Pita la saataroo Yerusalaamu
1 Kiilaalu* niŋ baadiŋ doolu mennu be Yudeya, ì ye a moyi le ko, moolu mennu maŋ ke Yahuudoolu ti, wolu fanaa sonta Alla la kumoo la le. 2 Biriŋ Pita naata Yerusalaamu, Yeesu la kafoo moolu mennu ye Yahuudoolu la sunnoo kummaayandi, ì ye Pita jalayi. 3 Ì ko a ye ko, “Muŋ ne ye a tinna i taata wo moolu yaa, mennu maŋ ke Yahuudoolu ti? I niŋ sunnabaloolu ye domoroo ke ñoo kaŋ!”
4 Bituŋ Pita ye a dati ka kuwo seneyandi ì ma kendeke. A ko ì ye ko, 5 “Kabiriŋ m be duwaa la Yopa saatewo kono, Alla la Nooroo le ye n siirandi, fo m maŋ tara noo m faŋ bulu. Bituŋ n naata jeroo ke jaharaŋo ñaama feŋ na, meŋ mulunta ko faani baa. A be jii kaŋ naŋ ka bo saŋo santo. A tonkoŋ naanoo be mutariŋ. A naata, m be daameŋ to. 6 Bituŋ ŋa a juubee ka a koroosi. Ŋa duniyaa daafeŋ siifaa jamaa le je jee, siŋ naanimaa feŋolu, wulakono daafeŋolu, kuruntu feŋolu, aniŋ kunoolu. 7 N naata diyaamukaŋo moyi, meŋ ko n ye ko, ‘Pita, wuli! A faa, i ye a domo.’ 8 Bari n ko, ‘Hanii Maariyo! Feŋ nene maŋ bula nte daa kono, meŋ maŋ seneyaa, aniŋ ǹ na Luwaa ye meŋ haraamuyandi!’ 9 Bari diyaamukaŋo kumata ka bo saŋo santo fulanjanke ko, ‘Alla ye meŋ seneyandi, kana a fo ko, a maŋ seneyaa.’ 10 Ñiŋ keta le fo siiñaa saba. Wo koolaa a bee muruta kotenke saŋo santo.
11 “Wo waati kiliŋo le la, kee saba futata buŋo to, m be sabatiriŋ nuŋ daameŋ. Ì ye ì kii naŋ n kaŋ ne ka bo Sisareya. 12 Wo to le Alla la Nooroo ko n ye ko, n kana sika soto n niŋ ì la taa to. Bituŋ n taata, n niŋ m baadiŋ Yeesu noomalanka wooro, mennu ye n dandaŋ. Ǹ dunta Kooneliyus la buŋo kono. 13 A ye a dantee ǹ ye, a ye malaayikoo je looriŋ a la buŋo kono ñaameŋ. Wo ko a ye ko, ‘Kewolu kii Yopa ka Simoni kumandi, ì ka a fo meŋ ye Pita. 14 A be kumoolu fo la i ye le, mennu be ite niŋ i la bunkononkoolu bee kiisa la.’
15 “Biriŋ ŋa a dati ka diyaamu ì ye, Noora Kuliŋo jiita ì kaŋ ko a jiita m̀ fanaa kaŋ ñaameŋ folooto. 16 Bituŋ n hakiloo bulata Maariyo la kumoo la, a ye meŋ fo ko, ‘Yaayaa ka batiseeroo* ke niŋ jiyo le la, bari ali be batisee la niŋ Noora Kuliŋo le la.’ 17 Wo to Alla ye ñiŋ soorifeŋ kiliŋo le dii ì la, a ye meŋ dii ntolu la, biriŋ ǹ laata Maarii Yeesu Kiristu* la. Saayiŋ, jumaa le mu nte ti, meŋ si balaŋ noo Alla ma?”
18 Kabiriŋ ì ye ñiŋ kumoolu moyi, ì bee ye i deyi. Bituŋ ì ye Alla jayi ko, “Tooñaa, Alla ye tuuboo niŋ badaa-badaa baluwo dii moolu fanaa la le, mennu maŋ ke Yahuudoolu ti.”
Yeesu la kafoo Antiyoki
19 Wo tooroo kamma la, meŋ wulita Stifeni la saayaa koolaa, Yeesu la kafoo moo doolu janjanta, ì taata fo Fonisiya tundoo kaŋ, Sipurusi jooyoo to, aniŋ Antiyoki saatee baa to, bari ì maŋ kumoo kawandi moo-wo-moo ye fo Yahuudoolu doroŋ. 20 Bari baadiŋ doolu le be jee, mennu bota Sipurusi niŋ Kirene. Ì naata Antiyoki, aduŋ ì ye Maarii Yeesu la kibaari betoo kawandi Jirisinkoolu fanaa ye. 21 Maariyo la semboo tarata ì fee le, aduŋ moo jamaa naata Maariyo kaŋ ka laa a la.
22 Yeesu noomalankoolu la kafoo meŋ be Yerusalaamu naata ì kibaaroo moyi. Bituŋ ì ye Barinabas kii Antiyoki. 23 Biriŋ a naata, a ye Alla la hiinoo je, a seewoota. Bituŋ a ye ì bee yaamari ka tu tilindiŋ Maariyo ye ì sondomoolu bee la. 24 Ate mu kee betoo le ti, meŋ be faariŋ lannoo niŋ Noora Kuliŋo la. Aduŋ moo jamaa naata laa Maariyo la jee.
25 Wo to le Barinabas taata Tarisus saatewo to ka Sawulu ñini. 26 Kabiriŋ a ye a je, a ye a samba naŋ Antiyoki. Bituŋ ì niŋ Yeesu noomalankoolu la kafoo naata tu ñoo kaŋ saŋo muumee bee la, ì ye kafu baa karandi jee. Aduŋ Antiyokinkoolu le foloo ye Yeesu la kafoo moolu kumandi Kiristu noomalankoolu la.
27 Wo luŋolu la, kiilaariyaa kumafolaalu naata Antiyoki ka bo Yerusalaamu. 28 Bituŋ kiliŋ wulita ì kono, meŋ too mu Akabus ti. A loota ka ñaatokumoo fo ko, konko baa le be boyi la ñiŋ duniyaa bee kono, meŋ be Rooma bankoo la maraloo koto. Ñiŋ konkoo keta Rooma mansa Kalawudiyus la marali waatoo le la. 29 Wo to le Yeesu noomalankoolu naata kambeŋ ñiŋ na ko, itolu meŋ-wo-meŋ na sotoo kaañanta meŋ fee, ì si wo ke deemaaroo ti baadiŋolu* ye, mennu be sabatiriŋ Yudeya. 30 Aduŋ ì ye a ke wo le ñaama fanaa. Ì ye ì la soorifeŋolu duŋ Barinabas niŋ Sawulu bulu ka ì samba alifaalu yaa Yerusalaamu.
1 سَمِعَ الرّسُلُ والإخوَةُ في اليَهوديّةِ أنّ غَيرَ اليَهودِ أيضًا قَبِلوا كلامَ اللهِ.
2 فلمّا صَعِدَ بُطرُسُ إلى أُورُشليمَ، خاصَمَهُ أهلُ الخِتانِ وقالوا لَه: 3 «دَخَلْتَ إلى قَومٍ غَيرِ مَختونينَ وأكَلتَ مَعَهُم!» 4 فرَوى لهُم بُطرُسُ كُلّ ما جَرى لَه، قالَ: 5 كُنتُ أُصَلّي في مدينةِ يافا، فرَأَيتُ في الغَيبوبَةِ رُؤيا، فإذا شيءٌ مِثلُ قِطعَةِ قماشٍ كبـيرةٍ مَعقودةٍ بِأَطرافِها الأربعةِ يَتَدلّى مِنَ السّماءِ حتى وصَلَ إليّ. 6 ونَظَرتُ إلَيهِ جيّدًا، فرأَيتُ علَيهِ دَوابّ الأرضِ والوحوشَ والزّحافاتِ وطُيورَ السّماءِ، 7 وسَمِعتُ صَوتًا يَقولُ لي: يا بُطرُسُ، قُمِ اَذبَحْ وكُلْ! 8 فَقلتُ: لا، يا ربّ! ما دخَلَ فَمي طَعامٌ نَجِسٌ أو دَنِسٌ مِنْ قَبلُ! 9 فأجابَني الصوتُ ثانيَةً مِنَ السّماءِ: ما طَهّرَهُ اللهُ لا تَعتَبِرْهُ أنتَ نَجِسًا. 10 وحدَثَ هذا ثلاثَ مَرّاتٍ، ثُمّ اَرتَفَعَ الشّيءُ كُلّهُ إلى السّماءِ. 11 وفي تِلكَ السّاعةِ وقَفَ ثلاثَةُ رِجالٍ بِبابِ البَيتِ الذي كُنتُ فيهِ، وكانوا مُرسَلِـينَ إليّ مِنْ قيصرِيّةَ. 12 فأمرَني الرّوحُ أنْ أذهَبَ مَعَهُم مِنْ دونِ تردّدٍ. فَرافَقَني هَؤلاءِ الإخوَةُ السِتّةُ إلى قيصريّةَ، فدَخَلْنا بَيتَ كُورنيليوسَ، 13 فأخبرَنا كيفَ رأى الملاكَ يَقِفُ في بَيتِهِ ويَقولُ لَه: أرسِلْ إلى يافا، وجِـئْ بسِمعانَ الذي يُقالُ لَه بُطرُسُ، 14 فهوَ يُكلّمُكَ كلامًا تَخلُصُ بِه أنتَ وجميعُ أهلِ بَيتِكَ. 15 فلمّا بدأَتُ أتكَلّمُ، نزَلَ الرّوحُ القُدُسُ علَيهِم مِثلَما نزَلَ علَينا نَحنُ في البَدءِ. 16 فتذَكّرْتُ ما قالَ الرّبّ: عَمّدَ يوحنّا بالماءِ، وأمّا أنتُم فتَتَعَمّدونَ بالرّوحِ القُدُسِ. 17 فإذا كانَ اللهُ وهَبَ هَؤلاءِ ما وهَبَنا نَحنُ عِندَما آمنّا بالرّبّ يَسوعَ المَسيحِ، فمَنْ أكونُ أنا لأُقاوِمَ اللهَ؟»
18 فلمّا سَمِعَ الحاضِرونَ هذا الكلامَ، هَدَأوا ومَجّدوا اللهَ وقالوا: «أنعَمَ اللهُ، إذًا، على غَيرِ اليَهودِ أيضًا بالتّوبَةِ سَبـيلاً إلى الحَياةِ!»
كنيسة أنطاكيا
19 وأمّا المُؤمِنونَ الذينَ شتّتَهُمُ الاضطهادُ الذي نزَلَ بِهِم بَعدَ مَقتَلِ إستِفانوسَ، فاَنتقَلوا إلى فينيقيةَ وقُبرُصَ وأنطاكيةَ، وكانوا لا يُبَشّرونَ أحدًا بِكلامِ اللهِ إلاّ اليَهودَ. 20 ولكِنّ بَعضَ هَؤلاءِ المُؤمنينَ مِنْ قُبرُصَ وقيرينَ جاؤوا إلى أنطاكيةَ وأخذوا يُخاطِبونَ النّاطِقينَ باللغَةِ اليونانيّةِ أيضًا ويُبَشّرونَهُم بِالرّبّ يَسوعَ. 21 وكانَت يَدُ الرّبّ معَهُم، فآمنَ مِنهُم كثيرونَ واَهتدَوا إلى الرّبّ.
22 وبلَغَ الخبَرُ مسامِعَ الكَنيسةِ في أُورُشليمَ، فأرسلوا بَرنابا إلى أنطاكيةَ. 23 فلمّا جاءَ ورَأى نعمَةَ اللهِ فرِحَ وشَجّعَهُم كُلّهُم على الثّباتِ في الرّبّ بِكُلّ قُلوبِهِم. 24 وكانَ بِرنابا رَجُلاً صالِحًا، مُمتلِئًا مِنَ الرّوحِ القُدُسِ والإيمانِ، فاَنضَمّ إلى الرّبّ جَمعٌ كبـيرٌ.
25 وذهَبَ بَرنابا إلى طَرسوسَ يَبحَثُ عَنْ شاوُلَ، 26 فلمّا وجَدَهُ جاءَ بِه إلى أنطاكيةَ. فأقاما سنَةً كامِلَةً يَجتَمِعانِ إلى جَماعَةِ الكَنيسةِ، فعَلّما جَمعًا كبـيرًا. وفي أنطاكيةَ تَسمّى التلاميذُ أوّلَ مَرّةٍ بالمَسيحيّـينَ.
27 وفي تِلكَ الأيّامِ، نَزَلَ بَعضُ الأنبـياءِ مِنْ أُورُشليمَ إلى أنطاكيةَ. 28 فقامَ أحدُهُم واَسمُهُ أغابوسُ وتَــنَــبّأَ بِوَحيٍ مِنَ الرّوحِ أنّ مَجاعَةً عَظيمةً ستَعُمّ الأرضَ كُلّها، وهيَ التي حَدَثَت في أيّامِ القَيصرِ كُلوديوسَ. 29 فعَزَمَ التلاميذُ أن يُرسِلوا، كُلّ واحدٍ وقُدرَتُهُ، مَعونةً إلى الإخوةِ المُقيمينَ في اليَهودِيّةِ. 30 وفَعَلوا ذلِكَ، فأرسَلوا مَعوناتِهِم إلى شُيوخِ الكنيسَةِ معَ بَرنابا وشاوُلَ.