1 Keloo meŋ keta Sawulu la moolu niŋ Dawuda la moolu teema, ye waati jaŋ ne taa. Dawuda semboo ka tu lafaa la le doroŋ, bari Sawulu la moolu, wolu semboo ka tu dooyaa la le.
Dawuda dinkewolu
2 Ñiŋ dinkee wooroo, Dawuda ye wolu le soto Heburoni, aduŋ ì siyaata ñoo ti ñaameŋ, a be safeeriŋ wo le ñaama:
Amunoni, wo baamaa mu Ahinowamu le ti, meŋ bota Yesireeli. 3 Kileyabu, wo baamaa mu Abikali le ti, Nabali la furuyaamusoo, meŋ bota Karimeli. Abusalomu, wo baamaa mu Maaka le ti, Mansa Talimayi dimmusoo, meŋ bota Kesuri. 4 Adoniya, wo baamaa mu Hakiti le ti. Sefatiya, wo baamaa mu Abitali le ti. 5 Itireyamu, wo baamaa mu Ekila le ti.
Dawuda le ye ñinnu bee wuluu Heburoni.
Abuna taata Dawuda la karoo la
6 Waatoo meŋ na keloo be Sawulu la moolu niŋ Dawuda la moolu teema, Abuna tarata a faŋ bambandi la Sawulu la moolu le la karoo la.
7 Saayiŋ, Sawulu ye kaŋ foroyandi musu* doo le soto nuŋ, meŋ too mu Risipa ti, aduŋ a keta Ayahu le dimmusoo ti. Bituŋ Isiboseti ko Abuna ye ko, “Muŋ ne ye a tinna, i niŋ m faamaa la kaŋ foroyandi musoo* kafuta?” 8 Isiboseti la kumoolu ye Abuna kamfandi baake le, a ko a ye ko, “Fo nte ye wulumaañaa le ke Yahuuda moolu la karoo la baŋ? Bii luŋo faŋo le n tilinta i faamaa Sawulu baadiŋolu bee aniŋ a teeroolu ye, aduŋ m maŋ ite duŋ Dawuda bulu. Saayiŋ i ka naa n tuumi musoo la kuwo la. 9-10 Yaawe* ye Dawuda laahidi ñiŋ ne la ko, a be mansamarali bankoo buusi la Sawulu bulu le, aniŋ a koomalankoolu. Aduŋ a be Dawuda ke la Banisirayila niŋ Yahuuda bee la mansa ti le, ka bo bankoo tonkoŋ fo a tonkoŋ. Allamaa Alla ye n halaki, niŋ m maŋ ñiŋ kumoo tooñaayandi.” 11 Isiboseti maŋ kuma fo Abuna ye kotenke, kaatu a maŋ haañi a la.
12 Wo to le Abuna ye kiilaalu kii Dawuda yaa niŋ a too la, ka a fo a ye ko, “Jumaa le ñanta ñiŋ bankoo mara la? I niŋ ŋa kambeŋo siti, aduŋ m be i maakoyi la le, fo Banisirayilankoolu bee ye soŋ i ma.”
13 Dawuda ko a ye ko, “A beteyaata. N niŋ i be kambeŋo siti la le. Bari n lafita kuu kiliŋ ne la i bulu. Kana naa n yaa, fo niŋ i ye Sawulu dimmusoo Mikali samba n ye naŋ, niŋ i lafita ka n je.” 14 Dawuda fanaa ye kiilaalu kii Isiboseti Sawulu dinkewo ye le, ka a fo a ye ko, “N na musoo Mikali dii n na. Ŋa Filisitinka keme solimaa kunturiŋolu le joo, wo koolaa n naata a futuu.” 15 Wo to le Isiboseti ye kiilaa kii, ka a taa a keemaa Palitiyeli bulu, meŋ keta Layisi dinkewo ti. 16 A keemaa taata a nooma, a be kumboo la, fo ì futata Bahurimu. Wo to le Abuna ko a ye ko, “Muruŋ suwo kono.” Bituŋ a muruta.
17 Abuna niŋ Banisirayilankoolu la keebaalu kacaata, aduŋ a ko, “Waati le sotota, ali lafita ka Dawuda ke ali la mansa ti. 18 Saayiŋ ali a ke, kaatu Yaawe ye Dawuda laahidi ñiŋ ne la ko, ‘Ka bo niŋ n na dookuulaa Dawuda la, m be n na moolu Banisirayilankoolu tankandi la Filisitinkoolu ma le aniŋ ì jawoolu bee.’ ” 19 Abuna diyaamuta Benjamini lasili moolu fanaa ye le. Wo to le a taata Heburoni, ka a fo Dawuda ye, Banisirayilankoolu niŋ Benjamini lasili moolu lafita meŋ bee ke la.
20 Kabiriŋ Abuna meŋ niŋ kee muwaŋ tarata ñoo kaŋ taata Dawuda yaa Heburoni, a ye feetoo le ke Abuna niŋ a la kewolu ye. 21 Abuna ko Dawuda ye ko, “M batu, ŋa taa Banisirayilankoolu bee bendi, ka ì hakiloo yelemandi ite m maarii mansa ye, fo i niŋ ì si kambeŋo siti. Aduŋ fanaa i lafita daa-wo-daa la, i si jee bee mara.” Bituŋ Dawuda ye Abuna bula, a taata kayiroo kono.
Yowabu ye Abuna faa
22 Wo waatoo Yowabu niŋ Dawuda la kewolu bota naŋ ñapinkaŋo le la, aduŋ ì ye feŋ jamaa le ñapinkaŋ. Bari Abuna maŋ tara Dawuda yaa Heburoni, kaatu Dawuda ye a bula le, a taata kayiroo kono. 23 Biriŋ Yowabu niŋ kelediŋolu mennu be a fee futata, ì ye a fo a ye ko, Abuna Neri dinkewo naata mansa yaa le, aduŋ a ye a bula le, a taata kayiroo kono. 24 Wo to le Yowabu taata mansa yaa, a ko a ye ko, “Ite ye muŋ ne ke? Abuna naata i yaa. Muŋ ne ye a tinna, i ye a bula, fo a taata? 25 I ye a loŋ ne ko, Abuna Neri dinkewo naata le, ka i neenee, fo a si i la kulloolu bee loŋ, aniŋ ka i la kuwolu bee kisikisi.”
26 Wo to le Yowabu bota Dawuda yaa, a ye kiilaalu kii, ka bula Abuna nooma. Kiilaalu taata, aduŋ ì ye a murundi naŋ ne, ka bo naŋ Sira koloŋo to. Bari Dawuda maŋ a kalamuta. 27 Saayiŋ, biriŋ Abuna muruta Heburoni, Yowabu ye a samba saatee dundaŋ daa kara la, fo a niŋ a si kulloo. Jee le to, a naata i joo a doo Asaheli la saayaa la. Yowabu ye a soo a konoo le to, a faata. 28 Kabiriŋ Dawuda ye ñiŋ kibaaroo moyi, a ko, “Yaawe si ke nte niŋ n na mansamarali bankoo seedoo ti ko, m̀ maŋ feŋ loŋ Abuna Neri dinkewo la saayaa to. 29 Allamaa kooroo boyi la Yowabu niŋ a la dimbaayaa bee kaŋ. Aduŋ fanaa ì la jamaani-wo-jamaani, kewo ye tara jee, meŋ ye maadiŋ jawoo soto, balafata kuuraŋ jawoo, kewo ye tara jee, meŋ ye musu dookuwo dammaa noo, waraŋ ì ye a faa keloo kono, waraŋ a kana domori siiriŋ soto, a be meŋ domo la.” 30 Yowabu niŋ a baadiŋo Abisayi ye Abuna faa le, kaatu a ye ì doo Asaheli le faa keloo kono, meŋ keta Kibeyoni.
Ì ye Abuna baadee
31 Wo to le Dawuda ko, Yowabu niŋ a la kewolu ye ì la dendikoolu fara, ì ye booto funtoo duŋ, ka Abuna saŋakumboo. Biriŋ ì be taa a baadee la, Mansa Dawuda faŋo tarata furee keesoo kooma le. 32 Ì ye Abuna baadee Heburoni le, aduŋ Mansa kumboobaata Abuna la kaburoo to le. Moolu fanaa bee kumboota le.
33 Mansa ye ñiŋ woosii suukuwo le laa Abuna ye:
“Fo Abuna be faa la le baŋ, ko moo kuruŋo ka faa ñaameŋ?
34 I bulu maŋ kada, i siŋ maŋ kada.
I la saayaa ka munta le ko,
moo kuruŋo ye moo meŋ faa.”
Wo to le moolu kumboota kotenke.
35 Bituŋ ì bee naata ka Dawuda maaneenee, fo a si feŋ domo tiloo la, bari a ye tawoo le taa, ka a fo ko, “Allamaa Alla ye n halaki kendeke, niŋ ŋa mbuuroo waraŋ feŋ-wo-feŋ nene, janniŋ tiloo ka boyi.” 36 Moolu bee ye a je le, aduŋ ì kontaanita feŋ-wo-feŋ to le, Mansa ye meŋ ke. 37 Wo luŋo moolu niŋ Banisirayilankoolu bee ye a loŋ ne ko, mansa maŋ feŋ loŋ, Abuna Neri dinkewo la saayaa to. 38 Wo to le mansa ko a la kewolu ye ko, “Fo ali maŋ a kalamuta ko, mansariŋo niŋ moo baa le faata Banisirayila kono bii luŋo. 39 Bii luŋo nte le mu mansa ti, Alla ye meŋ tomboŋ, bari Seruya ñiŋ dinkewolu semboo warata nte ti le. Allamaa Yaawe ye kuu jawu baaralaa joo a la kuu jawu kewolu la.”
بنو داود
1 طالَتِ الحربُ بَينَ أتباعِ شاوُلَ وأتباعِ داوُدَ، وكانَ أتباعُ داوُدَ يَتقَوَّونَ وأتباعُ شاوُلَ يَضعفونَ. 2 ووُلِدَ لِداوُدَ بَنونَ في حبرونَ، وكانَ بِكرُهُ أمنونَ مِنْ أخينوعَمَ اليَزرَعيليَّةِ، 3 والثَّاني كيلأبَ مِنْ أبـيجايِلَ أرمَلَةِ نابالَ الكرمليّ، والثَّالثُ أبشالومَ بنَ معكَةَ بنتِ تَلمايَ ملِكِ جَشورَ‌، 4 والرَّابعُ أدونيَّا بنَ حَجِّيتَ، والخامسُ شَفَطْيَا بنَ أبـيطالَ، 5 والسَّادسُ يَثْرَعامُ مِنْ عَجلَةَ زوجَةِ داوُدَ. هؤُلاءِ وُلِدوا لِداوُدَ في حبرونَ.
أبنير يلتحق بداود
6 وفيما الحربُ مُستمرَّةٌ بَينَ أتباعِ شاوُلَ وأتباعِ داوُدَ، كانَ أبنيرُ يزدادُ قوَّةً في جماعةِ شاوُلَ. 7 وكانَ لِشاوُلَ جاريَةٌ ا‏سمُها رِصفَةُ بنتُ أيَّةَ، فقالَ إيشبوشثُ لأبنيرَ: 8 «لماذا تدخُلُ على جاريَةِ أبـي؟» فغَضِبَ أبنيرُ جدًّا لكلامِ إيشبوشثَ وقالَ: «أتظنُّ أنِّي عميلٌ ليَهوذا؟ إلى هذا اليومِ وأنا وَفيٌّ لبـيتِ شاوُلَ أبـيكَ وإلى إخوَتِه وأصحابِه، ولم أُسلِمْكَ إلى يدِ داوُدَ، وأنتَ تَشُكُّ بـي بسبَبِ ا‏مرأةٍ‌؟ 9 ويلٌ لي مِنَ اللهِ إنْ لم أُحقِّقْ لداوُدَ ما حلفَ الرّبُّ لَه 10 مِنْ نَقلِ المَملكةِ مِنْ بَيتِ شاوُلَ وإقامةِ عرشِ داوُدَ على بَني إِسرائيلَ ومِنهُم بَيتُ يَهوذا، مِنْ دانَ إلى بئرَ سَبْعَ‌». 11 فلم يقدِرْ إيشبوشثُ أنْ يُجيـبَ أبنيرَ بكلِمةٍ واحدةٍ لِخوفِهِ مِنهُ.
12 وللحالِ أرسلَ أبنيرُ رُسُلا إلى داوُدَ يقولونَ: «لِمَنِ الأرضُ؟ لِنَتَّفِقْ، فأساعِدَكَ على ا‏سترجاعِ جميعِ إِسرائيلَ». 13 فأجابَ داوُدُ: «حسَنٌ. أتَّفقُ معَكَ، ولكِنِّي أطلبُ مِنكَ أنْ تأتيَ بِميكالَ‌ ا‏بنةِ شاوُلَ متى جِئتَ لِتَراني». 14 وأرسَلَ داوُدُ إلى إيشبوشثَ بنِ شاوُلَ يقولُ: «رُدَّ لي زَوجتي ميكالَ الّتي أخذتُها بمئةِ غُلفَةٍ مِنْ الفِلسطيِّينَ». 15 فأرسَلَ إيشبوشَثُ وا‏سترَدَّها مِنْ عِندِ زَوجِها فَلْطيئيلَ‌ بنِ لايشَ. 16 فرافَقَها زَوجُها وهوَ يـبكي إلى بَحوريمَ‌ فقالَ لَه أبنيرُ: «إرجِـعْ»، فرَجَعَ.
17 وقالَ أبنيرُ لشُيوخِ بَيتِ إِسرائيلَ: «كُنتُم مِنْ قَبلُ تَطلبونَ داوُدَ مَلِكا علَيكُم، 18 فا‏فعَلوا هذا الآنَ لأنَّ الرّبَّ قالَ لَه: «على يدِ داوُدَ عبدي أخَلِّصُ شعبـي إِسرائيلَ مِنْ أيدي الفِلسطيِّينَ ومِنْ أيدي جميعِ أعدائِهِم». 19 وتكلَّمَ أبنيرُ أيضا على مسامِعِ بَيتِ بنيامينَ، ثُمَّ ذهَبَ ليُخبِرَ داوُدَ في حبرونَ بِما ا‏تَّفقَ علَيهِ جميعُ بَني إِسرائيلَ، ومِنهُم بَيتُ بنيامينَ‌.
20 فجاءَ أبنيرُ إلى داوُدَ في حبرونَ ومعَهُ عِشرونَ رجُلا، فأقامَ داوُدُ مأدبَةً لَه ولِرِجالِه. 21 فقالَ أبنيرُ لداوُدَ: «أقومُ الآنَ وأذهبُ لأجمَعَ لكَ يا سيِّدي المَلِكُ جميعَ بَيتِ إِسرائيلَ، فيُعاهِدونَكَ وتملِكُ علَيهِم وتنالُ ما يشتهي قلبُكَ». فصرَفَ داوُدُ أبنيرَ، فذهبَ بأمانٍ.
مقتل أبنير ودفنه
22 ثُمَّ رجَعَ أتباعُ داوُدَ ويوآب منَ الغَزوِ ومَعَهُم غنيمَةٌ عظيمَةٌ، ولم يكُنْ أبنيرُ عِندَ داوُدَ في حبرونَ لأنَّهُ كان صرفَهُ وذهَبَ بأمانٍ. 23 فلمَّا حضرَ يوآبُ معَ رِجالِه قيلَ لَه: «جاءَ أبنيرُ بنُ نيرَ إلى المَلِكِ وصرفَهُ، فذهبَ بأمانٍ». 24 فدخلَ يوآبُ على المَلِكِ وقالَ: «ماذا فعلتَ؟ أتى أبنيرُ إليكَ فلِماذا صَرَفتَه فذهبَ بأمانٍ؟ 25 ألا تعرِفُ أنَّه أتى ليخدعَكَ، وليعرِفَ كُلَّ ما تقومُ بهِ وما تفعلُهُ؟».
26 وخرجَ يوآبُ مِنْ عِندِ داوُدَ وبعثَ رُسُلا في طلبِ أبنيرَ، فلحِقوا به وردُّوهُ مِنْ بئرَ سيرَةَ‌ مِنْ دونِ أنْ يعلَمَ داوُدُ. 27 فلمَّا رجعَ أبنيرُ إلى حبرونَ، ا‏نفرَدَ بهِ يوآبُ إلى وسَطِ البابِ، كأنَّما يُريدُ أن يكلِّمَهُ، وضربَهُ هُناكَ في بَطنِه ا‏نتقاما لِعسائيلَ أخيهِ. 28 فسمِعَ داوُدُ بَعدَ ذلِكَ فقالَ: «يشهدُ الرّبُّ أنِّي ومَملكَتي بريئانِ مِنْ دمِ أبنيرَ بنِ نيرَ، 29 ليكُنْ دمُهُ على رأسِ يوآبَ وعلى جميعِ بَيتِ أبـيهِ، فلا يَنقطِعُ منهُ مريضٌ بالسَّيلانِ وأبرصُ ومتوكِّئٌ على عُكَّازٍ وساقِطٌ بالسَّيفِ وجائعٌ إلى الخُبزِ». 30 وهكذا قُتِلَ أبنيرُ بـيَدِ يوآبَ وأبـيشايَ أخيهِ، لأنَّه قتلَ عسائيلَ أخاهُما بِـجَبعونَ في الحربِ.
31 وقالَ داوُدُ ليوآبَ ولجميعِ الّذينَ معَهُ: «مزِّقوا ثِـيابَكُم وا‏لبَسوا المُسوحَ ونوحوا على أبنيرَ». ومشى داوُدُ المَلِكُ وراءَ النَّعشِ. 32 ودفَنوا أبنيرَ بحَبرونَ، فرفَعَ المَلِكُ صوتَهُ وبكى على قبرِ أبنيرَ، وبكى جميعُ الشَّعبِ. 33 ورثى المَلِكُ أبنيرَ. فقالَ: «أتموتُ يا أبنيرُ بهذِهِ البساطةِ؟ 34 ما كانَ قيدٌ في يدَيكَ، ولا في رجلَيكَ، بل كمَنْ يسقطُ أمامَ المُجرِمينَ سَقطتَ». وظلَّ الشَّعبُ يَبكونَه. 35 وحاوَلوا أنْ يُقَدِّموا لداوُدَ طَعاما، وكانَ نهارٌ بَعدُ، فأقسَمَ وقالَ: «ويلٌ لي مِنَ اللهِ إنْ ذُقتُ خبزا أو شيئا آخَرَ قبلَ أنْ تَغرُبَ الشَّمسُ». 36 فعلِمَ جميعُ الشَّعبِ بذلِكَ وا‏ستَحسَنوه، ككُلِّ ما كانَ يَفعلُهُ داوُدُ، 37 وأيقَنوا في ذلِكَ اليومِ أنَّ المَلِكَ لم يكُنْ لَه يَدٌ في مَقتَلِ أبنيرَ بنِ نيرَ. 38 وقالَ المَلِكُ لِحاشيَتِهِ: «ألا تَعلَمونَ أنَّ رئيسا وعظيما سقطَ اليومَ في أرضِ إِسرائيلَ؟ 39 وأنا اليومَ ضعيفٌ، بَعدُ، ولو مُسِحتُ مَلِكا، وبَنو صرويَّةَ هؤلاءِ هُم أشَدُّ منِّي. عاقبَ الرّبُّ فاعِلَ الشَّرِّ بحَسَبِ شرِّهِ».