Sawulu la tuuboo
(Kiilaalu 22:6-16Kiilaalu 26:12-18)
1 Hani saayiŋ, Sawulu tententa a la saŋaroo niŋ silandiri koleŋo la ko, a be Maariyo noomalankoolu kasaara la le. A taata piriisi* kuntii baa yaa, 2 a ye leetaroolu kaniŋ wo bulu ka taa Yahuudi diina bendulaalu* to Damasiku saatewo kono, fo niŋ a ye kewolu niŋ musoolu je, mennu be Yeesu la siloo kaŋ, a si ì sitiriŋo samba naŋ Yerusalaamu.
3 Kabiriŋ a be taa kaŋ fo a sutiyaata Damasiku saatewo la, wo loo niŋ baroo teema maloo ŋalasita a kaŋ ka bo santo, a ye a murubeŋ. 4 Bituŋ a boyita bankoo to, a ye diyaamukaŋo moyi, meŋ ko a ye ko, “Sawulu, Sawulu, muŋ ne ye a tinna i ka n toorandi?” 5 Bituŋ Sawulu ko, “Maariyo, jumaa le mu ite ti?” Kumakaŋo ye a jaabi ko, “Nte le mu Yeesu ti, i ka meŋ toora. 6 Wuli saayiŋ, i ye duŋ saatewo kono. A be fo la i ye jee le, i ñanta meŋ ke la.”
7 Sawulu taañoolu loota, ì maŋ diyaamu noo jaakaloo kamma, kaatu ì ye diyaamukaŋo moyi, bari ì maŋ moo je. 8 Bituŋ Sawulu wulita bankoo to. Biriŋ a ye a ñaalu yele, a maŋ feŋ je noo. Wo to le ì ye a buloo muta ka a samba Damasiku saatewo kono. 9 A maŋ jeroo ke noo fo tili saba. A maŋ domoroo ke, sako a si i miŋ.
10 Yeesu noomalanka doo le be Damasiku saatewo kono nuŋ jee, meŋ too mu Ananiyas ti. Maariyo ko a ye jeroo kono ko, “Ananiyas!” A ye a danku ko, “M Maarii, m fele.” 11 Wo to le Maariyo ko a ye ko, “Wuli, i ye taa mbeedoo kaŋ, ì ka a fo daameŋ ye ko Mbeedi Tilindiŋo. I si ñininkaaroo ke kewo la Yudas la buŋo kono, meŋ too mu Sawulu ti. A bota Tarisus le. A be duwaa kaŋ. 12 A ye kewo je jaharaŋo ñaama jeroo kono, meŋ too mu Ananiyas ti, a naata konoto ka a buloo laa a kaŋ, fo a si jeroo ke kotenke.” 13 Bari Ananiyas ye a jaabi ko, “M Maarii, ŋa a la kuwo moyi moo jamaa le la ko, a ye kuu jawu jamaa le ke i la moo senuŋolu la Yerusalaamu. 14 Aduŋ a ye kaŋo soto ka bo piriisi ñaatonkoolu bulu, fo a si moolu bee muta jaŋ, mennu ka baturoo ke i too la.”
15 Bari Maariyo ko Ananiyas ye ko, “Taa a kaŋ! Ñiŋ kewo mu n na jooraŋ tombondiŋo le ti, meŋ be n too samba la moolu ye, mennu maŋ ke Yahuudoolu ti, mansoolu ye, aniŋ Banisirayilankoolu. 16 M be a yitandi la a la le, a ñanta toora la ñaameŋ n too kamma la.”
17 Wo to le Ananiyas taata. A dunta buŋo kono ka a buloo laa Sawulu kaŋ, bituŋ a ko a ye ko, “M baadiŋo* Sawulu, m Maarii Yeesu meŋ fintita i kaŋ siloo kaŋ, biriŋ i ka naa jaŋ, wo le ye n kii fo i si jeroo ke kotenke, aduŋ i si faa niŋ Noora Kuliŋo la.” 18 Wo loo niŋ baroo teema feŋ fata muluŋo jolonta ka bo Sawulu ñaalu to, aduŋ a ye jeroo ke kotenke. Bituŋ a wulita, aduŋ a batiseeta*. 19 Kabiriŋ a ye domoroo ke, a bambanta. A naata tara Yeesu noomalankoolu fee fo tili dantaŋ Damasiku saatewo kono jee.
Sawulu ye kawandoo dati Damasiku
20 Jee niŋ jee a ye kawandoo dati Yahuudi diina bendulaalu kono ko, Yeesu mu Alla Dinkewo* le ti. 21 Moolu bee jaakalita a la kuwo la, mennu ye a moyi. Ì ko, “Fo ñiŋ kewo le buka a kata ka wo moolu la kafoo kasaara nuŋ Yerusalaamu, mennu ka baturoo ke Yeesu too la? Fo daliiloo meŋ ye a samba naŋ jaŋ, wo maŋ ke ka ì sitiriŋo samba piriisi ñaatonkoolu ye?” 22 Bari Sawulu la kawandoo semboo ka kafu doroŋ. A ye Yahuudoolu jaakalindi, mennu be sabatiriŋ Damasiku saatewo kono. A ye a yitandi ì la koyirinke ko, Yeesu le mu Alimasiihu* ti.
23 Tili jamaa koolaa, Yahuudoolu ye feeroo siti ka a faa, 24 bari Sawulu naata ì la feeroo loŋ. Wo luŋolu kono, Yahuudoolu ka deleŋo laa a ye saatee dundaŋ daa to le suutoo niŋ tiloo, fo ì si a faa noo. 25 Wo to le a kafuñoolu naata a samba suutoo ka a yoora duuma niŋ sinsiŋo la ka bo niŋ huwo la, meŋ be saatee tata sansaŋo bala.
26 Kabiriŋ Sawulu naata Yerusalaamu, a ye a kata ka kafu Yeesu la kafoo ma. Bari ì bee silata a la le, kaatu ì maŋ laa ko, a mu Yeesu noomalankoo le ti. 27 Bari Barinabas ye a taa ka a naati kiilaalu* yaa. A naata a fo ì ye, Sawulu ye Maariyo je ñaameŋ siloo kaŋ, Maariyo diyaamuta a ye ñaameŋ, aniŋ a kawandita fatiyaa kono ñaameŋ Yeesu too la Damasiku saatewo kono. 28 Bituŋ Sawulu sabatita ì fee, a be duŋ niŋ fintoo la ì kono Yerusalaamu. A ye kawandoo ke fatiyaa kono Maariyo too la. 29 A diyaamuta Yahuudoolu fanaa ye, mennu ka Jirisi kaŋo fo, a niŋ ì ye ñoo soosoo. Wolu ye feeroolu siti ka a faa. 30 Biriŋ baadiŋolu ye a kalamuta, ì ye a samba Sisareya, bituŋ ì naata a kii Tarisus saatewo to.
31 Wo to le Yeesu la kafoo moolu bee ye kayiroo soto Yudeya, Kalilee aniŋ Samariya tundoolu kaŋ. Ì bambanta, aduŋ ì yiriwaata Maariyo ñaasilaŋo kono ka bo niŋ Noora Kuliŋo la maakoyiroo la.
Pita la kaawakuwolu Lida niŋ Yopa
32 Pita taata dulaalu bee to taariŋ. A naata Alla la moo senuŋolu fanaa yaa, mennu be sabatiriŋ Lida saatewo kono. 33 A ye kewo je meŋ mu namatoo ti, a be laariŋ a la laaraŋo kaŋ fo sanji seyi. A too mu Eneyas le ti. 34 Bituŋ Pita ko a ye ko, “Eneyas, Yeesu Kiristu* ye i kendeyandi le saayiŋ. Wuli, i ye i la laaraŋo dadaa.” Wo loo niŋ baroo teema namatoo wulita. 35 Moolu mennu bee be sabatiriŋ Lida saatewo kono aniŋ Saroni tundoo kaŋ, biriŋ ì ye a je taamoo la, ì laata Maariyo la.
36 Wo waatoo la Yeesu noomalanka doo le be Yopa. A too mu Tabita le ti, bari Jirisi kaŋo to a too mu Dookas le ti. Ñiŋ musoo ka tu kebaara betoolu le ke la waati-wo-waati, aduŋ a ka fuwaaroolu fanaa maakoyi le. 37 Bari saayiŋ a kuuranta, a naata faa. Bituŋ ì ye a kuu, ì ye a landi buŋ santonkoo kono. 38 Baawo Lida maŋ jamfa Yopa la, aduŋ Yeesu noomalankoolu ye a moyi ko, Pita be jee le, ì naata kee fula kii a kaŋ. Ì ye a daani, fo a si naa katabake ì yaa.
39 Wo to le Pita wulita, a niŋ ì taata ñoo la Yopa. Biriŋ ì futata jee, ì ye a tambindi buŋ santonkoo kono. Furuyaamusoolu bee loota a daala, ì be kumboo kaŋ, aduŋ ì ye kotondaŋolu niŋ sitifeŋ doolu yitandi Pita la, Dookas ye mennu dadaa, biriŋ a be baluuriŋ ì fee. 40 Bari Pita ye ì bee fintindi banta. Wo to le a ñoyita ka duwaa. Bituŋ a muruta furewo kaŋ, a ko, “Tabita, wuli!” Wo to le musoo ye a ñaalu yele. Biriŋ a ye Pita je, a siita. 41 Pita ye a buloo muta, a ye a wulindi. Bituŋ a ye furuyaamusoolu niŋ Alla la moo senuŋolu kumandi, a ye a baluuriŋo dii ì la.
42 Ñiŋ kuwo naata loŋ Yopa saatewo bee kono. Wo kamma la moo jamaa naata laa Maariyo la. 43 Pita tuta sabatiriŋ Yopa jee fo tili jamaa faraboo doo yaa, meŋ too mu Simoni ti.
اهتداء شاول
(أعمال 22‏:6‏-16؛ أعمال 26‏:12‏-18)
1 أمّا شاولُ، فكانَ يَنفُثُ صَدرُهُ تَهديدًا وتَقتيلاً لِتلاميذِ الرّبّ.
فذهَبَ إلى رَئيسِ الكَهنَةِ 2 وطلَبَ مِنهُ رسائِلَ إلى مجامِـعِ دِمَشقَ، ليَعتَقِلَ الرّجالَ والنّساءَ الذينَ يَجدُهُم هُناكَ على مَذهَبِ الرّبّ ويَجيءَ بِهِم إلى أُورُشليمَ.
3 وبَينَما هوَ يَقتَرِبُ مِنْ دِمَشقَ، سَطَعَ حَولَهُ بغتةً نُورٌ مِنَ السّماءِ، 4 فوقَعَ إلى الأرضِ، وسَمِعَ صَوتًا يَقولُ لَه: «شاوُلُ، شاوُلُ، لِماذا تَضطَهِدُني؟» 5 فقالَ شاوُلُ: «مَنْ أنتَ، يا ربّ؟» فأجابَهُ الصوتُ: «أنا يَسوعُ الذي أنتَ تَضْطَهِدُهُ. [صَعْبٌ علَيكَ أنْ تُقاوِمَني». 6 فقالَ وهوَ مُرتَعِبٌ خائِفٌ: «يا ربّ، ماذا تُريدُ أن أعمَلَ؟» فقالَ لَه الرّبّ:] «قُمْ واَدخُلِ المدينةَ، وهُناكَ يُقالُ لَكَ ما يَجبُ أنْ تَعمَلَ». 7 وأمّا رِفاقُ شاوُلَ فوَقَفوا حائِرينَ يَسمَعونَ الصّوتَ ولا يُشاهِدونَ أحدًا. 8 فنهَضَ شاوُلُ عَنِ الأرضِ وفتَحَ عَينَيهِ وهوَ لا يُبصِرُ شيئًا. فقادوهُ بِـيَدِهِ إلى دِمَشقَ. 9 فبَقِـيَ ثلاثةَ أيّامٍ مكفوفَ البَصَرِ لا يأكُلُ ولا يَشرَبُ.
10 وكانَ في دِمَشقَ تِلميذٌ اَسمُهُ حَنانيّا. فناداهُ الرّبّ في الرُؤيا: «يا حَنانيّا!» أجابَهُ: «نعم، يا ربّ!» 11 فقالَ لَه الرّبّ: «قُمِ اَذهَبْ إلى الشّارِعِ المَعروفِ بالمستَقيمِ، واَسألْ في بَيتِ يَهوذا عَنْ رَجُلٍ مِنْ طَرسوسَ اَسمُهُ شاوُلُ. وهوَ الآنَ يُصلّي، 12 فيَرى في الرُؤيا رَجُلاً اَسمُهُ حنانيّا يَدخُلُ ويَضَعُ يَدَيهِ علَيهِ فيُبصرُ». 13 فأجابَهُ حنانيّا: «يا ربّ، أخبَرَني كثيرٌ مِنَ النّاسِ كم أساءَ هذا الرّجُلُ إلى قِدّيسيكَ في أُورُشليمَ. 14 وهوَ هُنا الآنَ ولَه سُلْطَةٌ مِنْ رُؤساءِ الكَهنَةِ أنْ يَعتَقِلَ كُلّ مَنْ يَدعو باَسمِكَ». 15 فقالَ لَه الرّبّ: «إذهَبْ، لأنّي اَختَرتُهُ رَسولاً لي يَحمِلُ اَسمي إلى الأُمَمِ والمُلوكِ وبَني إِسرائيلَ. 16 وسأُريهِ كم يَجبُ أنْ يَتَحَمّلَ مِنَ الآلامِ في سبـيلِ اَسمي».
17 فذهَبَ حنانيّا ودخَلَ البَيتَ ووضَعَ يَدَيهِ على شاوُلَ وقالَ: «يا أخي شاوُلُ، أرسَلَني إلَيكَ الرّبّ يَسوعُ الذي ظهَرَ لَكَ وأنتَ في الطّريقِ التي جِئتَ مِنها، حتى يَعودَ البَصَرُ إلَيكَ وتَمتلـئَ مِنَ الرّوحِ القُدُسِ» 18 فتَساقَطَ مِنْ عَينَيهِ ما يُشبِهُ القُشُورَ، وعادَ البَصَرُ إلَيهِ، فقامَ وتَعَمّدَ. 19 ثُمّ أكَلَ، فعادَت إلَيهِ قِواهُ.
شاول في دمشق
وأقامَ شاوُلُ بِضعَةَ أيّامٍ معَ التلاميذِ في دِمَشقَ، 20 ثُمّ سارَعَ إلى التَبشيرِ في المَجامِعِ بأنّ يَسوعَ هوَ اَبنُ اللهِ. 21 فكانَ السّامِعونَ يَتعجّبونَ ويَقولونَ: «أما كانَ هذا الرّجُلُ في أُورُشليمَ يَضطَهِدُ كُلّ مَنْ يَدعو بِهذا الاسمِ؟ وهَلْ جاءَ إلى هُنا إلاّ ليَعتَقِلَهُم ويَعودَ بِهِم إلى رُؤساءِ الكَهنَةِ؟»
22 لكِنّ شاوُلَ كانَ يَزدادُ قُــوّةً في تَبشيرِهِ، فأثارَ الحيرةَ في عُقولِ اليَهودِ المُقيمينَ في دِمَشقَ بِحُجَجِهِ الدّامِغةِ على أنّ يَسوعَ هوَ المَسيحُ. 23 وبَعدَ مُدّةٍ مِنَ الزّمنِ وضَعَ اليَهودُ خُطّةً ليَقتُلوهُ، 24 فوصَلَ خَبرُها إلَيهِ. وكانوا يُراقِبونَ أبوابَ المدينةِ ليلَ نهارَ لِـيَغتالوهُ، 25 فأخذَهُ التلاميذُ ليلاً ودَلّوهُ مِنَ السّورِ في قُفّةٍ.
شاول في أورشليم
26 ولمّا وصَلَ شاوُلُ إلى أُورُشليمَ حاوَلَ أنْ يَنضَمّ إلى التلاميذِ. فكانوا كُلّهُم يَخافونَ مِنهُ ولا يُصَدّقونَ أنّهُ تِلميذٌ. 27 فجاءَ بِه بَرنابا إلى الرّسُلِ ورَوَى لهُم كيفَ رأى شاوُلُ الرّبّ في الطّريقِ وكَلّمَهُ الرّبّ، وكيفَ بَشّرَ بِشجاعَةٍ باَسمِ يَسوعَ في دِمَشقَ. 28 فأخَذَ يَروحُ ويَجيءُ معَ التلاميذِ في أُورُشليمَ، يُبَشّرُ بِشجاعةٍ باَسمِ الرّبّ. 29 وكانَ يُخاطِبُ اليَهودَ المُتكلّمينَ بِاللغةِ اليونانِـيّةِ ويُجادِلُهُم، فحاوَلوا أنْ يَقتُلوهُ. 30 فلمّا عَرَفَ الإخوَةُ بالأمرِ، أنزَلوهُ إلى قَيصرِيّةَ وأرسلوهُ مِنها إلى طَرسوسَ.
31 وأخذَتِ الكنيسةُ في جميعِ اليَهوديّةِ والجليلِ والسّامِرَةِ تَنعَمُ بالسّلامِ. وكانَت تَنمو وتَسيرُ في خَوفِ الرّبّ، وتَتَكاثَرُ بِمَعونَةِ الرّوحِ القُدُسِ.
بطرس في لدّة ويافا
32 وكانَ بُطرُسُ يَسيرُ في كُلّ مكانٍ، فجاءَ إلى الإخوَةِ القدّيسينَ المُقيمينَ في لُدّةَ، 33 فلَقيَ فيها رَجُلاً اَسمُهُ إينياسُ، وكانَ كَسيحًا يَلزَمُ الفِراشَ مِنْ ثماني سَنواتٍ. 34 فقالَ لَه بُطرُسُ: «يا إينياسُ، شَفاكَ يَسوعُ المَسيحُ، فقُمْ ورَتّبْ فِراشَكَ بـيَدِكَ». فقامَ في الحالِ. 35 ورآهُ جميعُ سكّانِ لُدّةَ وشارونَ، فاَهتَدوا كُلّهُم إلى الرّبّ.
36 وكانَ في يافا تِلميذَةٌ اَسمُها طابـيثَةُ، وباليونانيّةِ دُوركاسُ، أي غَزالةُ، تَصرِفُ كُلّ وقتِها في الأعمالِ الصالِحَةِ وإعانَةِ المُحتاجينَ. 37 فمَرِضَت في ذلِكَ الوقتِ وماتَت. فغَسَلوها ووضَعوها في الغُرفَةِ العُليّا. 38 ولأنّ لُدّةَ قريبةٌ مِنْ يافا، عرَفَ التلاميذُ أنّ بُطرُسَ فيها، فأرسَلوا إلَيهِ رَجُلَينِ يَقولانِ لَه: «تعالَ إلينا ولا تَــتَأخّرْ». 39 فقامَ بُطرُسُ مُسرِعًا ورَجَعَ مَعهُما إلى يافا. فلمّا وصَلَ صَعِدوا بِه إلى الغُرفَةِ العُليا، فاَستَقبَلَتْهُ الأرامِلُ باكياتٍ يُرينَهُ القُمصانَ والثّيابَ التي خاطَتها دُوركاسُ عِندَما كانَت مَعَهُنّ على قَيدِ الحياةِ. 40 فأخرَجَ بُطرُسُ النّاسَ كُلّهُم، وسَجَدَ وصَلّى، ثُمّ اَلتَفَتَ إلى الجُثّةِ وقالَ: «طابـيثَةُ، قُومي!» ففَتَحَت عَينَيها، ولمّا رَأت بُطرُسَ جَلَست. 41 فمَدّ يَدَهُ إلَيها وأنهَضَها، ثُمّ دَعا الإخوَةَ القِدّيسينَ والأرامِلَ وأحضَرها حَـيّةً. 42 فاَنتَشَرَ الخَبرُ في يافا كُلّها، فآمَنَ بالرّبّ عدَدٌ كبـيرٌ مِنَ النّاسِ. 43 وأقامَ بُطرُسُ عِدّةَ أيّامٍ في يافا عِندَ دبّاغٍ اَسمُهُ سِمعانُ.