1 Wo to le Mansa Akiripa ko Pawulu ye ko, “Saayiŋ i ye siloo soto le ka i faŋo la kuwo fo.” Bituŋ Pawulu ye taamanseeroo ke a buloo la, a diyaamuta ka a faŋ tankandi ko, 2 “Mansa Akiripa, ŋa a je le ko, a keta n ye faladiyaa le ti bii, ka m faŋ tankandi i ñaatiliŋo la kuwolu bee to, Yahuudoolu ye n tuumi mennu la, 3 kaatu ite mu londitii baa le ti Yahuudoolu la aadoolu niŋ ñoosaboolu to. Wo kamma la, ŋa i daani ka n lamoyi muñoo kono.
4 “Yahuudoolu bee ye a loŋ ne, m baluuta ñaameŋ, kabiriŋ n na dindiŋyaa waatoo la n na tundoo kaŋ, aniŋ Yerusalaamu. 5 Itolu faŋo si n na kuwo seedeyaa noo le, niŋ ì lafita a ke la ko, nte be Farisewolu* la kafoo le kono. Ì ye a loŋ ne ko, ŋa ǹ na diinoo muta niŋ soobeeyaa le la, meŋ mu ǹ na kafoo la siloo ti meŋ maŋ ñoŋo soto. 6 Saayiŋ, n loota jaŋ kotoboroo la, kaatu n jikita laahidoo le la, Alla ye meŋ dii m̀ mumuñolu la. 7 Wo mu laahidoo le ti, ǹ na lasili taŋ niŋ fuloo jikita ka meŋ na timmoo je, biriŋ ì ka Alla batu soobeeyaa kono suutoo niŋ tiloo la. Mansa, ǹ na ñiŋ jikoo le ye a tinna Yahuudoolu ye n tuumi. 8 Muŋ ne ye a tinna ali maŋ laa noo ko, Alla si furewolu wulindi noo le?
9 “Tooñaa, nte faŋo ye a miira le nuŋ ko, n ñanta kuu jamaa le ke la ka balaŋ Yeesu Nasaretinkoo too ma. 10 Ŋa wo ke Yerusalaamu kono le, aduŋ ŋa kaŋo soto piriisi* ñaatonkoolu bulu le ka ñiŋ moo senuŋ jamaa soroŋ bunjawoo kono. Niŋ ì la faa kuwo kacaata, n ka soŋ ì la saayaa ma le. 11 Jamaa-jamaa n ka toora kuwolu laa ì kaŋ ne Yahuudi diina bendulaalu* to taariŋ, n ka a kata ka ì diyaakuyaa ke ka kuma jawoo fo ka balaŋ Yeesu ma. N ka tu kamfaariŋ ì kamma baake, aduŋ ŋa ì toora hani wandi saatewolu kono.
Pawulu ye a la tuuboo la kuwo fo
(Kiilaalu 9:1-19Kiilaalu 22:6-16)
12 “Wo to le ŋa taamasiloo taa ka taa Damasiku saatewo to, ŋa kaŋo niŋ yaamaroo soto ka bo piriisi ñaatonkoolu bulu. 13 Bituŋ Mansa, tilikuntee waatoo la, m be siloo kaŋ tumoo meŋ na, ŋa maloo je ka bo saŋo santo. Wo maloo tambita tiloo faŋo la le, a be malamala kaŋ, a ye n niŋ n taañoolu murubeŋ. 14 M̀ bee boyita bankoo to. Bituŋ ŋa kumakaŋo moyi, meŋ ko n ye Hiburu kaŋo to ko, ‘Sawulu, Sawulu, muŋ ne ye a tinna i ka nte toorandi? A be koleyaa la i fee le ka ŋaniŋo damfu.’ 15 Bituŋ n ko, ‘Maariyo, jumaa le mu ite ti?’ Maariyo ye n jaabi ko, ‘Nte mu Yeesu le ti, i ka meŋ toora. 16 Wuli, i ye loo i siŋolu kaŋ. M fintita i kaŋ ñiŋ daliiloo le kamma, ka i tomboŋ ka i ke dookuulaa ti, aniŋ seedoo kuwolu to, i ye mennu je, aniŋ m be mennu yitandi la i la. 17 M be i kanandi la i la moolu bulu le, aniŋ mennu maŋ ke Yahuudoolu ti, m be i kii la mennu kaŋ. 18 I si ì ñaalu yelendi fo ì si bo diboo kono ka naa maloo kono, ka bo Seetaanoo* la maraloo kono ka naa Alla kaŋ. Wo to le ì be junube yamfoo soto la, aniŋ niyo moolu kono, mennu naata seneyaa kaatu ì laata nte la.’
19 “Wo kamma la, Mansa Akiripa, m maŋ balaŋ jeroo la, meŋ naata n kaŋ ka bo Arijana. 20 Folooto, ŋa kawandoo ke wo moolu le ye, mennu be Damasiku jee, bituŋ Yerusalaamu, Yudeya, aniŋ moolu fanaa ye, mennu maŋ ke Yahuudoolu ti. N ko ì ye ko, ì si ì koo dii ì la junuboolu la ka naa Alla kaŋ, aduŋ ì si ì la tuuboo yitandi ì la kebaaroolu kono. 21 Yahuudoolu ye m muta ñiŋ daliiloo le kamma Alla Batudulaa kono, ì ye a kata ka m faa. 22 Bari Alla la maakoyiroo tarata n kaŋ ne fo ñiŋ luŋo la. Wo le ye a tinna n loota jaŋ bii ka a seedeyaa moolu bee ye, biriŋ moondiŋ fo moo baa. Aduŋ m maŋ feŋ fo, fo Musa niŋ annabiyomu doolu ye meŋ fo ko, a be ke la le. 23 Wo le mu ñiŋ ti ko, Alimasiihu* ñanta toora la le, aduŋ ate le be ke la foloo ti ka wuli saayaa kono. Wo kamma la, a be maloo la kuwo kankulaa la Yahuudoolu ye le, aniŋ moo koteŋolu.”
24 Kabiriŋ a be ñiŋ kumoolu fo kaŋ ka a faŋo tankandi, Festus sarita a kaŋ santo ko, “Pawulu, ite ñaamaata le. I la karaŋ baa ye i ñaamandi le.” 25 Bari Pawulu ko a ye ko, “Ǹ na alifaa baa Festus, n ñaa maŋ maa, bari n ka tooñaa niŋ kuma koyoo le fo. 26 Mansakewo ye ñiŋ kuwolu loŋ ne. N si kuwolu bee fo a ye ko ì be ñaameŋ, kaatu a koyita m ma le ko, hani kiliŋ wolu kono maŋ nukuŋ a ma. Ñiŋ kuwolu maŋ ke kulloo kono. 27 Ite Mansa Akiripa, fo i laata annabiyomoolu la le baŋ? Ŋa a loŋ ne ko, i laata ì la le.”
28 Wo to le Mansa Akiripa ko Pawulu ye ko, “Fo i ye a miira le, i be nte sondi noo la tariyaake wo le ñaama ka n ke Kiristu* noomalankoo ti?” 29 Bituŋ Pawulu ye a jaabi ko, “Fo tariyaake waraŋ meerinke baŋ, n ka Alla daani le ko, a kana ke ite dammaa ti, bari alitolu bee mennu ye m moyi bii si ke ko nte be ñaameŋ, bari a kana ke niŋ neejoloolu la.”
30 Bituŋ mansakewo wulita, aniŋ kumandaŋo, Berinise niŋ doolu bee mennu be siiriŋ ì fee. 31 Kabiriŋ ì bota jee, ì ko ñoo ye ko, “Ñiŋ kewo maŋ feŋ ke, meŋ jarita saayaa la, waraŋ ka a soroŋ bunjawoo to.” 32 Wo to le Akiripa ko Festus ye ko, “Ñiŋ kewo si bula noo le, niŋ a maŋ Rooma bankoo la mansa* la a kiitindoo daani.”
1 فقالَ أغريبّاسُ لِبولُسَ: «نأذنُ لكَ أنْ تُدافِـعَ عَنْ نَفسِكَ». فأشارَ بولُسُ بِـيَدِهِ وقالَ في دِفاعِهِ: 2 «أيّها المَلِكُ أغريبّاسُ! يَسُرّني أنْ أُدافِـعَ عَنْ نَفسي اليومَ لدَيكَ، وأرُدّ على كلّ ما يَتّهِمُني بِه اليَهودُ، 3 خُصوصًا إنّكَ مُطّلِـعٌ كُلّ الاطّلاعِ على تَقاليدِ اليَهودِ ومُجادَلاتِهِم. فأرجو أنْ يتّسِعَ صدرُكَ لِكَلامي.
4 يَعرِفُ جميعُ اليَهودِ ما كانَت علَيهِ سِيرتي مِنْ أيّامِ صِغَري، وكيفَ نَشأتُ وعِشتُ بَينَ شَعبـي في أُورُشليمَ. 5 فهُم يَعرِفوني مِنْ عَهدٍ بَعيدٍ، ولو أرادوا لشَهِدوا أنّي اَتّبَعتُ أكثرَ المذاهبِ في ديانتِنا تَشدّدًا، فعِشْتُ فَرّيسيّا. 6 وأنا الآنَ أُحاكَمُ لأنّي أرجو ما وعَدَ اللهُ بِه آباءَنا، 7 وما ترجو عشائِرُ بَني إِسرائيلَ الاثنتا عشْرَةَ تَحقيقَهُ، عابِدينَ اللهَ ليلَ نهارَ. بِهذا الرّجاءِ، أيّها المَلِكُ، يَتّهِمُني اليَهودُ. 8 فلِماذا لا تُصدّقونَ أنّ اللهَ يُقيمُ الأمواتَ؟
9 أمّا أنا، فكُنتُ أعتَقِدُ أنّهُ يَجِبُ أنْ أُقاوِمَ اَسمَ يَسوعَ النّاصِريّ بِكُلّ جَهدي. 10 وهذا ما فَعَلتُ في أُورُشليمَ، فسَجَنتُ بِتَفويضٍ مِنْ رُؤساءِ الكَهنَةِ عَددًا كبـيرًا مِنَ القدّيسينَ، ولمّا كانوا يُقتَلونَ كُنتُ مُوافقًا على قَتْلِهِم. 11 وكثيرًا ما عَذّبتُهُم في كُلّ مَجمَعٍ لأُجبِرَهُم على إنكارِ إيمانِهِم. واَشتَدّت نَقمتي علَيهِم حتى أخَذتُ أطارِدُهُم في المُدُنِ التي في خارجِ اليهوديّةِ. 12 فسافَرْتُ إلى دِمشقَ وبِـيدي سُلطةٌ وتَفويضٌ مِنْ رُؤساءِ الكَهنَةِ. 13 وفي الطّريقِ عِندَ الظّهرِ، رأيتُ أيّها المَلِكُ نُورًا مِنَ السّماءِ أبهى مِنْ شُعاعِ الشّمسِ يَسطَعُ حَولي وحَولَ المُسافِرينَ مَعي. 14 فوقَعْنا كُلّنا إلى الأرضِ، وسَمِعْتُ صَوتًا يَقولُ لي بالعبرِيّةِ: شاولُ! شاولُ! لِماذا تَضطهِدُني؟ صَعبٌ علَيكَ أنْ تُقاوِمَني. 15 فقُلتُ: مَنْ أنتَ يا ربّ؟ قالَ الرّبّ: أنا يَسوعُ الذي تَضطهِدُهُ أنتَ. 16 قُمْ وقِفْ على قَدَمَيكَ لأنّي ظَهرَتُ لكَ لأجعَلَ مِنكَ خادِمًا لي وشاهِدًا على هذِهِ الرُؤيا التي رأيتَني فيها، وعلى غَيرِها مِنَ الرُؤى التي سأَظهرُ فيها لكَ. 17 سأُنقِذُكَ مِنْ شَعبِ إِسرائيلَ ومِنْ سائِرِ الشّعوبِ التي سأُرسِلُك إلَيهِم 18 لِتفتَحَ عُيونَهُم فيَرجِعوا مِنَ الظّلامِ إلى النّورِ، ومِنْ سُلطانِ الشّيطانِ إلى اللهِ، فينالوا بإيمانِهِم بـي غُفرانَ خطاياهُم وميراثًا معَ القدّيسينَ.
19 ومِنْ تِلكَ السّاعةِ، أيّها المَلِكُ أغريبّاسُ، ما عَصَيتُ الرُؤيا السّماوِيّةَ، 20 فبشّرْتُ أهلَ دِمشقَ أوّلاً، ثُمّ أهلَ أُورُشليمَ وبِلادَ اليَهوديّةِ كُلّها، ثُمّ سائِرَ الأُممِ، داعيًا إلى التّوبَةِ والرّجوعِ إلى اللهِ، والقِـيامِ بأعمالٍ تَدُلّ على التّوبَةِ. 21 ولِهذا قــبَضَ علي اليَهودُ وأنا في الهَيكَلِ، وحاوَلوا قَتلي، 22 ولكِنّ اللهَ أعانني إلى هذا اليومِ، لأشهَدَ لَه عِندَ الصّغيرِ والكبـيرِ، ولا أقولُ إلاّ ما أنبأَ بِه موسى والأنبـياءُ، 23 مِنْ أنّ المَسيحَ يتألّمُ ويكونُ أوّلَ مَنْ يَقومُ مِنْ بَينِ الأمواتِ ويُبشّرُ اليَهودَ وسائِرَ الشّعوبِ بِنُورِ الخلاصِ».
24 وبَينَما بولُسُ يُدافِـعُ عَنْ نَفسِهِ بِهذا الكلامِ، صاحَ فَسْتوسُ بأعلى صوتِهِ: «أنتَ مَجنونٌ، يا بولُسُ! سَعَةُ عِلمِكَ أفقَدَتْكَ عَقلَكَ!» 25 فأجابَهُ بولُسُ: «كيفَ أكونُ مَجنونًا، يا صاحِبَ العِزّةِ فَسْتوسُ، وأنا أنطِق بِالحقّ والصّوابِ؟ 26 فالمَلِكُ الذي أخاطِبُهُ الآنَ بِكُلّ صَراحَةٍ يَعرِفُ هذِهِ الأُمورَ، وأعتَقِدُ أنّهُ لا يَخفى علَيهِ شيءٌ مِنها، لأنّها ما حدَثَت في زاوِيةٍ خَفِـيّةٍ. 27 أتُؤمِنُ بالأنبـياءِ، أيّها المَلِكُ أغريبّاسُ؟ أنا أعلَمُ أنّكَ تُؤمِنُ بِهِم».
28 فقالَ أغريبّاسُ لِبولُسَ: «أبِقليلٍ مِنَ الوقتِ تُريدُ أنْ تَجعلَ منّي مَسيحيّا؟» 29 فأجابَهُ بولُسُ: «إنْ بالقليلِ أو بالكثيرِ، فَرَجائي مِنَ اللهِ لكَ ولجَميعِ الذينَ يَسمَعوني اليومَ أنْ يَصيروا إلى الحالِ التي أنا علَيها، ما عَدا هذِهِ القُيودَ».
30 فنهَضَ المَلِكُ والحاكِمُ وبَرنيكَةُ والجالِسونَ مَعهُم، 31 فقالَ بَعضُهُم لِبَعضٍ وهُم مُنصَرِفونَ: «ما عَمِلَ هذا الرّجُلُ شَيئًا يَستَوجِبُ بِه الموتَ أوِ السّجنَ». 32 وقالَ أغريبّاسُ لِفَسْتوسَ: «كانَ يُمكِنُ إِخلاءُ سَبـيلِ هذا الرّجُلِ لولا أنّهُ رَفَعَ دَعواهُ إلى القَيصرِ».