Abusalomu ye Husayi la yaamaroo nooma
1 Ahitofeli ko Abusalomu ye ko, “M batu, ŋa kee wuli taŋ niŋ fula tomboŋ bii suutoo, ka taa Dawuda boyinkaŋ. 2 M be a boyinkaŋ na le, niŋ a jikilateyita, aniŋ niŋ a bataata. A be sila la le, aduŋ moolu mennu be a fee, be bori la le. M be mansa dammaa le faa la. 3 Aduŋ m be a la moolu bee samba la naŋ i yaa le. I lafita kee kiliŋ dammaa le ye faa, bari moolu bee be muruŋ na le, aduŋ ì bee be tanka la le.” 4 Ñiŋ feeroo beteyaata Abusalomu fee le, aniŋ Banisirayila alifaalu bee.
5 Bari Abusalomu ko, “Husayi Arikinkoo fanaa kumandi, fo ǹ si a moyi, a fanaa be meŋ fo la.” 6 Kabiriŋ Husayi naata a yaa, Abusalomu ko, “Ahitofeli ye ñiŋ yaamaroo le dii. A ye meŋ fo, ŋà wo ke baŋ? I ye meŋ miira, wo fo ǹ ye.”
7 Husayi ye Abusalomu jaabi ko, “Ñiŋ siloo, Ahitofeli ye yaamaroo meŋ dii, a maŋ beteyaa. 8 I ye a loŋ, i faamaa niŋ a la kewolu mu kelelaalu le ti, aduŋ ì be saŋarariŋ ne ko, ì ye jatadimbaa meŋ diŋolu suuñaa. Hani wo nte, i faamaa ye londoo soto keloo la karoo la le, a niŋ kelediŋolu te suutoo laa la dulaa kiliŋo to. 9 Hani saayiŋ a be maaboriŋ berehuwo le kono, waraŋ dulaa koteŋolu to. Niŋ a foloo be i la kelediŋolu boyinkaŋ na, niŋ moo-wo-moo ye a moyi, a be a fo la le ko, keloo diita kelediŋolu le kaŋ, mennu bulata Abusalomu nooma! 10 Bituŋ hani kelediŋ haañiriŋ baa meŋ jusoo jaata ko jata jusoo, be sila la le, kaatu Banisirayila bee ye a loŋ ne ko, i faamaa mu kelejawaroo le ti, aduŋ mennu be a fee, wolu fanaa mu jatoolu le ti. 11 Wo to ŋa i yaamari, Banisirayila bee si beŋ, ka bo bankoo tonkoŋ fo tonkoŋ, ì be siyaariŋ ne ko bankumunkoo, ì ye beŋ i yaa, aduŋ ite faŋo ye ke ì la keleñaatonkoo ti. 12 Bituŋ ŋà a tara daa-wo-daa, ǹ si a boyinkaŋ jee, aduŋ m̀ be boyi la a kaŋ ne, ko komboo ka jii bankoo kaŋ ñaameŋ. Ate faŋo, waraŋ a la kee kiliŋ te baluu la. 13 Niŋ a borita saatee doo to, Banisirayilankoolu bee be juloolu le samba la naŋ, ì be ì siti la tatoo bala, ka saatewo boyindi fo wulumbaŋo to. Hani bere kiliŋ ne te tu la konkoo santo.”
14 Abusalomu niŋ Banisirayila kewolu bee ko, “Husayi Arikinkoo la yaamaroo le beteyaata Ahitofeli taa ti.” Kaatu Yaawe* lafita le, ka Ahitofeli la yaamari kendoo fundi, fo maasiiboo si boyi Abusalomu kaŋ.
Husayi ye Dawuda kalamutandi Abusalomu la kuwolu la
15 Husayi ko Sadoki aniŋ Abiyata piriisoolu* ye ko, “Ahitofeli ye Banisirayila alifaalu yaamari ka ñiŋ niŋ ñiŋ ne ke, bari nte, ŋa ì yaamari le ka kuu doo ke. 16 Saayiŋ kiilaa kii tariyaake, ka a fo Dawuda ye ko, a kana suutoo laa Yoridani Boloŋo daala keñewuloo* kono, a ye kuntu kara doo la, a ye kana, waraŋ mansa niŋ moolu bee, mennu be a nooma, ye kasaara.”
17 Yonatani niŋ Ahimaasi be sabatiriŋ Eni-Rokeli le, meŋ be Yerusalaamu daala, kaatu ì maŋ lafi, ì ye ì je, ì ka duŋ jee. Dookuulaa sunkutoo le ñanta taa la kibaaroo futandi la ì ma, aduŋ itolu le ñanta taa la a fo la Mansa Dawuda ye. 18 Bari fondinkewo le ye ì je, a ye a fo Abusalomu ye. Bituŋ ì moo fuloo tariyaata, ì taata kewo doo la buŋo to, meŋ be Bahurimu. A ye koloŋo le soto a la luwo to, aduŋ ì dunta wo le kono. 19 A la musoo ye bitiraŋo taa, a ye a feenee koloŋo daa kaŋ, a ye siimaŋo janjaŋ jee. Moo maŋ feŋ ne loŋ a kuwo to. 20 Kabiriŋ Abusalomu la kewolu taata musoo yaa buŋo kono, ì ye a ñininkaa ko, “Ahimaasi niŋ Yonatani lee?”
Musoo ye ì jaabi ko, “Ì teyita woyoo le la.”
Kewolu ye ñiniroo ke, bari ì maŋ moo je, bituŋ ì muruta Yerusalaamu.
21 Biriŋ kewolu taata, ì moo fuloo fintita naŋ koloŋo kono, ì taata Dawuda kalamutandi. Ì ko a ye ko, “I paree, i ye Yoridani Boloŋo teyi katabake. Ahitofeli ye ñiŋ niŋ ñiŋ ne yaamari i la kuwo to.” 22 Wo to le Dawuda niŋ a la moolu, mennu bee be a fee, ye i paree, ka Yoridani Boloŋo teyi. Janniŋ fanoo ka ke moo le maŋ tu jee, meŋ maŋ Yoridani Boloŋo teyi.
23 Kabiriŋ Ahitofeli ye a je ko, a la yaamaroo maŋ muta, a ye kirikewo ke a la faloo kaŋ, a taata a la buŋo to, meŋ be a la saatewo to. A ye a la kuwolu topatoo, bituŋ a ye a faŋo deŋ, a faata. Ì naata a baadee, ì ye a faamaa baadee baadeekoo meŋ to.
24 Dawuda taata Mahanayimu, bituŋ Abusalomu niŋ Banisirayila kewolu bee ye Yoridani Boloŋo teyi. 25 Abusalomu ye Amasa le ke a la kelediŋ kafoo ñaatonkoo ti, a ye a ke Yowabu noo to. Amasa le keta Yeteri Isimayila koomalankoo dinkewo ti. A ye Abikali futuu, Nahasi dimmusoo. Abikali mu Seruya, Yowabu baamaa, baarimmusoo le ti. 26 Banisirayilankoolu niŋ Abusalomu daakaata Kileyadi bankoo le kaŋ.
27 Kabiriŋ Dawuda futata Mahanayimu, Sobi Nahasi dinkewo le ye a benduŋ. A bota Raba le meŋ be Ammoni bankoo kaŋ, aduŋ Makiri Ammiyeli dinkewo meŋ bota Lo-Deba, aniŋ Baasillayi meŋ bota Rokelimu meŋ be Kileyadi. 28-29 Ì ye laaraŋ feŋolu, booloolu, kaleeroolu samba naŋ, ì ye domoroo samba naŋ Dawuda niŋ a la kewolu ye, wiiti* niŋ baali* siimaŋo, fariñoo, dempeteŋo, sosoo, soso meseŋo, liyo, ciisi, feenewo, aniŋ saajiyolu. Ì ye a loŋ ne ko, Dawuda niŋ a la kewolu konkota le, mindoo ye ì muta, aduŋ ì bataata keñewuloo kono le.
حوشاي يخدع أبشالوم
1 وبَعدَ هذا قالَ أخيتوفلُ لأبشالومَ: «دَعني أختارُ ا‏ثنَي عشَرَ ألفَ رجُلٍ فأقومَ وأُلاحِقَ داوُدَ هذِهِ اللَّيلةَ، 2 وأهجُمُ علَيهِ وهوَ مُتعَبٌ وخائرُ العزيمةِ وأُرعِبُهُ، فيَهربُ جميعُ الّذينَ معَه، وأقتُلُهُ على ا‏نفرادٍ 3 وأرُدُّ جميعَ الشَّعبِ إليكَ، فيَرجعونَ رجوعَ العروسِ إلى زوجِها. فالقضاءُ على هذا الرَّجلِ وحدَهُ يجعَلُ الشَّعبَ كُلَّهُ يعيشُ في سلامٍ». 4 فحَسُنَتِ النَّصيحةُ عِندَ أبشالومَ وعِندَ جميعِ شُيوخِ إِسرائيلَ.
5 وقالَ أبشالومُ: «هاتوا لي حوشايَ الأركيَّ، فنسمَعَ ما يقولُ هوَ أيضا». 6 فلمَّا جاءَ حوشايُ قالَ لَه أبشالومُ: «هكذا ا‏رتأى أخيتوفَلُ، فهل نعمَلُ برأيِه أم لا؟ فما نصيحَتُكَ؟» 7 فقالَ لَه حوشايُ: «نصيحةُ أخيتوفَلَ غيرُ صالحةٍ هذِهِ المرَّةَ. 8 أنتَ تعرِفُ أباكَ ورجالَهُ كم هُم أشِدَّاءُ وإذا غَضِبوا فهُم كالدُّبَّةِ في البَرِّيَّةِ فقَدَت أولادَها. وأبوكَ لَه خبرةٌ في الحربِ فهوَ لا يَبـيتُ معَ الجُنودِ. 9 ولعَلَّه الآنَ مُختَبئٌ في أحدِ الكُهوفِ أو في مكانٍ آخرَ، فإذا ا‏نهزَمَ بَعضُ رجالِكَ في البدايةِ وسمِعَ السَّامعونَ قالوا: إنكسَرَ أنصارُ أبشالومَ. 10 وفي هذِهِ الحالِ، حتّى الجبَّارُ الّذي قلبُهُ كقلبِ الأسدِ يذوبُ خوفا، لأنَّ جميعَ بَني إِسرائيلَ يعرفونَ أنَّ أباكَ جبَّارٌ وأنَّ الّذينَ معَهُ جبابرَةٌ. 11 لذلِكَ أنصحُكَ بأنْ يجتمِعَ إليكَ جميعُ بَني إِسرائيلَ مِنْ دانَ إلى بئرَ سبْعَ، كالرَّملِ الّذي على شاطئ البحرِ وأنتَ بنفْسِكَ تسيرُ بَينَهُم‌. 12 فنُلاقيهِ في أحدِ الأماكِنِ حيثُ هوَ، ونُباغِتُهُ كما النَّدى يُباغِتُ الأرضَ، فلا يـبقى هوَ ولا أحدٌ مِنْ جميعِ رجالِه حيًّا 13 وإذا لجأَ إلى مدينةٍ يحمِلُ جميعُ بَني إِسرائيلَ إليها حبالا ويَجُرُّونها إلى الوادي حتّى لا يـبقى هُناكَ ولا حَصاةٌ».
14 فقالَ أبشالومُ وجميعُ رجالِ إِسرائيلَ: «نصيحةُ حوشايَ الأركيِّ خيرٌ مِنْ نصيحةِ أخيتوفَلَ». وكانَ الرّبُّ قَضى بتَفشيلِ نصيحةِ أخيتوفَلَ الصَّائبةِ ليُنزِلَ الشَّرَّ بأبشالومَ.
تنبـيه داود وهربه
15 ثُمَّ قالَ حوشايُ لصادوقَ ولأبـياثارَ الكاهنَينِ: «هكذا نصَحَ أخيتوفَلُ أبشالومَ وشُيوخَ إِسرائيلَ، وهكذا نَصَحتُهُ أنا. 16 فأرسِلا الآنَ وأخبِرا داوُدَ سريعا وقولا لَه: «لا تبِتْ هذِهِ اللَّيلَةَ عِندَ معابِرِ الأردُنِّ في البَرِّيَّةِ، ولكِنْ أسرِعْ إلى عُبورِها لِئلَّا تَفنى أنتَ وجميعُ الّذينَ معَكَ». 17 وكانَ يوناثانُ وأخيمَعصُ على ا‏نتظارٍ عِندَ عينِ روجَلَ‌ بضاحيةِ أورُشليمَ، لأنَّهما لم يقدِرا أنْ يَظهرا داخِلَ المدينةِ. فذهَبت إليهِما جاريَةٌ وأخبَرَتهُما، فا‏نصَرَفا وأخبرا داوُدَ المَلِكَ. 18 فرَآهُما فتًى فأخبرَ أبشالومَ، وأمَّا هُما فأسرعا في مسيرِهِما ووصَلا إلى بَيتِ رجُلٍ في بحوريمَ، وكانَت لَه في دارِهِ بِئرٌ فنزَلاها‌. 19 فأخذَتِ المَرأةُ غِطاءً وفرَشَتهُ على فمِ البِئرِ، ونشَرَت علَيهِ سَميذا حتّى لا يُلاحِظَ أحدٌ شيئا. 20 فجاءَ رجالُ أبشالومَ إلى المرأةِ في البَيتِ وسألوها: «أينَ أخيمَعصُ ويوناثانُ؟» فقالَت لهُم: «عبَرا النَّهرَ». ففَتَّشوا فلم يَجِدوهُما، فرَجَعوا إلى أورُشليمَ.
21 وبَعدَ ا‏نصرافِهِم، خرجا مِنَ البِئرِ وذَهبا إلى داوُدَ وأخبَراهُ بنصيحةِ أخيتوفَلَ، وقالا لَه: «قوموا وا‏عبُروا النَّهرَ بُسرعةٍ». 22 فقامَ داوُدُ وجميعُ الّذينَ معَهُ وعبَروا الأردُنَّ، فما إنْ طلَعَ الصُّبحُ حتّى عَبروهُ جميعا‌.
23 فلمَّا رأى أخيتوفَلُ أنَّ نصيحتَهُ لم يُعمَلْ بها، ركِبَ حمارَهُ وا‏نصرفَ إلى بَيتِه في مدينتِهِ. وبَعدَ أنْ رتَّبَ شؤُونَ بَيتِهِ، خنَقَ نفْسَهُ وماتَ ودُفنَ في قبرِ أبـيهِ‌.
24 وأمَّا داوُدُ فجاءَ إلى مَحنايمَ. وعبَرَ أبشالومُ الأردُنَّ هوَ وجميعُ رجالِ إِسرائيلَ معَه‌. 25 وعيَّنَ عماسا بدَلَ يوآبَ قائدا للجيشِ وكانَ ا‏بنَ رجُلٍ ا‏سمُهُ يِثرا الإسماعيليُّ وهوَ الّذي تزَوَّجَ أبـيجايلَ‌ بنتَ ناحاشَ أختَ صرويَّةَ أمِّ يوآبَ. 26 وخيَّمَ أبشالومُ ورجالُ إِسرائيلَ بأرضِ جلعادَ‌.
27 وعِندَ دُخولِ داوُدَ إلى مَحنايمَ جاءَهُ شوبـي بنُ ناحاشَ مِنْ مدينةِ ربَّةَ‌ عاصمةِ بَني عَمُّونَ، وماكيرُ بنُ عمِّيئيلَ مِنْ لودَبارَ‌، وبَرزَلاَّيُ الجلعاديُّ مِنْ روجَليمَ‌، 28 فقدَّموا لداوُدَ والّذينَ معَهُ فَرشا ودُسوتا وأوعيةَ خزَفٍ وحِنطَةً وشعيرا ودقيقا وفريكا وفُولا وعدَسا وحُمَّصا مَشويًّا 29 وعَسَلا وسَمنا وغنَما وجُبنَ بقَرٍ وقالوا: «لا بُدَّ أنْ يكونوا تَعِبوا وجاعوا وعطِشوا في البَرِّيَّةِ».