Daniyeli jawoolu ye feeroo siti a kamma
1 Mansa Dariyusi faŋo la lafoo kaŋ, a ye kumandaŋ keme niŋ muwaŋ ne londi a la mansamarali bankoo muumewo kaŋ, ka maraloo ke. 2 Bituŋ a ye kuntii saba tomboŋ, Daniyeli tarata mennu kono, ka mara kumandaŋolu ma. A ye ñiŋ ke le, i si a je tiñaaroo kana ke. 3 A maŋ hani mee Daniyeli ye a la dookuu noo yitandi ka tambi kuntii doolu la, aniŋ kumandaŋolu, kaatu a keta moo hakilimaa baa le ti. Bituŋ mansa lafita ka a ke a la mansamarali bankoo bee la kuntiyo ti. 4 Bituŋ kuntiyolu niŋ kumandaŋolu ye a kata fo ì si sila soto noo ka kuma fo Daniyeli ma, a la dookuwo to mansamarali bankoo kaŋ. Bari ì maŋ sila soto a la, kaatu a tilinta le, aduŋ ì maŋ jenkoo je a la kuwo to waraŋ sootaaroo. 5 Wo to le kewolu ñinnu ko ñoo ye ko, “Ǹ te sila soto noo la ka kuma fo Daniyeli ma niŋ a maŋ ke a la diinoo kuwo ti.”
6 Bituŋ kuntiyolu niŋ kumandaŋolu kambenta, ì naata mansa kaŋ, ì ko a ye ko, “Mansa Dariyusi, Allamaa i mee la! 7 Ntolu mennu mu i la mansamarali bankoo kuntiyolu ti, kumandaŋolu, maralilaalu, yaamarilaalu, aniŋ mansakundaa alifaa koteŋolu bee kambenta le ko, i si kaŋo dii, aduŋ i si a taamandi niŋ forisee baa la. A kaŋo si ke ñiŋ ti ko, tili taŋ saba wucoo kono, moo kana duwaa, ka batufeŋ daani waraŋ hadamadiŋo, niŋ a maŋ ke ite Mansa doroŋ ti. Niŋ moo-wo-moo ye ñiŋ kaŋo soosoo, ì si a maarii fayi jatoolu la koloo kono. 8 Wo to saayiŋ, Mansa, ñiŋ kaŋo londi, aduŋ i si a tampu, i si a je a te faliŋ noo la, a ye ke Mediyankoolu niŋ Perisiyankoolu la luwaa ti, meŋ buka faliŋ noo.” 9 Bituŋ Mansa Dariyusi ye luwaa kayitoo ñiŋ tampu.
Ì ye Daniyeli fayi jatoolu la koloo kono
10 Daniyeli ye a loŋ ne ko, luwaa kayitoo ñiŋ tamputa le, bari wo ñaa-wo-ñaa, a ka taa a la buŋo kono le, a ye sujudi ka duwaa, ka a la Alla daani, aniŋ ka a tentu siiñaa saba luŋ-wo-luŋ, ko a dalita a ke la ñaameŋ. A ka a ke a la buŋ santonkoo le kono, meŋ palanteeroolu be tilindiŋ Yerusalaamu la. 11 Bituŋ Daniyeli jawoolu kambendiŋo naata, ì ye a tara a be duwaa kaŋ, ka Alla daani maakoyiroo la.
12 Wo to le ì taata mansa kaŋ, aduŋ ì ye a hakiloo bulandi a ye kaŋo meŋ dii. Ì ko a ye ko, “Mansa, i ye luwaa kayitoo le tampu, i ye a dii, i ko tili taŋ saba wucoo kono, moo kana duwaa ka batufeŋ daani waraŋ hadamadiŋo, niŋ a maŋ ke ite Mansa doroŋ ti. Niŋ moo-wo-moo ye ñiŋ kaŋo soosoo, ì si a maarii fayi jatoolu la koloo kono.”
Mansa ye ì jaabi ko, “Kaŋo ñiŋ be looriŋ ne, ko Mediyankoolu niŋ Perisiyankoolu la luwaa be ñaameŋ, meŋ buka faliŋ noo.”
13 Bituŋ ì ye mansa jaabi ko, “Wo Daniyeli, meŋ bota Yahuudoolu kono, mennu be mutoo kono jaŋ, maŋ ite Mansa la kuwo muta feŋ ti, sako a si soŋ i la kaŋo la, i ye meŋ dii. A ka duwaa le siiñaa saba luŋ-wo-luŋ.”
14 Kabiriŋ mansa ye ñiŋ kumoo moyi, a niyo kuyaata baake, a ye a kata ka Daniyeli kanandi. A tuta a kata kaŋ ne fo tiloo boyita.
15 Bituŋ Daniyeli jawoolu kambendiŋo muruta mansa kaŋ, ì ko a ye ko, “Mansa, i ye a loŋ ne ko, ka bo niŋ Mediyankoolu niŋ Perisiyankoolu la luwaalu la, niŋ mansa ye kaŋ meŋ dii, a buka faliŋ noo.”
16 Wo le to mansa ye yaamaroo dii ko, ì si Daniyeli samba, ì ye a fayi jatoolu la koloo kono. A ko Daniyeli ye ko, “Allamaa i la Alla ye i tankandi, i ka tu meŋ batu la waati-wo-waati.” 17 Bituŋ ì ye beroo taa, ì ye a laa koloo daa kaŋ, aduŋ mansa ye a faŋo la mansa notoo ke beroo kaŋ aniŋ a la ñaatonkoolu la notoo, ñiŋ kamma moo te Daniyeli kanandi noo la. 18 Wo to le mansa taata a la mansasuwo kono, a maŋ domori ke suutoo muumewo. A maŋ soŋ ì ye nii seewondiraŋ feŋ samba a ye naŋ, a maŋ siinoo noo fanaa.
Alla ye Daniyeli tankandi jatoolu ma
19 Fanoo keta doroŋ mansa wulita, a korontotoo taata jatoolu la koloo to. 20 Kabiriŋ a futata jee, a niikuyaariŋo sarita, a ye kumandiroo ke, ka a fo ko, “Daniyeli, Alla baluuriŋo la dookuulaa! Fo i ka tu Alla meŋ batu la, a ye i tankandi jatoolu ma le baŋ?”
21 Daniyeli ye jaabiroo ke ko, “Mansa, Allamaa i mee la! 22 N na Alla ye a la malaayikoo le kii naŋ, a ye jatoolu daa muta, aduŋ ì maŋ kuu ke n na, kaatu a ye a loŋ ne ko, m maŋ sootaari soto a la karoo la. Aduŋ m maŋ kuu kuruŋ ke ite Mansa fanaa la.”
23 Bituŋ mansa kontaanita baake, a ye a la dookuulaalu yaamari ka Daniyeli fintindi naŋ jatoolu la koloo kono. Wo le to ì ye Daniyeli fintindi naŋ, aduŋ ì ye a je le ko, hani kuu maŋ ke a la, kaatu a laata Alla la le. 24 Wo to le mansa ye yaamaroo dii ko, ì si wo moolu bee muta, mennu ye Daniyeli tuumi. Mansa la kaŋo kaŋ, ì ye ì samba naŋ, ì ye ì fayi jatoolu la koloo kono, ì niŋ ì la musoolu niŋ ì diŋolu. Janniŋ ì ka futa koloo duuma, jatoolu ñapita ì kaŋ, ì ye ì faraŋ-faraŋ, ì ye ì niŋ ì kuloolu bee domo.
25 Bituŋ Mansa Dariyusi ye safeeroo ke, a ye a kii duniyaa banku-wo-banku kaŋ, sii-wo-sii, aniŋ moolu bee. A ko:
“M be kayira baa duwaa la ali ye.
26 “Ŋa kaŋo dii le ko, moolu mennu bee be n na maraloo kono, si horomoo niŋ buuñaa dii Alla la, Daniyeli ka meŋ batu.
Ate le mu Alla baluuriŋo ti,
a be tu la keriŋ ne fo abadaa.
A la mansabaayaa te buruka la muk,
aduŋ a la noo le be tu la fo fawu.
27 Ate le ka tankandiroo niŋ kiisandiroo ke,
a ka kaawakuwolu baara saŋo santo le,
aniŋ duniyaa kono.
Ate le ye Daniyeli tankandi jatoolu ma.”
28 Bituŋ Daniyeli ye ñaatotaa soto Dariyusi la mansayaa waatoo kono, aniŋ Perisiya mansa Kirusi fanaa la waatoo kono.
1 فوَرِثَ المَملَكَةَ داريوسَ المادايـي‌، وهوَ ا‏بنُ ا‏ثنَتينِ وسِتِّينَ سنَةً.
دانيال في جب الأسود.
2 وا‏سْتَحسَنَ داريوسُ أنْ يُقيمَ على المَملَكةِ مئةً وعِشرينَ واليا يُديرونَ جميعَ شُؤونِها، 3 على أنْ يَرئِسَهُم ثَلاثَةُ وُزَراءَ، أحدُهُم دانيالُ، فيُؤدُّونَ إليهِمِ الحِسابَ حتّى لا يَلحَقَ المَلِكَ أيُّ ضَرَرٍ. 4 فتَفَوَّقَ دانيالُ على الوُزَراءِ والوُلاةِ لأِنَّ رُوحا بارِعا كانَ فيهِ، حتّى إنَّ المَلِكَ عزَمَ أنْ يُقيمَهُ حاكما على المَملَكةِ كُلِّها. 5 فبحَثَ الوُزَراءُ والوُلاةُ عَنْ عِلَّةٍ على دانيالَ في سياسةِ المَملَكةِ، لكنْ لم يَقدِروا أنْ يَجِدوا ولا جريمَةً، ولا حتّى هَفْوَةً، لأِنَّهُ كانَ أمينا. 6 فقالوا: «لا نَجِدُ عِلَّةً على دانيالَ هذا إلاَّ إذا وجَدْناها في ما لَه صِلَةٌ بِشَريعَةِ إلهِهِ».
7 فا‏جتَمَعوا عِندَ المَلِكِ وقالوا لَه: «أيُّها المَلِكُ داريوسُ، عِشْتَ إلى الأبدِ، 8 تشاورَ جميعُ وُزَراءِ المَملَكةِ والحُكَّامُ والوُلاةُ والأمَراءُ والعُظَماءُ وا‏تَّفَقوا على أنْ تُصدِرَ حُكْما مَلَكيًّا، وتَأمُرَ أمرا مُبْرَما بأنَّ كُلَّ مَنْ يطلُبُ طَلَبا مِنَ إلهٍ أو إنسانٍ إلى ثَلاثينَ يوما، إلاَّ مِنكَ أيُّها المَلِكُ، يُلقَى في جُبِّ الأُسودِ: 9 فالآنَ أيُّها المَلِكُ، أعلِنِ الأمرَ بِمَرسومٍ فلا يَجري تَغيـيرٌ فيهِ، مِثلَما لا يَجري تَغيـيرٌ في شَريعَةِ مادَايَ وفارسَ الّتي لا يتَعَدَّاها أحدٌ». 10 فأصدَرَ المَلِكُ داريوسُ الأمرَ بمَرسومٍ.
11 فلمَّا عَلِمَ دانيالُ بتَوقيعِ المَرسومِ دخَلَ إلى بَيتِهِ، وكانَت نَوافِذُ عِلِّيَّتِهِ مَفتوحَةً جِهَةَ أورُشليمَ، فكانَ يركَعُ على رُكبَتَيهِ ثَلاثَ مرَّاتٍ في اليومِ ويُصلِّي ويَحمَدُ اللهَ كما كانَ يَفعَلُ مِنْ قَبلُ. 12 فا‏جتمعَ أُولئِكَ الرِّجالُ وجاؤوا إليهِ، فوجَدوهُ يطلُبُ ويتَضَرَّعُ أمامَ إلهِهِ. 13 عِندَ ذلِكَ اقتَرَبوا إلى المَلِكِ وكَلَّمُوهُ في الأمرِ الّذي أصدَرَهُ، وقالوا لَه: «أما رَسَمْتَ أمرا بِأنَّ كُلَّ مَنْ طَلَبَ طَلَبا مِنْ إلهٍ أو إنسانٍ إلى ثَلاثينَ يوما، إلاَّ مِنكَ أيُّها المَلِكُ، يُلقَى في جُبِّ الأسودِ؟» فأجابَ المَلِكُ: «أنتُم على صَوابٍ في ما تَقولونَ، وما أمَرْتُ بهِ فهوَ مِثلُ شَريعَةِ مادايَ وفارسَ لا يُخالِفُهُ أحدٌ». 14 فقالوا لَه: «دانيالُ الّذي مِنْ بَني يَهوذا المَسبـيِّينَ لا يُبالي بِكَ أيُّها المَلِكُ ولا بالأمرِ الّذي رَسَمْتَهُ، بل ثَلاثَ مرَّاتٍ في اليومِ يُصلِّي ويطلُبُ مِنْ إلهِهِ».
15 فلمَّا سَمِعَ المَلِكُ هذا الكلامَ حَزِنَ جدًّا وا‏هتَمَّ بِأنْ يُنقِذَ دانيالَ، وأصَرَّ على ذلِكَ إلى غُروبِ الشَّمسِ. 16 فا‏جتَمَعَ أولئِكَ الرِّجالُ عِندَ المَلِكِ وقالوا لَه: «إعلَمْ أيُّها المَلِكُ أنَّ شَريعَةَ مادايَ وفارسَ هيَ أنَّ كُلَّ أمرٍ أو حُكْمٍ يُصدِرُهُ المَلِكُ لا يَتَغَيَّرُ».
17 فأمرَ المَلِكُ فجِـيءَ بدانيالَ وأُلقيَ في جُبِّ الأسودِ. وقالَ المَلِكُ لِدانيالَ: «إلهُكَ الّذي أنتَ مُواظِبٌ‌ على عِبادَتِهِ هوَ يُنقِذُكَ». 18 وجِـيءَ بِـحجَرٍ، فوُضِعَ على فَمِ الجُبِّ، وختَمَهُ المَلِكُ بِـخاتَمِهِ وخاتَمِ عُظَمائِهِ لِئلاَّ يتَغَيَّرَ الرَّأيُ في شأنِ دانيالَ. 19 ثُمَّ مضى المَلِكُ إلى قصرِهِ وباتَ ليلَتَهُ صائِما، ولم تدخُلْ علَيهِ جَواريهِ‌ ونَفَرَ عَنهُ النَّومُ.
20 وفي الفَجْرِ باكِرا قامَ المَلِكُ وأسرَعَ إلى جُبِّ الأسُودِ، 21 ولمَّا ا‏قتَرَبَ مِنَ الجُبِّ نادَى دانيالَ بِصوتٍ ضَعيفٍ وقالَ لَه: «يا دانيالُ عبدَ اللهِ الحَيِّ، لعَلَّ إلهَكَ الّذي أنتَ مُواظِبٌ على عِبادَتِهِ قَدِرَ أنْ يُنقِذَكَ مِنَ الأسودِ». 22 فأجابَهُ دانيالُ: «أيُّها المَلِكُ، عِشْتَ إلى الأبدِ، 23 إلهي أرسَلَ ملاكَهُ فسَدَّ أفواهَ الأسُودِ، فما أساءَت إليَّ لأِنِّي وُجِدْتُ بَريئا أمامَه، وأنا أمامَكَ أيضا أيُّها المَلِكُ ما فعَلْتُ سُوءًا. 24 فطابَت نفْسُ المَلِكِ جدًّا، وأمرَ بإخراجِهِ مِنَ الجُبِّ، فخرَجَ سالِما مِنْ كُلِّ سُوءٍ، لأنَّهُ آمَنَ بِإلهِهِ. 25 وأمرَ المَلِكُ فجيءَ بأولئِكَ الرِّجالِ الّذينَ وَشَوا بدانيالَ وأُلقُوا في جُبِّ الأسودِ، هُم وبَنوهُم ونِساؤُهُم، فما إنْ وصلُوا إلى أرضِ الجُبِّ حتّى بطَشَت بِهِمِ الأسودُ وسحَقَت جميعَ عِظامِهِم.
26 ثُمَّ كتَبَ داريوسُ المَلِكُ إلى جميعِ الشُّعوبِ مِنْ كُلِّ أُمَّةٍ ولسانٍ في الأرضِ كُلِّها: «دُمْتُم سالمينَ. 27 أصدَرْتُ أمرا للنَّاسِ في جميعِ أنحاءِ مَملَكتي أنْ يَهابوا ويَرهَبوا إلهَ دانيالَ، لأنَّهُ هوَ الإلَهُ الحَيُّ القيُّومُ إلى الأبدِ، ومُلْكُهُ لا يَفسُدُ وسُلْطانُه إلى المُنتَهى. 28 هوَ المُنقِذُ المُنَجِّي الصَّانِـعُ المُعجِزاتِ والعجائِبَ في السَّماواتِ والأرضِ، وهوَ الّذي أنقَذَ دانيالَ مِنْ أيدي الأسودِ»‌.
29 فكانَ دانيالُ ناجحا في عَهدِ داريوسَ وفي عَهدِ كورَشَ الفارِسيِّ.