Yahuuda mansa Hesekiya
(2 Mansoolu 18:1-3)
1 Hesekiya siyo be nuŋ sanji muwaŋ niŋ luulu le, biriŋ a be ke la mansa ti. A ye sanji muwaŋ niŋ kononto le ke maraloo la Yerusalaamu. A baamaa too mu Abiya le ti, Jakariya dimmusoo. 2 A baarata kuu betoo le la Yaawe ñaa koto, ko a bonsuŋ Dawuda ye a ke ñaameŋ.
3 A la mansayaa sanji foloo, kari foloo la, a ye Yaawe Batudulaa Buŋo* daalu yele, a ye ì dadaakuu. 4 A ye piriisoolu* niŋ Lewi lasiloo moolu bee kili ka ì bendi Batudulaa tiliboo la luwo to. 5 A ko ì ye ko, “Ali i lamoyi n na, alitolu Lewi lasiloo moolu! Ali ali faŋolu seneyandi, aniŋ Yaawe Batudulaa Buŋo, ali mumuñolu la Alla. Ali feŋ kosoriŋolu bee bondi ñiŋ dulaa senuŋo to. 6 M̀ mumuñolu maŋ foroyaa Yaawe, ǹ na Alla ma. Ì ye meŋ ke, a jawuyaata a ñaa koto le, ì ye ì koo dii a la, ì ye i ñaa kaasi a taradulaa la. 7 Ì ye Alla Batudulaa daalu fanaa soroŋ, ì ye lampoolu dubeŋ, aduŋ ì buka cuuraayoo siisindi, waraŋ ka jani sadaalu* bondi dulaa senuŋo to Banisirayila la Alla ye. 8 Wo kamma la Yaawe la kamfaa baa jiita Yerusalaamu niŋ Yahuuda moo toomaalu kaŋ. A ye ì ke moolu ye kijabofeŋo ti, jutunna feŋo aniŋ jelefeŋo, ko ali faŋo ye a je ñaameŋ. 9 Wo le ye a tinna m̀ mumuñolu faata keloo to, aduŋ ì ye ǹ dinkewolu niŋ ǹ dimmusoolu aniŋ ǹ na musoolu bee samba mutoo kono.
10 “Saayiŋ ŋa ñiŋ ne ŋaniya ka kambeŋo siti, ǹ niŋ Yaawe teema, Banisirayila la Alla, fo a la jusukandoo si bo ntolu kaŋ. 11 M baadiŋolu, ali kana ali ñaa kaasi ali la dookuwo la. Kaatu Yaawe le ye ali tomboŋ ka loo a ñaatiliŋo la ka a batu, aniŋ ka cuuraayoo siisindi a ye.” 12 Wo to le Lewi lasiloo moolu wulita ka dookuwo ke:
Ka bo Kohati kaabiiloo kono: Mahati, Amasayi dinkewo, aniŋ Yoweli, Asariya dinkewo.
Ka bo Merari kaabiiloo kono: Kisi, Abudi dinkewo, aniŋ Asariya, Yehalleleli dinkewo.
Ka bo Kerisoni kaabiiloo kono: Yowa, Simma dinkewo, aniŋ Edeni, Yowa dinkewo.
13 Ka bo Elisafani kaabiiloo kono: Simuri niŋ Yeyeli.
Ka bo Asafu kaabiiloo kono: Jakariya aniŋ Mataniya.
14 Ka bo Hemani kaabiiloo kono: Yehiyeli aniŋ Simeyi.
Ka bo Yedutuni kaabiiloo kono: Semaya aniŋ Usiyeli.
15 Ñiŋ kewolu ye ì mooñoo Lewi lasiloo moolu kafu ñoo ma, ì ye ì faŋolu seneyandi. Wo koolaa, ì naata Yaawe Batudulaa Buŋo seneyandi mansa la yaamaroo kaŋ, ko Yaawe ye a fo ñaameŋ. 16 Piriisoolu dunta Yaawe Batudulaa konoto buŋo kono ka a seneyandi. Ì ye feŋolu bee bondi naŋ luwo to, mennu maŋ seneyaa. Bituŋ Lewi lasiloo moolu ye ì taa, ì ye ì samba Kidironi Wulumbaŋo kono. 17 Ì ye seneyandiroo dati saŋo kari foloo tili foloo le la, tili seyinjaŋo ì futata Batudulaa pereŋo ma. A ye ì taa tili seyi koteŋ na ka Yaawe Batudulaa Buŋo faŋo seneyandi. Tili taŋ niŋ wooronjaŋo la, ì la dookuwo banta.
Ì ye Yaawe Batudulaa Buŋo kerekere kotenke
18 Bituŋ Lewi lasiloo moolu taata Mansa Hesekiya kaŋ, ì ko a ye ko, “Ŋà Yaawe Batudulaa Buŋo bee seneyandi le, sadaajanidulaa* niŋ a jooraŋolu bee, aniŋ taabuloo, Alla la mbuuru senuŋo* ka landi daameŋ, aniŋ a jooraŋolu bee. 19 Ŋà jooraŋolu bee fanaa murundi naŋ ne, ŋà ì seneyandi, Mansa Ahasi ye mennu bondi a la maraloo waatoo la, kabiriŋ a be balaŋ kaŋ Alla ma. Ì hayinaŋ Yaawe la sadaajanidulaa ñaatiliŋo la.”
20 Wo saamoo Mansa Hesekiya sorita, a ye saatewo alifaalu bendi, bituŋ ì taata Yaawe Batudulaa Buŋo to. 21 Ì ye ninsituuraa woorowula le samba ñoo la, saakotoŋ woorowula, saajiiriŋ woorowula aniŋ baakotoŋ woorowula ka ì ke junube kafarilaŋo ti mansa la dimbaayaa ye, Batudulaa Senuŋo niŋ Yahuuda moolu ye. A ye piriisoolu, Haaruna koomalankoolu yaamari ka ì bo sadaa ti Yaawe la sadaajanidulaa kaŋ. 22 Wo to le ì ye ninsituuraalu faa, piriisoolu ye ì yeloo taa, ì ye a sari sadaajanidulaa kaŋ. Ì ye saakotoŋolu fanaa faa, ì ye ì yeloo sari sadaajanidulaa kaŋ, ì naata saajiiriŋolu fanaa faa, ì ye ì yeloo sari sadaajanidulaa kaŋ. 23 Bituŋ ì ye baakotoŋolu samba naŋ, mennu ñanta ke la junube kafarilaŋo ti. Ì ye ì londi mansa niŋ jamaa ñaatiliŋo la, ì ye ì buloolu laa ì kaŋ. 24 Bituŋ piriisoolu ye ñiŋ baakotoŋolu faa, ì ye ì yeloo sari sadaajanidulaa kaŋ ka ke junube kafarilaŋ sadaa ti. Ì ye a ke ka junube kafaroo sii Banisirayila bee ma. Kaatu mansa ye yaamaroo dii ì la le ko, ì ñanta jani sadaa niŋ junube kafarilaŋ sadaa bo la Banisirayila bee ye le.
25 A ye Lewi lasiloo moolu londi Yaawe Batudulaa Buŋo kono, ì niŋ jaawali palaatoolu, kontiŋolu, aniŋ kooraalu, ko Dawuda niŋ Annabilayi Kadu niŋ Annabilayi Natani ye a yaamari ñaameŋ. Kaatu ñiŋ yaamaroo bota naŋ Yaawe le bulu, ka bo niŋ annabiyomoolu la. 26 Lewi lasiloo moolu niŋ ì la kuma feŋolu loota, Dawuda ye mennu dadaa, piriisoolu fanaa niŋ ì la footaŋolu.
27 Bituŋ Hesekiya ye yaamaroo dii ka jani sadaa bo sadaajanidulaa kaŋ. Kabiriŋ sadaaboo ñiŋ datita doroŋ, ì ye a dati ka suukuwo laa Yaawe ye, ì niŋ footaŋolu niŋ Banisirayila mansa Dawuda la kuma feŋolu. 28 Bituŋ jamaa moo bee ye baturoo ke, suukuulaalaalu ye suukuwo laa, footaŋ feelaalu ye footaŋolu fee. Ì tententa ñiŋ ne la fo jani sadaa banta bo la.
29 Kabiriŋ sadaaboo ñiŋ banta, mansa niŋ moolu mennu be nuŋ a fee, sujudita, ì ye baturoo ke. 30 Mansa Hesekiya niŋ a la ñaatonkoolu ye Lewi lasiloo moolu yaamari ka Yaawe tentu ka bo niŋ kumoolu la, Dawuda niŋ Annabilayi Asafu ye mennu dii. Aduŋ ì seewootoo ye jayiri suukuwolu laa, aduŋ ì sujudita ka baturoo ke.
31 Bituŋ Hesekiya ko ì ye ko, “Saayiŋ ali ye ali faŋo dii Yaawe la le, ali naa a kaŋ, ali beeyaŋ sadaalu niŋ tenturulaŋ sadaalu samba naŋ, Yaawe Batudulaa Buŋo to.” Bituŋ jamaa moolu ye sadaalu ñiŋ samba naŋ, moolu mennu bee ye ŋaniya kendoo soto, fanaa ye jani sadaalu samba naŋ. 32 Ì ye ninsituuraa taŋ woorowula, saakotoŋ keme aniŋ saajiiriŋ keme fula le samba naŋ jani sadaa ti Yaawe ye. 33 Sadaa jankuriŋ toomaalu taata kaañaŋ ninsituuraa keme wooro le fee, saajiyo niŋ baa kafuriŋo wuli saba.
34 Bari piriisoolu maŋ siyaa wo ñaama ka beeyaŋolu bee busu, ka ke jani sadaalu ti. Piriisi doolu maŋ ì faŋ seneyandi foloo, wo kamma la ì baadiŋolu, Lewi lasiloo moolu, ye ì maakoyi busuroo la, fo dookuwo ñiŋ banta. Kaatu Lewi lasiloo moolu le soobeeyaata faŋ seneyandoo to ka tambi piriisoolu la.
35 Wo jani sadaa jamaa koolaa, kayira sabatindiraŋ sadaa keŋolu be jee, aniŋ miŋ feŋ sadaalu meŋ niŋ jani sadaa ka taa. Bituŋ baturoo datita Yaawe Batudulaa Buŋo kono kotenke. 36 Mansa Hesekiya niŋ jamaa moolu bee seewoota, kaatu Alla ye ì maakoyi le, fo ñiŋ kuwolu tariyaatoo keta.
حزقيا ملك يهوذا
(2مل 18‏:1‏-4)
1 وكانَ حِزقيَّا ا‏بنَ خمسٍ وعِشرينَ سنَةً حينَ ملَكَ، وملَكَ تِسعا وعِشرينَ سنَةً بِأورُشليمَ، وكانَ ا‏سمُ أمِّهِ أبـيَّةَ بنتِ زَكريَّا. 2 وعَمِلَ ما هوَ قَويمٌ في نظَرِ الرّبِّ، كما عَمِلَ داوُدُ جَدُّهُ.
3 وفي الشَّهرِ الأوَّلِ مِنَ السَّنةِ الأولى مِنْ مُلْكِه، فتَحَ أبوابَ الهَيكلِ ورَمَّمَها. 4 وجمَعَ الكهَنةَ واللاَّويِّينَ وأدخَلَهُم إلى السَّاحةِ الشَّرقيَّةِ‌ في هَيكلِ الرّبِّ 5 وقالَ لهُم: «إسمعوا لي أيُّها اللاَّويُّونَ. طَهِّروا الآنَ أنفُسَكُم وطَهِّروا هَيكلَ الرّبِّ إلهِ آبائِكُم وأخرِجوا الرَّجاسَةَ مِنْ هذا المكانِ المُقَدَّسِ 6 فآباؤُنا خانوا الرّبَّ وفعَلوا الشَّرَّ في نظَرِ إلهِنا، وتَركوهُ وحَوَّلوا وجوهَهُم عنْ مَسكِنِه 7 وأداروا ظُهورَهم إليهِ في هذا المكانِ المُقدَّسِ. 8 لِذلِكَ غَضِبَ الرّبُّ على شعبِ يَهوذا وسُكَّانِ أورُشليمَ، فسَلَّمَهُم إلى ما جعَلَهُم موضِعا لِلرُّعبِ والشَّماتةِ والهُزءِ، كما تَرونَ بِأعيُنِكُم. 9 وها آباؤُنا ونِساؤُنا سقَطوا بِالحربِ وأبناؤُنا وبَناتُنا في السبْـيِ بِسبَبِ ذلِكَ. 10 والآنَ عَزَمْتُ على أنْ أقطَعَ عَهدا معَ الرّبِّ الإلهِ حتّى يُحَوِّلَ عَنا غضَبَهُ. 11 فلا تـتَهاوَنوا، يا أبنائي الآنَ، لأنَّ اللهَ ا‏ختارَكُم لِتَقِفوا بـينَ يَديهِ وتَعبُدوهُ وتَحرُقوا لَه البَخورَ».
12 فقامَ مِنَ اللاَّويِّينَ مَحَثُ بنُ عَماسايَ ويوئيلُ بنُ عزَرْيا وهُما مِنْ بَني قَهاتَ، وقيشُ بنُ عَبدي وعزَرْيا بنُ يَهلَلْئيلَ مِنْ بَني مَراري، ويوآخُ بنُ زِمَّةَ وعَيدنُ بنُ يوآخَ مِنْ بَني جرشونَ، 13 وشِمْري ويَعيئيلُ مِنْ بَني إليصافانَ، وزَكريّا ومَتَّنِيَّا مِنْ بَني آسافَ، 14 ويَحيئيلُ وشِمْعي مِنْ بَني هَمانَ، وشَمْعِيا وعُزِّيئيلُ مِنْ بَني يَدوثونَ، 15 هؤلاءِ جميعُهُم قاموا وجمَعوا أنسِباءَهُم وطَهَّروا أنفُسَهم ودخَلوا الهَيكلَ ليُطَهِّروهُ، مِثلَما أمرَ الملِكُ عمَلا بِشَريعةِ الرّبِّ. 16 ودخَلَ الكهَنةُ إلى داخِلِ الهَيكلِ ليُطَهِّروهُ، فأخرَجوا كُلَّ رجاسةٍ وجَدوها في الهَيكلِ إلى ساحَتِهِ وحمَلَها اللاَّويُّونَ مِنْ هُناكَ إلى وادي قَدرونَ. 17 بَدأوا بِذلِكَ في اليومِ الأوَّلِ مِنَ الشَّهرِ الأوَّلِ وفي اليومِ الثَّامِنِ مِنَ الشَّهرِ ذاتِهِ، بَلَغوا رِواقَ هَيكلِ الرّبِّ. ثمَّ طَهَّروا الهَيكلَ كُلَّهُ في ثمانيةِ أيّامٍ، بِـحيثُ أنهوا العمَلَ كُلَّهُ في اليومِ السَّادِسَ عشَرَ مِنَ الشَّهرِ الأوَّلِ.
إعادة تدشين هيكل الرب
18 ثمَّ دخَلَ اللاَّويُّونَ على حِزقيَّا المَلِكِ وقالوا لَه: «طَهَّرْنا الهَيكلَ كُلَّهُ ومذبَحَ المُحرَقةِ وجميعَ آنيَتِه ومائِدَةَ خُبزِ التَّقدِمةِ معَ جميعِ آنيَتِها. 19 وجميعَ الآنيةِ الّتي نَجَّسَها المَلِكُ آحازُ في أيّامِ مُلكِهِ، حينَ خانَ الرّبَّ، هَيَّأناها وطَهَّرناها، وها هيَ أمامَ مذبحِ الرّبِّ».
20 فَبكَّرَ حِزقيَّا المَلِكُ وجميعُ رُؤُساءِ المدينةِ وصَعِدَ إلى الهَيكلِ. 21 فجاؤوا بِسَبعَةِ ثيرانٍ وسَبعَةِ كِباشٍ وسَبعَةِ خِرافٍ وسَبعَةِ تُيوسٍ لِلتَّكفيرِ عَنْ خطيئةِ أُسرَةِ المَلِكِ وشعبِ يَهوذا، ولِتَطهيرِ الهَيكلِ. فأمرَ المَلِكُ الكهَنةَ مِنْ بَني هرونَ بأنْ يَصعَدوا على مذبحِ الرّبِّ. 22 فذَبَحوا الثِّيرانَ أوَّلا، والكِباشَ ثانيا، والخِرافَ ثالِثا، ورَشُّوا الدَّمَ على المذبَحِ. 23 ثمَّ قَدَّموا تُيوسَ ذبـيحةِ الخطيئةِ أمامَ المَلِكِ والحاضِرينَ، فوَضَعوا أيديَهُم علَيها. 24 وذبَحَها الكهَنةُ وطَهَّروا المذبَحَ بِدَمِها تكفيرا عَنْ جميعِ بَني إِسرائيلَ، لأنَّ حِزقيَّا المَلِكَ أمرَ بِالمُحرَقةِ وذبـيحةِ الخطيئةِ لأجلِهِم جميعا.
25 وعَمِلَ حِزقيَّا بِما أمرَ الرّبُّ بهِ المَلِكَ داوُدَ على لِسانِ جادَ الّذي كانَ رائيَ المَلِكِ، وعلى لِسانِ ناثانَ النَّبـيِّ، فأوقَفَ اللاَّويِّينَ في الهَيكلِ بِصُنوجٍ ورَبابٍ وقيثاراتٍ، 26 وهيَ آلاتٌ كتِلكَ الّتي ا‏ستَعمَلَها داوُدُ، كذلِكَ وقفَ الكهَنةُ بِالأبواقِ أيضا. 27 وأمرَ حِزقيَّا بِتَقديمِ المُحرَقةِ على المذبَحِ، فما إنْ بَدأوا بِتَقديمِها حتّى تَعالى نَشيدُ الحَمدِ لِلرّبِّ على صوتِ الأبواقِ وأنغامِ آلاتِ داوُدَ المَلِكِ. 28 فسَجدَ الحاضرونَ ورَنَّمَ المُرَنِّمونَ وهتَفَ الهاتِفونَ بالأبواقِ إلى أنْ تَمَّتِ المُحرَقةُ. 29 وحينَ تَمّتِ المُحرَقةُ ركَعَ المَلِكُ وجميعُ مَنْ معَهُ وسجَدوا 30 وأمرَ المَلِكُ ورُؤساءُ الشَّعبِ اللاَّويِّينَ بأنْ يُسَبِّحوا لِلرّبِّ بالأناشيدِ الّتي كتَبَها داوُدُ وآسافُ الرَّائي، فسَبَّحوا بِفَرَحٍ وركَعوا وسجَدوا.
31 ثمَّ قالَ حِزقيَّا لِلحاضرينَ: «كرَّسْتُمُ الآنَ أنفُسَكُم لِخِدمةِ الرّبِّ، فا‏قتَرِبوا وقدِّموا ذبائحَ وقرابـينَ شُكرٍ في هَيكلِهِ». فقَدَّموا ذبائِـحَ وقرابـينَ شُكرٍ، وتبَرَّعَ بَعضُهُم بِمُحرقاتٍ‌، 32 فقَدَّموا سَبعينَ ثَورا ومئَةَ كبْشٍ ومئَتَي خروفٍ لِلرّبِّ، 33 وسِتَّ مئَةِ ثَورٍ وثَلاثةَ آلافِ شاةٍ لإطعامِ الشَّعبِ. 34 وكانَ الكهَنةُ قليلينَ فلم يَقدِروا على سَلْخِ المُحرَقاتِ كُلِّها، فساعَدَهُم أنسِباؤُهُمُ اللاَّويُّونَ حتّى كَمُلَ العمَلُ وصارَ الكهَنةُ أكثَرَ عَددا لِلخدمةِ، لأنَّ اللاَّويِّينَ كانوا أكثَرَ ا‏ندِفاعا في الخِدمةِ مِنَ الكهَنةِ. 35 وكانَتِ المُحرَقاتُ كثيرةً، فَضلا عَنْ شُحومِ ذبائِـحِ السَّلامةِ والخمرِ المَسكوبِ على المُحرَقاتِ، فا‏نتظَمَت خِدمةُ الهَيكلِ مِنْ جديدٍ. 36 وفَرِحَ حِزقيَّا وجميعُ الشَّعبِ بأنَّ اللهَ أعانَهُم على تحقيقِ هذا الأمرِ بِهذِهِ السُّرعةِ.