Mansa siiboota yiri baa la
1 Mansa Nebukanesa ye ñiŋ kankulaaroo le kii banku-wo-banku to, sii-wo-sii, aniŋ moolu bee, mennu be duniyaa daa-wo-daa:
M be kayira baa duwaa la ali ye!
2 A mu m fee kuu kende le ti ka a saata ali ye Alla Mansa Tallaa ye taamanseeri kaawakuuyaariŋolu mennu ke, ŋa ì je.
3 Alla la taamanseeroolu warata le,
a la kaawakuwolu ka a la sembe baa le yitandi.
A la mansabaayaa be tu la le fo abadaa,
aduŋ a la noo le be tu la jamaanoolu bee la.
4 Nte Nebukanesa tarata dahaa niŋ firiŋ baa le kono, n na mansasuwo kono. 5 Wo tumoo n tarata laariŋ ne, m be siinoo la. Bituŋ n naata siiboo, aduŋ a siiboo ye n kijoo fara le. 6 Wo le to ŋa kaŋo dii ko, ì si Babiloni moo ñaamendiŋolu bee samba naŋ n ñaatiliŋo la, fo ì si siiboo ñiŋ fasari n ye. 7 Bituŋ ì ye batuutaatiyolu, juubeerilaalu, lonnaalu, aniŋ kumfanuntewolu samba naŋ. Bituŋ ŋa n na siiboo fo ì ye, bari ì maŋ a fasari noo n ye. 8 Labaŋo la Daniyeli dunta naŋ, meŋ too doo mu Belitesasa ti, n na jalaŋo toomaa. Alloolu la nooroo le be ate kono, wo kamma la ŋa n na siiboo fo a ye.
N ko a ye le ko, 9 “Belitesasa, batuutaatiyolu bee la kuntiyo mu ite le ti. Ŋa a loŋ ne ko, alloolu la nooroo be ite le kono, aduŋ i ye kulloolu bee le loŋ. Ñiŋ ne mu n na siiboo ti. A fasari n ye baŋ.
10 “Kabiriŋ m be laariŋ, m be siinoo la, ŋa yirisuŋo le je looriŋ duniyaa teema, meŋ turoo jaŋayaata. 11 A la waroo niŋ a la jaŋayaa lafaakuuta, fo a turoo futata saŋo ma, aduŋ duniyaa bee le ye a je. 12 A jamboolu be ñiiñaariŋ, a diŋolu be siyaariŋ, aduŋ niilamaa feŋolu bee ka domoroo soto a bala le. Daafeŋolu ka sabati a dubeŋo koto le, kunoolu ka ñaŋo ke a buloolu bala, aduŋ niilamaa feŋolu bee ka i baluu a la le.
13 “Wo bee, n tarata laariŋ ne, m be siinoo la, bituŋ ŋa koroosirilaa je, meŋ keta malaayikoo ti, a be jii kaŋ naŋ saŋo santo. 14 A sarita santo ka a fo ko: ‘Ali yirisuŋo ñiŋ boyi, ali ye a buloolu kuntu, ali ye a jamboolu warawara, aniŋ ka a diŋolu janjaŋ. Ali daafeŋolu bayi a koto, ali ye kunoolu bayi a buloolu bala. 15 Bari ali yirijuu kunturiŋo niŋ a suloolu tu bankoo kono, newo niŋ jaawaloo ye tara minindiŋ a la. Ali a tu kenoo kono, a ye tara ñaamoo kono. Komboo si jii a kaŋ, ka a sinandi. A niŋ daafeŋolu si kaañaŋ ñaamoo kono. 16 A sondomoo si faliŋ ka bo hadamadiŋyaa to, beeyaŋ sondomoo ye ke a la, a ye tara wo ñaama, fo sanji woorowula ye baŋ.’
17 “Malaayikoo tententa ka a fo ko: ‘Ñiŋ kuluuroo be taamandi la malaayika koroosirilaalu la kaŋo le la. Niŋ wo keta, duniyaa moolu bee si a loŋ ko, Mansa Tallaa le marata hadamadiŋolu la mansamarali bankoolu bee ma. Niŋ a lafita ka mansamarali bankoo dii moo-wo-moo la, a ka a dii wo le la, hani niŋ a maarii la kuwo dooyaata moolu bee kono.’ ”
18 Bituŋ Mansa Nebukanesa tententa ka a fo ko,
“Ñiŋ ne mu n na siiboo ti. Silaŋ Belitesasa, ite si a fasari n ye, baawo n na bankoo moo ñaamendiŋolu bee korita le ka a fasari n ye. Bari ite be a noo la le, kaatu alloolu la nooroo be i kono le.”
Daniyeli ye siiboo fasari
19 Bituŋ Daniyeli, meŋ too doo mu Belitesasa ti, jaakalita baake, aduŋ a kijoo ye a fara, wo waatindiŋo kono. Mansa ko a ye ko, “Belitesasa, siiboo niŋ a fasaroo kana i kijoo fara.”
Belitesasa ye a jaabi ko, “M maarii, ŋa ñiŋ ne duwaa ñiŋ siiboo niŋ a fasaroo ye ke i jawoolu taa ti, a kana ke ite taa ti. 20 I ye yiroo le je siiboo kono. A la waroo niŋ a la jaŋayaa lafaakuuta, fo a turoo futata saŋo ma, aduŋ duniyaa bee le ye a je. 21 A jamboolu be ñiiñaariŋ, a diŋolu be siyaariŋ, aduŋ niilamaalu bee ka domoroo soto a bala le. Daafeŋolu ka daakaa a dubeŋo la le, kunoolu ka ñaŋolu ke a buloolu kaŋ.
22 “M maarii Mansa, wo yiroo mu ite le ti. I warata le, i bambanta. I la mansayaa warata le, fo a futata saŋo ma, aduŋ i la semboo futata duniyaa karoo bee la le. 23 Mansa, kabiriŋ i be juubeeroo la, i ye malaayika koroosirilaa le je, a be jii kaŋ naŋ ka bo saŋo santo, aduŋ a ko, ‘Ali yiroo boyi, ali ye a kasaara. Bari ali yirijuu kunturiŋo niŋ a suloolu tu bankoo kono, newo niŋ jaawaloo ye tara minindiŋ a la. Ali a tu kenoo kono, a ye tara ñaamoo kono. Komboo si jii a kaŋ, ka a sinandi. A niŋ daafeŋolu si kaañaŋ ñaamoo kono, fo sanji woorowula ye baŋ.’
24 “M maarii Mansa, ñiŋ ne mu siiboo fasaroo ti, aduŋ Mansa Tallaa la kumakaŋo le mu ko, ñiŋ ne be ke la i la: 25 Ì be i bayi la le ka bo hadamadiŋ kontoo kono, aduŋ i niŋ daafeŋolu le be tara la ñoo kaŋ. I be ñaamoo ñimi la le ko ninsoo, aduŋ komboo be jii la i kaŋ ne, ka i sinandi, fo sanji woorowula. Niŋ wo keta, i be a loŋ na le ko, Alla Mansa Tallaa le marata hadamadiŋolu la mansamarali bankoolu ma, aduŋ moo-wo-moo diyaata a ye, a ka a dii wo le la. 26 Malaayikoo ye yaamaroo dii le ko, yirijuu kunturiŋo niŋ a suloolu si tu bankoo kono. Wo mu ñiŋ ne ti ko, i be ke la mansa ti le kotenke, niŋ i sonta ko, Arijana Maarii le mu maralilaa ti. 27 Wo to Mansa, yaamaroo muta, m be meŋ dii la i la. Fata junube kewo ma, i kali taama tiliŋo la.
“I la tilimbaliyaa bula, i ye balafaa moolu ye, mennu be mantooroo kono. A si ke noo i la firiŋo ye tenteŋ.”
Mansa siiboota meŋ na, a keta le
28 Ñiŋ kuwolu bee keta Mansa Nebukanesa la le. 29 Sanji kiliŋ koolaa, a tarata taamaŋ-taamaŋ kaŋ Babiloni mansabuŋo kaŋ santo, daameŋ to be teruriŋ. 30 A kumata ko, “Babiloni juubee a be warariŋ ñaameŋ. Ŋa a loo le ka ke n na mansa saatee baa ti. Ŋa a loo n semboo le la, ka n na mansayaa horomoo niŋ waroo yitandi.”
31 Janniŋ a be ñiŋ kumoo baŋ na fo la doroŋ, kumakaŋo bota naŋ santo, meŋ ko, “Ite Mansa Nebukanesa, i lamoyi m be meŋ fo la i ye. Saayiŋ, ŋa mansamarali bankoo buusi i bulu le. 32 Ì be i bayi la le ka bo hadamadiŋ kontoo kono, aduŋ i niŋ daafeŋolu le be tara la ñoo kaŋ. I be ñaamoo ñimi la le ko ninsoo, fo sanji woorowula. Niŋ wo keta, i be a loŋ na le ko, Alla Mansa Tallaa le marata hadamadiŋolu la mansamarali bankoolu ma, aduŋ moo-wo-moo diyaata a ye, a ka a dii wo le la.”
33 Wo loodulaa to, kumoo meŋ fota Nebukanesa ma, a timmata. Ì ye a bayi ka bo hadamadiŋ kontoo kono, aduŋ a ye ñaamoo ñimi le ko ninsoo. Komboo jiita a kaŋ ne ka a sinandi, a tiyo jaŋayaata komeŋ seeliŋo tiyolu, a ŋonsiŋolu jaŋayaata komeŋ kunu ŋonsiŋolu.
Nebukanesa ye Alla tentu, biriŋ a ye a kendeyandi
34 Kabiriŋ sanji woorowuloo tambita, nte Nebukanesa naata n ñaalu wulindi ka santo juubee, bituŋ n sondomoo seyita a ñaama. Ŋa Alla Mansa Tallaa tentu, ŋa horomoo niŋ buuñaa dii a la, ate meŋ na noo te baŋ na.

A la noo le be tu la fo abadaa,
aduŋ a la mansabaayaa be tu la jamaanoolu bee le la.
35 Duniyaa moolu bee buka muluŋ a ñaa koto feŋ ti.
A la lafoo mu meŋ ti,
a ka wo le ke malaayikoolu kono santo,
aniŋ hadamadiŋolu kono duuma.
Moo te a la keroo baayi noo la,
waraŋ ka a ñininkaa a kekuwo la.

36 Wo waatoo le mu n sondomoo seyita a ñaama. N na mansayaa horomoo niŋ semboo muruta n kaŋ. N na mansakundaa yaamarilaalu niŋ ñaatonkoolu naata n kaŋ, aduŋ ì ye m murundi mansayaa to kotenke. Bituŋ n na darajoo naata lafaa kuu.
37 Saayiŋ, nte Nebukanesa ye Arijana Mansoo tentu, ŋa a jayi, aduŋ ŋa a horoma le.

A ka kuwo bee taamandi tiliŋo niŋ tooñaa le la,
aduŋ niŋ moo-wo-moo ye a faŋ sikandi,
a be a maarii jindi la le.
1 أنا نَبوخذنَصَّرُ، كُنتُ مُطمَئِنًّا في بَيتي، ناعِمَ البالِ في قصري. 2 فرأيتُ حُلُما أفزَعَني، وأقلَقَتْني هَواجِسي وتَخَيُّلاتي وأنا نائِمٌ في الفِراشِ 3 فصَدَرَ مِنِّي أمرٌ بإحضارِ جميعِ حُكَماءِ‌ بابِلَ إلى أمامي ليُعلِمونيَ تَفسيرَ الحُلُمِ الّذي حَلُمْتُهُ. 4 فحَضَرَ السَّحَرَةُ والمَجوسُ والمُنَجِّمونَ، فقَصَصْتُ حُلُمي علَيهِم، فما أعلَموني تفسيرَهُ. 5 فدخَلَ أخيرا إلى أمامي دانيالُ الّذي ا‏سمُهُ بلطشاصَّرُ كإِسْمِ إلهي، وفيهِ رُوحُ الآلهةِ القُدُّوسينَ، فقَصَصْتُ الحُلُمَ علَيهِ وقُلتُ: 6 يا بَلطَشاصَّرُ‌ سيِّدَ السَّحرَةِ، عَلِمْتُ أنَّ روحَ الآلهةِ القُدُّوسينَ فيكَ ولا يَصعُبُ علَيكَ سِرٌّ، فأخبِرْني بِتفسيرِ هذا الحُلُمِ الّذي رَأيتُهُ: 7 رَأيتُ وأنا نائِمٌ في فِراشي، فإذا بِشجَرَةٍ في وسَطِ الأرضِ مُرتَفِعَةٍ جدًّا. 8 فرَبـيتِ الشَّجرَةُ وقَويَت وبلَغَ ا‏رتِفاعُها إلى السَّماءِ ومرآها إلى أقصى الأرضِ كُلِّها. 9 وأوراقُها بَهيَّةٌ وثمَرُها كثيرٌ، وفيها غِذاءٌ للجميعِ، وتَحتَها تَستَظِلُّ وحُوشُ البرِّيَّةِ، وفي أغصانِها تُقيمُ طُيورُ السَّماءِ، ومِنها يَقتاتُ كُلُّ البشَرِ.
10 «وبَينَما كُنتُ أرى هذا الحُلُمَ وأنا نائِمٌ في فِراشي، إذا بِملاكٍ قِدِّيسٍ نزَلَ مِنَ السَّماءِ 11 وهَتَفَ بصوتٍ شديدٍ: إقطَعُوا الشَّجرَةَ وقُصُّوا أغصانَها. أنثروا أوراقَها وبدِّدوا ثِمارَها لتَهرُبَ الوُحوشُ مِنْ تَحتِها والطُّيورُ مِنْ أغصانِها. 12 ولكنِ أُتْرُكوا أصْلَ جُذورِها في الأرضِ وأوثِقوهُ بالحديدِ والنُّحاسِ في وسَطِ عُشْبِ البرِّيَّةِ، ودَعُوهُ يتَبَلَّلُ بنَدَى السَّماءِ، وليكُنْ نَصيـبُهُ معَ الوُحوشِ في عُشْبِ الأرضِ، 13 وليَتَحَوَّلْ قلبُهُ عَنْ قلبِ البشَرِ ويُعطَ قلبَ وَحشٍ إلى أنْ تَمُرَّ علَيهِ سَبْعُ سنينَ. 14 هذا الحُكْمُ قضى بهِ الملائِكَةُ وأمرَ بهِ القدِّيسونَ لِـيَعلَمَ الأحياءُ أنَّ اللهَ العليَّ يتَسَلَّطُ على مَملَكَةِ البشَرِ، وأنَّهُ يُعطيها مَنْ يشاءُ ويُقيمُ علَيها أدنَى النَّاسِ. 15 هذا هوَ الحُلُمُ الّذي رَأيتُهُ، أنا المَلِكُ نَبوخذنَصَّرُ، وأنتَ يا بَلطَشاصَّرُ أخبِرْ بتفسيرِهِ لأنَّ جميعَ حُكَماءِ مَملَكَتي لا يَقدِرونَ أنْ يُعلِموني تفسيرَهُ. أمَّا أنتَ فقادِرٌ على ذلِكَ لأنَّ فيكَ رُوحَ الآلهةِ القُدُّوسينَ».
دانيال يفسر الحلم
16 فبُهِتَ دانيالُ الّذي إِسمُهُ بَلطَشاصَّرُ ساعةً وأقلَقَتْهُ أفكارُهُ، فقالَ لَه المَلِكُ: «يا بَلطَشاصَّرُ، لا يُقلِقكَ الحُلُمُ ولا تفسيرُهُ». فأجابَهُ بَلطَشاصَّرُ: «يا سيِّدي، لِـيَكُنِ الحُلُمُ لمُبغِضيكَ وتفسيرُهُ لأعدائِكَ. 17 الشَّجرَةَ الّتي رَأيتَها تَرْبَـى وتَقَوى ويَبلُغُ ا‏رْتِفاعُها إلى السَّماءِ ومَرآها إلى الأرضِ كُلِّها، 18 والّتي أورَاقُها بَهِيَّةٌ وثَمَرُها كثيرٌ، وفيها غِذاءٌ للجميعِ، وتَحتَها تُقيمُ وُحُوشُ البَرِّيَّةِ، وفي أغصانِها تَسكُنُ طُيورُ السَّماءِ 19 هيَ أنتَ أيُّها المَلِكُ. فأنتَ رَبِيتَ وقَوِيتَ وزادَت عَظَمتُكَ وبلَغْتَ إلى السَّماءِ وسُلطانُكَ إلى أقصى الأرضِ. 20 ما رأيتَهُ أيُّها المَلِكُ، مِنْ أنَّ ملاكا قدِّيسا نزَلَ مِنَ السَّماءِ وقالَ: إقطَعُوا الشَّجَرَةَ وأبـيدُوها، ولكنِ أُترُكُوا أصْلَ جُذورِها في الأرضِ وأوثِقُوهُ بالحديدِ والنُّحاسِ في وسَطِ عُشْبِ البرِّيَّةِ ودَعُوهُ يَتَبَلَّلُ بِنَدى السَّماءِ، ولِـيكُنْ نَصيـبُه معَ وُحوشِ البرِّيَّةِ إلى أن تَمُرَّ علَيهِ سَبْعُ سِنينَ، 21 فهذا تفسيرُهُ أيُّها المَلِكُ وهذا هوَ حُكْمُ اللهِ العليِّ علَيكَ يا سيِّدي المَلِكُ: 22 سَتُطرَدُ مِنْ بَينِ النَّاسِ وتُقيمُ معَ وُحوشِ البرِّيَّةِ، وتَقتاتُ العُشْبَ كالثِّيرانِ وتـتَبَلَّلُ مِنْ نَدى السَّماءِ، وتَمُرُّ علَيكَ سَبْعُ سِنينَ إلى أنْ تعلَمَ أنَّ اللهَ العليَّ يتَسَلَّطُ على مَملكَةِ البشَرِ ويُعطيها مَنْ يشاءُ. 23 أمَّا ما أمرَ بهِ الملاكُ مِنْ أنْ يُترَكَ أصْلُ جُذورِ الشَّجَرَةِ، فتفسيرُهُ أنَّ مُلكَكَ يـبقَى لكَ بَعدَ أنْ تَعلَمَ أنَّ السُّلطانَ لِربِّ السَّماواتِ. 24 فلتَحْسُنْ مَشورَتي لدَيكَ أيُّها المَلِكُ، وهيَ أنْ تَفتديَ خطاياكَ بالصَّدَقَةِ‌ وآثامَكَ بالرَّحمَةِ لِلمساكينِ، فيَطُولُ هَناؤُكَ».
25 كُلُّ ذلِكَ حصَلَ لِنَبوخذنَصَّرَ المَلِكِ. 26 فبَعدَ ا‏نْقِضاءِ ا‏ثْنَي عشَرَ شهرا كانَ يتَمَشَّى على شُرْفَةِ قصرِ مَملَكَةِ بابِلَ، 27 فقالَ: «أما هذِهِ بابِلُ العُظْمَى الّتي بَنَيتُها أنا عاصِمَةً لِمَملَكَتي بِقُدْرَتي وعِزَّتي وجَلالي وبهَائي؟» 28 وفيما كانَ هذا الكلامُ بَعدُ في فَمِه، وقَعَ صوتٌ مِنَ السَّماءِ: «لكَ يا نَبوخذنَصَّرُ المَلِكُ أقولُ: زالَ عَنْكَ المُلْكُ، 29 فتُطرَدُ مِنْ بَينِ النَّاسِ وتُقيمُ معَ وُحوشِ البرِّيَّةِ وتَقتاتُ العُشْبَ كالثِّيرانِ، وتَمُرُّ علَيكَ سَبْعُ سِنينَ إلى أنْ تَعلَمَ أنَّ اللهَ العليَّ يتَسَلَّطُ على مَملَكَةِ البشَرِ ويُعطيها مَنْ يشاءُ». 30 وفي تِلكَ السَّاعةِ تَمَّ الحُكْمُ على نَبوخذنَصَّرَ، فطُرِدَ مِنْ بَينِ النَّاسِ، وأكلَ العُشْبَ كالثِّيرانِ، تَبَلَّلَ جسمُهُ مِنْ نَدى السَّماءِ، حتّى طالَ شَعْرُهُ كريشِ النُّسورِ وأَظفارُهُ كمَخالِبِ الطُّيورِ.
نبوخذنصّر يمجد الله
31 وقالَ المَلِكُ نَبوخذنَصَّرُ: «وبَعدَ انْقِضاءِ سَبْعِ سِنينَ رَفَعْتُ أنا نَبوخذنَصَّرُ، عينَيَّ إلى السَّماءِ فرَجَعَ إليَّ عقلي، وبارَكْتُ اللهَ العليَّ، وسَبَّحْتُ وعَظَّمْتُ الحَيَّ إلى الأبدِ، الّذي سُلطانُه سُلطانٌ أبديٌّ ومُلْكُهُ إلى جِيلٍ فجِيلٍ، 32 وجميعُ سُكَّانِ الأرضِ كلا شَيءٍ يُحسَبُونَ أمامَهُ، وهوَ يتَصَرَّفُ كيفَ شاءَ في جُنْدِ السَّماءِ وسُكَّانِ الأرضِ، ولا أحدَ يُعارِضُهُ ويقولُ لَه: ماذا صَنَعْتَ.
33 في ذلِكَ الوقتِ رجَعَ إليَّ عقلي، وَرُدَّ لي مَجدي ومُلْكي وجَلالي وبَهائي. وطَلَبَني وزَرَائي وعُظَمائي وثَبَّتُوني في مُلْكي، وازدادَت عَظَمَتي. 34 فالآنَ، أنا نَبوخذنَصَّرُ، أُسَبِّحُ وأُعَظِّمُ وأُمَجِّدُ مَلِكَ السَّماءِ. فجميعُ أعمالِهِ حَقٌّ وسُبُلُهُ عَدلٌ، وهوَ قادِرٌ على إذلالِ مَنْ يسلُكُ طريقَ الكِبْرياءِ.