Annabiyomoo ye Beteli sadaabodulaa jalayi
1 Alla la annabiyomoo doo le niŋ Yaawe* la kumoo naata ka bo naŋ Yahuuda ka naa Beteli, wo tumoo Yerobowamu be looriŋ sadaabodulaa* daala ka naa sadaa bo. 2 A sarita santo ka sadaabodulaa ñiŋ jalayi niŋ Yaawe la kumoo la ka a fo ko, “Ite sadaabodulaa, ite sadaabodulaa! Yaawe ye ñiŋ ne fo ko, dinkewo meŋ too be ke la Yosiya ti, be wuluu la Dawuda la dimbaayaa le kono. Jalaŋ batudulaalu piriisoolu* mennu ka sadaaboo ke jaŋ saayiŋ, a be wolu bondi la i kaŋ sadaa ti le, aduŋ moo kuloolu be jani la i kaŋ ne.” 3 Wo luŋo faŋo la, Alla la annabiyomoo ñiŋ ye taamanseeroo dii ko, “Ñiŋ ne mu taamanseeroo ti Yaawe ye meŋ bankee: Sadaabodulaa ñiŋ be teyi la le ka janjaŋ, aduŋ seebuutoo meŋ be a kaŋ a be boŋ na le.”
4 Kabiriŋ Mansa Yerobowamu ye a moyi, Alla la annabiyomoo ñiŋ sarita ñaameŋ ka sadaabodulaa jalayi meŋ be Beteli, a ye a buloo tiliŋ ka bo naŋ sadaabodulaa to, a ko, “Ali a muta!” Bari a ye a buloo meŋ tiliŋ kewo ñiŋ na wo jaata, fo a buka a ŋooji noo a faŋ kaŋ. 5 Aduŋ fanaa sadaabodulaa ñiŋ teyita ka janjaŋ. A seebuutoo bonta komeŋ Alla la annabiyomoo la taamanseeroo ye a yitandi ñaameŋ ka bo Yaawe la kumoo la.
6 Bituŋ mansa ko Alla la annabiyomoo ñiŋ ye ko, “Yaawe Alla daani n ye, aniŋ i ye duwaa n ye fo m buloo si seyi a ñaama.” Wo le to Alla la annabiyomoo ñiŋ ye Yaawe daani, aduŋ mansa buloo seyita a ñaama ka ke ko a be nuŋ ñaameŋ.
7 Mansa ko Alla la moo ñiŋ ye ko, “Ŋà taa ñoo la suwo kono i ye domoroo ke, aduŋ m be soorifeŋo dii la i la le.” 8 Bari Alla la moo ñiŋ ye mansa jaabi ko, “Hani niŋ a ye a tara i be i la sotofeŋolu kara kiliŋo bee le dii la n na, nte niŋ i te taa, sako n si domoroo ke waraŋ ka jiyo miŋ ñiŋ dulaa to. 9 Kaatu Yaawe la kumoo ye n yaamari ñiŋ ne la ko, n kana domoroo domo waraŋ ka jiyo miŋ waraŋ ka muru siloo la n naata meŋ na.” 10 Bituŋ a ye sila doo taa, aduŋ a maŋ muru siloo la, a naata meŋ na Beteli.
11 Saayiŋ annabiyomu keebaa kotoo doo tarata nuŋ Beteli, meŋ dinkewolu naata ka kuwo bee saata a ye, Alla la annabiyomoo ñiŋ ye meŋ ke nuŋ jee wo luŋo la. Ì ye a saata ì faamaa ye a ye meŋ fo mansa ye. 12 Ì faamaa ko ì ye ko, “A taata sila jumaa le la?” Bituŋ a dinkewolu ye siloo yitandi a la, Alla la annabiyomoo meŋ bota naŋ Yahuuda, taata meŋ na. 13 A ko a dinkewolu ye ko, “Ali faloo siti n ye.” Kabiriŋ ì ye faloo siti a ye, a seleta a kaŋ, 14 a bulata Alla la annabiyomoo ñiŋ nooma. A ye a tara siiriŋ yirisuŋ baa koto, wo le to a ye a ñininkaa ko, “Ite le mu Alla la annabiyomoo ti meŋ bota naŋ Yahuuda baŋ?” A ko a ye ko, “Nte le mu.”
15 Bituŋ a ko a ye ko, “Ŋà taa suwo kono i ye domoroo ke.” 16 Alla la annabiyomoo ñiŋ ko, “N te muru noo la n niŋ i ye taa ñoo la, sako n si domoroo ke waraŋ ka jiyo miŋ n niŋ ite, ñiŋ dulaa to. 17 Yaawe la kumoo ye ñiŋ ne fo n ye ko, n kana domoroo domo waraŋ ka jiyo miŋ, waraŋ ka muru siloo la n naata meŋ na.”
18 Annabiyomu keebaa kotoo ñiŋ ko, “Nte fanaa mu annabiyomoo le ti, ko i mu a ti ñaameŋ. Aduŋ malaayikoo le diyaamuta n ye niŋ Yaawe la kumoo la ko, n si i murundi naŋ n na buŋo kono ñiŋ kamma la, i si domoroo ke aniŋ i ye jiyo miŋ.” Bari annabiyomu keebaa kotoo ye faniyaa le fo a ye. 19 Bituŋ Alla la annabiyomoo ñiŋ niŋ a muruta ñoo la, aduŋ a ye domoroo niŋ miŋo ke a la buŋo kono.
20 Kabiriŋ ì be siiriŋ domoridulaa to, Yaawe la kumoo naata annabiyomu keebaa kotoo kaŋ. 21 A sarita Alla la annabiyomoo ñiŋ kaŋ meŋ bota naŋ Yahuuda, a ko a ye ko, “I la Alla Yaawe ye ñiŋ ne fo ko, i ye a la kumoo soosoo le, aduŋ i maŋ yaamaroo muta a ye meŋ dii i la. 22 I muruta naŋ, i ye domoroo ke, aniŋ i ye jiyo miŋ dulaa to a ko i kana a ke daameŋ. Wo kamma la i furewo te baadee la i mumuñolu la kaburoo to.”
23 Kabiriŋ Alla la annabiyomoo ñiŋ pareeta domoroo niŋ miŋo la, annabiyomoo meŋ ye a murundi naŋ ye a faŋo la faloo siti a ye. 24 Kabiriŋ a be taa kaŋ, jatoo niŋ a benta siloo kaŋ, a ye a faa. A furewo tarata fayiriŋ siloo kaŋ, jatoo niŋ faloo bee tarata looriŋ a daala. 25 Moolu tambita, ì ye a furewo ñiŋ je fayiriŋ siloo kaŋ, jatoo be looriŋ a daala. Bituŋ ì taata ka a kuwo fo saatewo kono annabiyomu keebaa kotoo ñiŋ be daameŋ to.
26 Kabiriŋ annabiyomoo meŋ ye a murundi ka bo naŋ siloo kaŋ, ye a moyi, a ko, “Annabiyomoo le mu a ti, meŋ ye Yaawe la kumoo soosoo. Yaawe ye a duŋ jatoo bulu, a ye a kaŋo kati ka a faa, komeŋ Yaawe la kumoo ye a dandalaa ñaameŋ.”
27 Annabiyomoo ñiŋ ko a dinkewolu ye ko, “Ali faloo siti n ye,” aduŋ ì ye faloo siti a ye. 28 Bituŋ a taata, aduŋ a ye furewo ñiŋ tara fayiriŋ siloo kaŋ, faloo niŋ jatoo be looriŋ a daala. Jatoo maŋ furewo ñiŋ domo waraŋ ka ñapi faloo kaŋ. 29 Bituŋ annabiyomu keebaa ye furewo ñiŋ sika, a ye a laa faloo kaŋ, a ye a murundi naŋ a faŋo la saatewo to Beteli, ka a saŋakumboo aniŋ ka a baadee. 30 Wo to le a ye furewo baadee a faŋo la kaburoo kono. Ì ye a saŋakumboo komeŋ ì wuluuñoo. 31 Kabiriŋ a ye a baadee fokabaŋ, a ko a dinkewolu ye ko, “Niŋ m faata, ali si m baadee kaburoo to Alla la annabiyomoo ñiŋ baadeeta daameŋ, n kuloolu si laa a kuloolu daala. 32 Kaatu a ye kumoo meŋ fo niŋ Yaawe la kumoo la sadaabodulaa ma meŋ be Beteli, aniŋ jalaŋ batudulaalu mennu bee be Samariya saatewolu kono, fo wolu si ke doroŋ.”
33 Ñiŋ kuwo koolaa, wo ñaa-wo-ñaa Yerobowamu maŋ bo a la sila jawoolu kaŋ, bari a muruta le kotenke a ye piriisoolu tomboŋ batudulaa tintiŋolu* ye, ka bo moo siifaalu bee kono. Moo-wo-moo meŋ lafita ka ke piriisoo ti a si a seneyandi batudulaa tintiŋo ye. 34 Ñiŋ ne keta nuŋ Yerobowamu la dimbaayaa la junuboo ti, meŋ ye a la boyoo saabu, aniŋ a la tumbuŋo ka bo duniyaa kono.
1 فجاءَ رَجُلٌ مِنْ يَهوذا بِأمرِ الرّبِّ إلى بَيتَ إيلَ، ويَرُبعامُ واقفٌ على المذبَحِ يَحرُقُ البَخورَ. 2 فتَوَجَّهَ إلى المذبَحِ وقالَ: «يا مذبَحُ، يا مذبَحُ، هذا ما قالَ الرّبُّ: سَيُولَدُ لِبَيتِ داوُدَ ا‏بنٌ يُسمَّى يُوشيَّا، وهوَ سيذبَحُ علَيكَ كهَنةَ الأصنامِ الّذينَ يَحرقونَ علَيكَ البَخورَ، وسَيُحرِقُ علَيكَ عِظامَ بشَرٍ‌». 3 وأعطى رَجُلُ اللهِ عَنْ ذلِكَ اليومِ علامةً، قالَ: «هذِهِ العلامةُ الّتي تكَلَّمَ عَنها الرّبُّ: «سيَنشَقُّ هذا المذبَحُ ويتَبَدَّدُ الرَّمادُ الّذي علَيهِ، علامةً على ما كلَّمَني بهِ الرّبُّ». 4 فلمَّا سَمِعَ المَلِكُ كلامَ رَجُلِ اللهِ مَدَّ يدَهُ مِنْ على المذبَحِ وقالَ: «أمسِكوهُ». فيَبِسَت يدُهُ الّتي مَدَّها ولم يَقدِرْ أنْ يَرُدَّها إليهِ. 5 وا‏نْشَقَّ المذبَحُ وتبَدَّدَ الرَّمادُ عَنِ المذبَحِ بِـحسَبِ العلامةِ الّتي أعطاها رَجُلُ اللهِ بِأمرِ الرّبِّ. 6 فقالَ المَلِكُ لِرَجُلِ اللهِ: «تضَّرَعْ إلى الرّبِّ إلهِكَ وصَلِّ لأجلي حتّى ترتَدَّ يَدي إليَّ». فتَضَرَّعَ رَجُلُ اللهِ إلى الرّبِّ فا‏رتَدَّت يَدُ المَلِكِ إليهِ وعادَت كما كانَت مِنْ قَبلُ. 7 ثُمَّ قالَ المَلِكُ لِرَجُلِ اللهِ: «تعالَ معي إلى البَيتِ وتناوَلْ طَعاما، وأنا أمنَحُكَ عَطيَّةً». 8 فقالَ لَه رَجُلُ اللهِ: «لو أعطَيتَني نِصفَ بَيتِكَ لما دخَلْتُ معَكَ ولا أكلْتُ خُبزا ولا شَرِبْتُ ماءً في هذا المَوضعِ، 9 لأنَّ الرّبَّ أوصاني: لا تأكُلْ خُبزا ولا تَشرَبْ ماءً ولا تَرجِـعْ في الطَّريقِ الّتي جِئْتَ مِنها». 10 ثُمَّ مضَى ولم يَرجِـعْ في الطَّريقِ الّتي جاءَ مِنها إلى بَيتَ إيلَ.
نبـي بـيت إيل
11 وكانَ في بَيتَ إيلَ شَيخٌ نَبـيٌّ، فجاءَ إليهِ بَنوهُ وأخبَروهُ بِكُلِّ ما عَمِلَهُ رَجُلُ اللهِ ذلِكَ اليومَ في بَيتَ إيلَ، وقَصُّوا على أبـيهِم ما تكَلَّمَ بهِ إلى المَلِكِ. 12 فقالَ لهُم أبوهُم: «مِنْ أيِّ طريقٍ ذهَبَ؟» فأرَوهُ الطَّريقَ. 13 فقالَ لهُم: «جَهِّزوا الحمارَ». فجَهَّزوهُ لَه فركِبَ علَيهِ 14 وتَبِـعَ رَجُلَ اللهِ فوَجَدَهُ جالسا تَحتَ البُطْمَةِ. فسألَه: «أأنتَ رَجُلُ اللهِ الّذي جاءَ مِنْ يَهوذا؟» فأجابَهُ: «أنا هوَ». 15 فقالَ لَه: «تَعال معي إلى البَيتِ وكُلْ خُبزا». 16 فأجابَهُ: «لا أقدِرُ أنْ أرجِـعَ معَكَ وفي هذا المكانِ لا آكُلُ خُبزا ولا أشرَبُ ماءً، 17 لأنَّ الرّبَّ أمرَني: لا تأكُلْ هُناكَ خُبزا ولا تشرَبْ ماءً ولا ترجِـعْ في الطَّريقِ الّتي ذهَبْتَ مِنها». 18 فقالَ لَه: «أنا أيضا نَبـيٌّ مِثْلُكَ، وبِأمرِ الرّبِّ قالَ لي ملاكٌ: رُدَّهُ معَكَ إلى بَيتِكَ فيأكُلَ خُبزا ويشربَ ماءً». وكانَ ذلِكَ كَذِبا. 19 فرَجَعَ رَجُلُ اللهِ معَهُ وأكلَ خُبزا في بَيتِهِ وشرِبَ ماءً.
20 وبَينَما هُما جالِسانِ إلى المائِدةِ جاءَت كلِمَةُ اللهِ إلى النَّبـيِ الّذي رَدَّ رَجُلَ اللهِ 21 فصاحَ بِرَجُلِ اللهِ: «هذا ما يقولُ الرّبُّ: لأنَّكَ خالَفتَ أمرَ الرّبِّ إلهِكَ ولم تعمَلْ بِالوصيَّةِ الّتي أوصاكَ بِها، 22 ورَجَعْتَ وأكلْتَ خُبزا وشرِبْتَ ماءً في هذا الموضِعِ الّذي قالَ لكَ: لا تَأكُلْ فيهِ خُبزا ولا تشرَبْ ماءً، فسَتَموتُ وفي قُبورِ آبائِكَ لا تُدفَنُ جُثَّتُكَ». 23 فلمَّا فَرغَ مِنْ أكلِهِ وشُربِهِ جَهَّزَ النَّبـيُّ لَه الحمارَ 24 ومَضى. فلَقيَهُ أسدٌ في طريقِهِ فقَتَلَهُ، وبَقيَت جُثَّتُهُ مُلقاةً في الطَّريقِ، والحمارُ والأسدُ إلى جانِبِها. 25 فمَرَّ قومٌ فرَأَوا الجُثَّةَ مَطروحَةً في الطَّريقِ، والأسدُ بِـجانِبِها فجاؤوا وأخبَروا أهلَ المدينةِ الّتي يُقيمُ بها النَّبـيُّ الشَّيخُ.
26 فلمَّا سَمِعَ النَّبـيُّ الشَّيخُ قالَ: «هوَ رَجُلُ اللهِ الّذي خالفَ أمرَ الربِّ فأسلَمَهُ إلى الأسَدِ، فهاجَمَهُ وقَتَلَهُ كما أنذَرَهُ الرّبُّ». 27 ثُمَّ قالَ لِبَنيهِ: «جَهِّزوا ليَ الحمارَ». فجَهَّزوهُ 28 فمَضى فوَجَدَ جُثَّةَ رَجُلِ اللهِ مُلقاةً على الطَّريقِ، والحِمارُ والأسدُ بِـجانِبِها. وما ا‏فتَرَسَ الأسدُ الجُثَّةَ ولا الحمارَ. 29 فأخَذَ النَّبـيُّ الجُثَّةَ ووضَعَها على الحمارِ، ورجَعَ بِها إلى المدينةِ لِـيَندُبَ رَجُلَ اللهِ ويَدفِنَهُ. 30 ودفَنَ الجُثَّةَ في قبرِهِ الخاصِّ وندَبَهُ هوَ وبَنوهُ قائِلينَ: «آهِ يا أخي». 31 وبَعدَ أنْ دفَنَهُ قالَ لِبَنيهِ: «إذا مُتُّ فا‏دْفِنوني في القبرِ ذاتِهِ وبِـجانِبِ عِظامِهِ ضَعوا عِظامي. 32 فكلامُهُ سيَتِمُّ، هذا الكلامُ الّذي هاجَمَ بهِ بِأمرِ الرّبِّ المذبَحَ الّذي في بَيتَ إيلَ، وجميعَ بُيوتِ العِبادةِ الّتي على رُؤُوسِ التِّلالِ في مُدُنِ السَّامرةِ».
خطيئة يربعام
33 ولم يَرتَدَّ يَرُبعامُ عَنْ طريقِهِ الفاسِدِ، فعادَ وأقامَ كهَنَةً مِنْ عامَّةِ الشَّعبِ لِبُيوتِ العِبادةِ. فمَنْ شاءَ كانَ يُكَرَّسُ ويَصيرُ كاهنا 34 وكانَ ذلِكَ خطيئةً أدَّتْ إلى خرابِ بَيتِ يَرُبعامَ وإبادَتِهِ عَنْ وجهِ الأرضِ.