Yerobowamu la dimbaayaa burukañaa
1 Wo waatoo kono Mansa Yerobowamu dinkewo Abiya naata saasaa. 2 Yerobowamu ko a la musoo ye ko, “Taa, i ye i faŋ muluŋo faliŋ, ñiŋ kamma la ì te i suutee la ko ite le mu n na musoo ti. Bituŋ i si taa Silo saatewo to, Annabilayi Ahiya be jee le, meŋ ye a fo n ye nuŋ ko, m be ke la ñiŋ moolu la mansa ti le. 3 Mbuuru kuŋ taŋ samba ñoo la, munku janiriŋo doo, aniŋ lii kaboo, aduŋ i si taa a yaa. A be a fo la i ye le meŋ be ke la ǹ diŋo la.” 4 Bituŋ Yerobowamu ye meŋ fo, a la musoo ye wo le ke, aduŋ a taata Annabilayi Ahiya la buŋo to Silo saatewo to.
Saayiŋ Ahiya buka jeroo ke noo, kaatu a ñaalu maŋ diyaa kotoo kamma la. 5 Bari Yaawe* ko Ahiya ye le ko, “Yerobowamu la musoo be naa i yaa le ka naa i ñininkaa a dinkewo la kuwo la, kaatu a saasaata le. I be a jaabi la teŋ niŋ teŋ ne. Niŋ a naata, a be a faŋ ke la le ko moo doo le mu.”
6 Bari kabiriŋ Ahiya ye a siŋ kaŋo moyi naŋ daa to, a ko, “Duŋ naŋ, Yerobowamu la musoo. Muŋ ne ye a tinna i ka i faŋ ke ko moo doo le mu? Ŋa kibaari jawoo le soto i ye. 7 Taa, a fo Yerobowamu ye ko, Yaawe, Banisirayila la Alla ye ñiŋ ne fo ko:
“Nte Yaawe ye i sikandi le ka bo moolu kono, aduŋ ŋa i ke ñaatonkoo ti n na moolu, Banisirayilankoolu kunna. 8 Ŋa mansayaa buusi Dawuda la dimbaayaalu la le, aduŋ ŋa a dii ite le la. Bari ite maŋ ke komeŋ n na dookuulaa Dawuda, meŋ ye n na yaamaroolu muta, aduŋ a ye n nooma niŋ a sondomoo bee la, ka kuwolu doroŋ ke mennu tilinta n ñaa koto. 9 I ye kuu jawoo meŋ ke, wo le tambita moolu bee taa la i be mennu siŋ kaŋ. I ye batufeŋolu le dadaa i faŋo ye, jalaŋolu mennu dadaata newo la. I ye nte fayi i kooma, i ye n kamfandi.
10 “Ñiŋ kuwo kamma la, m be kuu jawoo laa la Yerobowamu la dimbaayaa kaŋ ne. M be a la dimbaayaa kewolu bee le faa la, biriŋ a foro fo a joŋ Banisirayila kono. M be Yerobowamu la dimbaayaa jani la le ka a kasaara komeŋ moo ka ñaamoo jani ñaameŋ fo a bee ye baŋ fereŋ. 11 Moo-wo-moo keta Yerobowamu la dimbaayaa moo ti, niŋ a faata saatewo kono, wuloolu le be a domo la, aduŋ niŋ meŋ faata kene koomoo to, duwoolu le be a domo la. Nte Yaawe le ye ñiŋ fo!”
12 Bituŋ Ahiya tententa ka a fo Yerobowamu la musoo ye ko, “Saayiŋ muru suwo kono. Niŋ i dunta saatewo kono doroŋ, dindiŋo ñiŋ be faa la le. 13 Banisirayila bee be a saŋakumboo la le, aduŋ ì be a baadee la le. Ate doroŋ ne mu Yerobowamu la dimbaayaa moo ti meŋ be baadee la, kaatu ate doroŋ ne mu moo ti Yerobowamu la dimbaayaa kono Yaawe, Banisirayila la Alla ye kuu betoo je meŋ kono.
14 “Yaawe be mansa doo wulindi la a faŋo ye Banisirayila kunna le, meŋ be Yerobowamu la dimbaayaa buruka la. Aduŋ wo te mee la.
15 “Yaawe be Banisirayila busa la le, fo a ye ke komeŋ niŋ seyiŋo be jiijaa kaŋ jiyo kono. A be Banisirayila suloo wutu la ñiŋ banku betoo kaŋ ne a ye meŋ dii ì mumuñolu la, ka ì janjandi Yufurati Boloŋo kooma, kaatu ì ye Yaawe kamfandi niŋ Asera* jalaŋ dokoolu le la ì ye mennu dadaa. 16 Aduŋ a be a koo dii la Banisirayila la le junuboolu kamma la, Yerobowamu ye mennu ke, aniŋ a ye a tinna Banisirayila ye ì ke.”
17 Bituŋ Yerobowamu la musoo wulita, a taata ka muru Tirisa. A loota bundaa to doroŋ, kambaanendiŋo ñiŋ faata. 18 Ì ye a baadee, aduŋ Banisirayila bee ye a la saŋo kumboo, komeŋ Yaawe ye a fo ñaameŋ ka bo niŋ a la dookuulaa la, Annabilayi Ahiya.
Yerobowamu faata
19 Yerobowamu la mansayaa kuu doolu, a la keloolu, aniŋ a ye maraloo ke ñaameŋ, ì safeeta Banisirayila Mansoolu la Taarika Kitaaboo le kono. 20 A mansayaata le fo sanji muwaŋ niŋ fula, bituŋ a naata faa ka kafu a mumuñolu ma. A dinkewo Nadabu le siita a noo to ka ke mansa ti.
Rehobowamu Yahuuda mansa
(2 Taarika 11:5—12:16)
21 Sulemani dinkewo Rehobowamu le keta nuŋ mansa ti Yahuuda. A siyo be nuŋ sanji taŋ naani niŋ kiliŋ ne, kabiriŋ a be ke la mansa ti. A ye maraloo ke Yerusalaamu le fo sanji taŋ niŋ woorowula, saatewo meŋ Yaawe ye a tomboŋ Banisirayila lasiloolu la saatewolu bee kono, a ye a too ke wo kunna ka ke a batudulaa ti. Rehobowamu baamaa too mu Naama le ti, Ammoninkoo.
22 Yahuuda moolu ye kuu jawoo ke Yaawe ñaa koto le. Ì ye a la kiiliyaa kamfaa wulindi ì la junuboolu la ka tambi ì mumuñolu ye a ke ñaameŋ nuŋ. 23 Itolu fanaa ye jalaŋ batudulaalu loo ì faŋolu ye, jalaŋ bere looriŋolu aniŋ Asera jalaŋ doko looriŋolu, konkoolu bee kaŋ aniŋ yirisuŋ biireeriŋolu bee koto. 24 Cakoolu mennu ka tara batudulaa tintiŋolu* to, wolu fanaa tarata bankoo kaŋ ne. Moolu tarata kuu haraamuriŋolu le ke kaŋ, bankoo moolu ka mennu ke nuŋ, Yaawe ye mennu bayi nuŋ ka ì fintindi Banisirayilankoolu ye.
25 Mansa Rehobowamu la maraloo sanji luulunjaŋo kono, Sisaki, Misira mansa ye Yerusalaamu boyinkaŋ. 26 A ye Yaawe Batudulaa naafuloo bee taa, aniŋ mansabuŋo naafuloo, a ye ì samba. A ye feŋolu bee le taa, ka taa sani koteeroolu*, Sulemani ye mennu dadaa. 27 Bari Mansa Rehobowamu ye jaawali koteeroolu le dadaa ka ì seyi ì noo to, aduŋ a ye ì dii mansa kantalaa kuntiyolu le la mennu tarata kantaroo la mansasuwo daa to. 28 Waati-wo-waati niŋ mansa be taa kaŋ Yaawe Batudulaa Buŋo* to, mansa kantalaalu si koteeroolu cafu, niŋ wo bota a la ì si naa ì murundi kantari buŋo kono.
29 Rehobowamu la mansayaa kuu koteŋolu, aniŋ a ye kuwolu mennu bee ke, ì safeeta Yahuuda Mansoolu la Taarika Kitaaboo le kono. 30 Kele bambaloo le tarata nuŋ Rehobowamu niŋ Yerobowamu teema. 31 Bituŋ Rehobowamu naata bele ka kafu a mumuñolu ma. Ì ye a baadee Dawuda la Saatewo* le to. A baamaa too mu Naama le ti, meŋ keta Ammoninkoo ti. A dinkewo Abiyamu le siita a noo to ka ke mansa ti.
مرض ا‏بن يربعام
1 في تِلكَ الأيّامِ مَرِضَ أبـيَّا بنُ يَرُبعامَ، 2 فقالَ يَرُبعامُ لِزَوجَتِهِ: «قومي تنَكَّري حتّى لا يَعلمَ أحدٌ أنَّكِ زَوجَتي، وا‏ذهَبـي إلى شيلُوه حَيثُ يُقيمُ أخيَّا النَّبـيُّ الّذي تنبَّأَ لي أنِّي سأكونُ مَلِكا لِهذا الشَّعبِ. 3 وخُذي في يَدِكِ عشَرَةَ أرغِفةٍ وكَعكا وجَرَّةَ عسَلٍ وروحي إليهِ وهوَ يُخبِرُكِ عَمَّا يُصيـبُ الولَدَ».
4 فذَهبَت إلى شيلُوه ودخَلَت بَيتَ أخيَّا النَّبـيِّ، وكانَ لا يُبصِرُ لأنَّ عَينَيهِ ضَعُفَتا مِنَ الشَّيخوخةِ. 5 فقالَ الرّبُّ لأخيَّا: «هذِهِ زَوجَةُ يَرُبعامَ قادِمةٌ إليكَ تَستَخبِرُكَ عَنِ ا‏بنِها المريضِ. فكَلِّمْها بِكذا وكذا». فلمَّا دخَلَت، وهيَ مُتنَكِّرَةٌ 6 سَمِعَ وَقْعَ خطَواتِها في البابِ فقالَ لها: «أُدخُلي يا زَوجَةَ يَرُبعامَ. لِماذا أنتِ مُتَنكِّرَةٌ، ولكِ عِندي خَبَرٌ سَيِّـئٌ؟ 7 عودي وقولي لِـيَرُبعامَ: هذا ما قالَ الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ: إختَرتُكَ مِنْ عامَّةِ الشَّعبِ وجعَلتُكَ رئيسا على مَملكَةِ إِسرائيلَ، 8 وا‏نتَزَعْتُ المُلْكَ مِنْ بَيتِ داوُدَ وأعطَيتُهُ لكَ. لكِنَّكَ لم تكُنْ كَعَبدي داوُدَ الّذي عَمِلَ بِوَصايايَ، وتَبِــعَني بِكُلِّ قلبِهِ، ولم يعمَلْ إلاَّ ما هوَ قَويمٌ في نظَري، 9 بل زادَ عمَلُكَ سُوءًا على كُلِّ مَنْ كانَ قَبلَكَ. فنَبَذتَني وأغَظتَني حينَ صَنَعْتَ لِنَفْسِكَ أصناما ومَسبوكاتٍ لِلعِبادةِ. 10 لذلِكَ أجلِبُ الشَّرَّ على بَيتِكَ، فأُبـيدُ لكَ كُلَّ ذَكَرٍ، مِنَ الكبـيرِ إلى الصَّغيرِ، وأُفنيهِم عَنْ آخِرِهِم، كما يُكنَّسُ البَعْرُ‌، 11 ومَنْ ماتَ لكَ في المدينةِ تأكُلُهُ الكلابُ، ومَنْ ماتَ في البرِّيَّةِ تأكُلُهُ طَيرُ السَّماءِ. هوَ الرّبُّ تكلَّمَ».
12 ثُمَّ قالَ أخيَّا لِزَوجَةِ يَرُبعامَ: «عُودي إلى بَيتِكِ، وعِندَ دُخولِكِ المدينةَ يموتُ الولَدُ، 13 فيَندُبُهُ شَعب إِسرائيلَ ويقبِرونَهُ، وهوَ الوحيدُ الّذي يُقبَرُ مِنْ بَيتِ يَرُبعامَ. لأنَّهُ الوحيدُ مِنْ بَيتِ يَرُبعامَ الّذي فيهِ شيءٌ يُرضي الرّبَّ إلهَ إِسرائيلَ، 14 وسيُقيمُ الرّبُّ مَلِكا على إِسرائيلَ لِـيُبـيدَ بَيتَ يَرُبعامَ، 15 ويضرِبُ الرّبُّ شعبَ إِسرائيلَ فيَهتَزُّونَ كالقصَبِ في الماءِ، ويقتَلِعُهُم مِنْ هذِهِ الأرضِ الصَّالحةِ الّتي أعطاها آباءَهُم ويُبَدِّدُهُم إلى عِبرِ الفُراتِ، لأنَّهُم أغاظوهُ بِإقامةِ أنصابٍ لأشيرةِ، 16 ويتَخَلَّى عَنْ إِسرائيلَ لأنَّ يَرُبعامَ خطِـئَ وجعَلَ شعبَ إِسرائيلَ يَخطَأُ».
موت يربعام وابنه
17 فرجَعَت زَوجَةُ يَرُبعامَ إلى تِرْصَةَ، وعِندَ دُخولِها عتَبةَ بابِ بَيتِها ماتَ الولَدُ. 18 فدَفنَهُ شعبُ إِسرائيلَ، وندَبوهُ كما تكلَّمَ الرّبُّ على لِسانِ عَبدِهِ أخيَّا النَّبـيِّ. 19 وما بَقيَ مِنْ أخبارِ يَرُبعامَ: كيفَ حاربَ وكيفَ مَلَكَ مُدَوَّنَةٌ في سِفرِ الأخبارِ لِمُلوكِ إِسرائيلَ. 20 وملَكَ يَرُبعامُ ا‏ثنَتَينِ وعِشرينَ سنَةً وماتَ، فمَلَكَ نادابُ ا‏بنُهُ مكانَهُ.
رحبعام ملك يهوذا
(2أخ 12‏:1‏-16)
21 وكانَ رَحُبعامُ بنُ سُليمانَ ا‏بنَ إحدى وأربَعينَ سنَةً حينَ مَلَكَ في يَهوذا، وملَكَ سَبعَ عشْرَةَ سنَةً بِأُورُشليمَ المدينةِ الّتي ا‏ختارَها الرّبُّ مِنْ جميعِ مُدُنِ إِسرائيلَ لِـيَجعَلَ ا‏سمَهُ هُناكَ. وا‏سمُ أمِّهِ نِعمَةُ العَمُّونيَّةُ.
22 وفعَلَ شعبُ يَهوذا الشَّرَّ أمامَ الرّبِّ، وأثاروا غضَبَهُ بِـخَطاياهُم أكثَر مِمَّا أثارَهُ جميعُ آبائِهِم. 23 فبَنَوا لأنْفُسِهِم مذابِـحَ وأنصابا ورُموزا لأشيرةِ على كُلِّ تَلَّةٍ عاليةٍ وتَحتَ كُلِّ شجَرةٍ خضراءَ‌. 24 كذلِكَ في أرضِهِم كانَ رِجالٌ ونِساءٌ يُمارِسونَ البَغاءَ المُكَرَّسَ، وا‏رتكَبوا جميعَ رجاساتِ الأُمَمِ الّتي طرَدَها الرّبُّ مِنْ أمامِ بَني إِسرائيلَ‌.
25 وفي السَّنةِ الخامِسةِ لِلمَلِكِ رَحُبعامَ صَعِدَ شيشَقُ مَلِكُ مِصْرَ لِمُحاربَةِ أورُشليمَ، 26 فنَهَبَ كُلَّ ما في خزائِنِ هَيكلِ الرّبِّ وقصرِ المَلِكِ، وأخذَ تُروسَ الذَّهبِ الّتي صنَعَها سُليمانُ‌. 27 فصَنَعَ رَحُبعامُ مكانَها تُروسا مِنْ نُحاسٍ، وسَلَّحَ بِها حُرَّاسَ قصرِهِ. 28 وكانَ إذا دخَلَ المَلِكُ هَيكلَ الرّبِّ يَحمِلُها الحرَسُ إلى هُناكَ، ثُمَّ يَرُدُّونَها إلى غُرفةِ الحِراسةِ.
29 وما بَقيَ مِنْ أخبارِ رَحُبعامَ وكُلِّ أعمالِهِ مُدَوَّنَةٌ في سِفرِ أخبارِ الأيّامِ لِمُلوكِ يَهوذا. 30 وكانَ بَينَ رَحُبعامَ ويَرُبعامَ حربٌ مُستَديمةٌ 31 وماتَ رَحُبعامُ ودُفِنَ معَ آبائِهِ في مدينةِ داوُدَ، وملَكَ أبـيامُ ا‏بْنُهُ مكانَهُ‌.