Yeesu la kafoo niŋ a ñaatonkoolu
1 Baadiŋolu*, m maŋ diyaamu noo ali ye ko moolu mennu be Nooroo la siloo kaŋ, bari ko moolu mennu ka ì la hadamadiŋyaa hame kuwolu nooma hani saayiŋ. Alitolu be le ko deenaanoolu Kiristu* kono. 2 Wo kamma la ŋa ali daañini keekewo le la. M maŋ domoroo dii ali la, meŋ bambanta, kaatu ali te a domo noo la. Ali maŋ a domo noo hani saayiŋ, 3 kaatu hadamadiŋyaa la hame kuwolu le marata ali ma. Fo ali la kiiliyaa niŋ ñoosaboo le maŋ wo kuwo yitandi koyirinke baŋ? Ali maañaa be le ko ñiŋ duniyaa moolu maañaa be ñaameŋ. 4 Niŋ moo doo ko alitolu kono, “Nte ka Pawulu le nooma!” doo ko, “Nte ka Apollos le nooma!” wo to fo ali maŋ tara maa kaŋ ne ko ñiŋ duniyaa moolu?
5 Apollos mu jumaa le ti? Pawulu mu jumaa le ti? Dookuulaalu le mu ì ti, mennu ye ali naati lannoo to, aduŋ ì meŋ-wo-meŋ ye a ke le ko, Maariyo ye a dii ì la ñaameŋ. 6 Nte ye tuturoo le ke, Apollos ye a jiiboŋ, bari Alla le ye ì falindi. 7 Wo kamma la, meŋ ka tuturoo ke, waraŋ meŋ ka jiibondiroo ke, wolu maŋ ke feŋ ti, bari Alla doroŋ, meŋ ka falindiroo ke. 8 Meŋ ka tuturoo ke, aniŋ meŋ ka jiibondiroo ke, wolu bee mu kiliŋ ne ti. Ì meŋ-wo-meŋ be ì la dookuwo joo soto la a ñaama le. 9 Ntolu mu Alla dookuuñoolu le ti. Alitolu mu Alla la kunkoo le ti, aniŋ a la buŋo, m̀ be meŋ loo kaŋ.
10 Alla ye kiilaariyaa hiinoo dii n na ka fondamaŋo laa, aduŋ ŋa a ke le ko masoŋ kuntii ñaamendiŋo. Saayiŋ moo doo le be looroo ke la ñiŋ fondamaŋo kaŋ. Bari moo-wo-moo ñanta a hakiloo tu la le, a be looroo ke la a kaŋ ñaameŋ. 11 Fondamaŋo loota le fokabaŋ, aduŋ wo mu Yeesu Kiristu le ti. Moo-wo-moo te fondamaŋ koteŋ loo noo la.
12 Saayiŋ, niŋ moo-wo-moo be looroo ke la ñiŋ fondamaŋo kaŋ, fo a ka a ke niŋ sanoo le la baŋ, kodiforoo, luuluwolu, babaroo waraŋ ñantaŋo aniŋ ñaama jaaroo, 13 labaŋo la a maarii la dookuwo be je la le, a mu meŋ ti. Laakira looluŋo meŋ niŋ dimbaa be naa, be a lankenema la le, kaatu dimbaa le be moo-wo-moo la dookuwo kotobo la. 14 Niŋ moo meŋ na dookuwo tuta looriŋ fondamaŋo kaŋ, wo maarii be joo soto la le. 15 Bari niŋ moo meŋ na dookuwo janita, wo maarii be bono la le. Bituŋ a maarii faŋo be kiisa la le, bari a be ke la le ko moo meŋ kanata dimbaa ma.
16 Fo ali maŋ a loŋ ko, alitolu le mu Alla la Buŋo ti, aduŋ Alla la Nooroo be sabatiriŋ ali kono le? 17 Niŋ moo-wo-moo ye Alla la Buŋo kasaara, Alla be wo maarii duŋ na kasaaroo le kono. Alla la Buŋo seneyaata le, aduŋ alitolu le mu wo buŋo ti.
18 Ali kana ali faŋolu neenee: Moo meŋ ñaamenta a faŋ fee ñiŋ duniyaa kono, wo maarii ñanta ke la toolewo le ti fo a si naa ke noo ñaamendiŋo ti. 19 Kaatu ñiŋ duniyaa la ñaameŋo mu tooleeyaa le ti Alla ñaa koto ko a be safeeriŋ ñaameŋ:
“Ate le ka moo ñaamendiŋo muta
ì faŋolu la ñaameŋ kuwolu kono.”
20 Aduŋ a be safeeriŋ ne fanaa ko:
“Maariyo ye hadamadiŋolu la miiroolu loŋ ne,
a ye a loŋ ne ko, ì la miiroolu mu kenseŋ ne ti.”
21 Wo to, kibiri kuu kana ke hadamadiŋolu la kuwo to kotenke, kaatu feŋolu bee mu alitolu le taa ti: 22 Fo Pawulu, Apollos waraŋ Kefas le mu, fo duniyaa le mu, baluwo waraŋ saayaa, ñiŋ jamaanoo waraŋ jamaani naalaa, ñinnu bee mu alitolu le taa ti.
23 Bari alitolu mu Kiristu le taa ti, Alla taa mu Kiristu ti.
خدمة الله
1 ولكِنّي أيّها الإخوَةُ، ما تَمكّنْتُ أنْ أُكَلّمَكُم مِثلَما أُكَلّمُ أُناسًا روحانِـيّينَ، بَلْ مِثلَما أُكَلّمُ أُناسًا جَسديّـينَ هُمْ أطفالٌ بَعدُ في المَسيحِ. 2 غذّيتُكُم باللّبَنِ الحَليبِ لا بالطّعامِ، لأنّكُم كنتُم لا تُطيقونَهُ ولا أنتُم تُطيقونَهُ الآنَ. 3 فأنتُم جَسَدِيّونَ بَعدُ، فإذا كانَ فيكُم حسَدٌ وخِلافٌ، ألا تكونونَ جَسديّينَ وتَسلُكونَ مِثلَ بَقِـيّةِ البشَرِ؟ 4 وعِندَما يَقولُ أحدُكُم: «أنا معَ بولُسَ»، والآخَرُ «أنا معَ أبلّوسَ»، ألا تكونونَ مِثلَ البشَرِ الآخرينَ؟
5 فمَنْ هوَ أبلّوسُ؟ ومَنْ هوَ بولُسُ؟ هُما خادِمانِ بِهِما اَهتَدَيتُم إلى الإيمانِ على قَدْرِ ما أعطاهُما الرّبّ. 6 أنا غَرَستُ وأبلّوسُ سقى، ولكنّ اللهَ هوَ الذي كانَ يُنمي. 7 فلا الغارِسُ لَه شَأْنٌ ولا السّاقي، بَلِ الشَأْنُ للهِ الذي يُنمي. 8 فلا فَرقَ بَينَ الغارِسِ والسّاقي، غَيرَ أنّ كُلاّ مِنهُما يَنالُ أجرَهُ على مِقدارِ عَمَلِهِ. 9 فنَحنُ شُركاءُ في العَمَلِ معَ اللهِ، وأنتُم حَقلُ اللهِ والبِناءُ الذي يَبنيهِ اللهُ. 10 وبِقَدْرِ ما وهَبَني اللهُ مِنَ النّعمَةِ، كبانٍ ماهِرٍ، وَضَعتُ الأساسَ وآخرُ يَبني علَيهِ. فليَنتَبِهْ كُلّ واحدٍ كيفَ يَبني، 11 فما مِنْ أحدٍ يَقدِرُ أنْ يَضعَ أساسًا غيرَ الأساسِ الذي وضَعَهُ اللهُ، أي يَسوعَ المَسيح. 12 فكُلّ مَنْ بَنى على هذا الأساسِ بِناءً مِنْ ذَهَبٍ أو فِضّةٍ أو حجارَةٍ كَريمَةٍ أو خَشَبٍ أو قَشّ أو تِبنٍ، 13 فسَيَظهرُ عَملُهُ، ويومُ المَسيحِ يُعلِنُهُ لأنّ النّارَ في ذلِكَ اليومِ تكشِفُهُ وتَمتَحِنُ قيمةَ عمَلِ كُلّ واحدٍ. 14 فمَنْ بَقِـيَ عَمَلُهُ الذي بَناهُ نالَ أجرَهُ، 15 ومَنِ اَحتَرَقَ عمَلُهُ خَسِرَ أجرَهُ. وأمّا هوَ فـيَخلُصُ، ولكِنْ كمَنْ يَنجو مِنْ خلالِ النّارِ.
16 أما تَعرِفونَ أنّكُم هَيكَلُ اللهِ، وأنّ رُوحَ اللهِ يَسكُنُ فيكُم؟ 17 فمَنْ هدَمَ هَيكَلَ اللهِ هَدمَهُ اللهُ، لأنّ هَيكَلَ اللهِ مُقَدّسٌ، وأنتُم أنفسُكُم هذا الهَيكَلُ.
18 فلا يَخدَعْ أحدٌ مِنكُم نَفسَهُ. مَنْ كانَ مِنكُم يَعتَقِدُ أنّهُ رَجُلٌ حكيمٌ بِمقايـيسِ هذِهِ الدّنيا، فلْيكُنْ أحمَقَ لِـيَصيرَ في الحقيقَةِ حكيمًا، 19 لأنّ ما يَعتَبِرُهُ هذا العالَمُ حِكمَةً هوَ في نَظَرِ اللهِ حَماقَةٌ. فالكِتابُ يَقولُ: «يُمسِكُ اللهُ الحُكماءَ بِدَهائِهِم». 20 ويَقولُ أيضًا: «يَعرِفُ الرّبّ أفكارَ الحُكماءِ، ويَعلَمُ أنّها باطِلَةٌ». 21 فَلا يَفتَخِرُ أحدٌ بالنّاسِ، لأنّ كُلّ شيءٍ لكُم، 22 أبولُسَ كانَ أم أبلّوسَ أم بُطرُسَ أمِ العالَمَ أمِ الحياةَ أمِ الموتَ أمِ الحاضِرَ أمِ المُستقبلَ: كُلّ شيءٍ لكُم، 23 وأمّا أنتُم فلِلمَسيحِ، والمَسيحُ للهِ.