُ في نَومٍ عميقٍ ووجهي على الأرضِ، فلمَسَني وأوقَفَني على قَدَميَّ، 19 وقالَ لي: أُعلِمُكَ بِما سيكونُ عِندَما يـبلُغُ غَيظُ اللهِ آخِرتَهُ. فالرُّؤيا تُشيرُ إلى ا‏نْقِضاءِ الزَّمنِ. 20 الكَبْشُ الّذي رَأيتَه، ولَه قَرنانِ، هوَ مُلوكُ مادايَ وفارِسَ. 21 وتَيسُ المَعَزِ هوَ مَلِكُ اليُونانِ. والقَرْنُ العظيمُ الّذي بَينَ عينَيهِ هوَ المَلِكُ الأوَّلُ‌. 22 أمَّا ا‏نكِسارُهُ وقيامُ أربعَةٍ مِنْ تَحتِهِ، فهوَ أنَّ أربَعَ مَمالِكَ تقومُ مِنْ أُمَّتِهِ، ولكنْ لا تكونُ في قُوَّتِهِ‌. 23 وفي آخِرِ أيّامِها، عِندَ بُلوغِ المَعاصي أوْجَها‌، يقومُ مِنْ بَينِ رِجالِ النَّاسِ مَلِكٌ شامِـخُ الأنفِ، 24 تَعظُمُ قُوَّتُهُ، ولكنْ لا تكونُ قُوَّتُهُ مِنْ عِندهِ فيُنزِلُ الهَلاكَ المُريعَ ويَنجَحُ في ما يفعَلُهُ ويُهلِكُ العُظَماءَ وشعبَ اللهِ. 25 وبدَهائِهِ يجعَلُ المكْرَ في يدِهِ نافِذا، وفي قلبِهِ يُعَظِّمُ نفْسَهُ ويُهلِكُ كثيرا مِنَ النَّاسِ‌ وهوَ آمِنٌ. ويقومُ على رئيسِ الرُّؤساءِ، وبغيرِ يَدِ البشَرِ ينكَسِرُ. 26 والرُّؤيا الّتي رَأيتَها في المساءِ والصَّباحِ‌ هيَ حَقٌّ. فلا تُبِـحْ بِشيءٍ عَنْ هذِهِ الرُّؤيا. فهيَ لا تَتِمُّ إلاَّ بَعدَ أيّامٍ كثيرةٍ.
27 «فضَعُفْتُ، أنا دانيالُ، ومَرِضْتُ أيّاما، ثُمَّ قُمْتُ وباشَرْتُ أعمالَ المَلِكِ، وكُنتُ مَبهوتا مِنَ الرُّؤيا وغيرَ قادرٍ على فهمِها‌.