الله ومختاروه
1 أقولُ الحقّ في المَسيحِ ولا أكذِبُ. فضَميري شاهِدٌ لي في الرّوحِ القُدُسِ 2 أنّي حَزينٌ جدّا وفي قلبـي ألَمٌ لا يَنقَطِـعُ، 3 وأنّي أتمَنّى لَو كُنتُ أنا ذاتي مَحرومًا ومُنفصِلاً عَنِ المَسيحِ في سَبـيلِ إخوَتي بَني قَومي في الجسَدِ. 4 هُمْ بَنو إِسرائيلَ الذينَ جَعَلَهُمُ اللهُ أبناءَهُ، ولهُمُ المَجدُ والعُهودُ والشريعةُ والعِبادَةُ والوُعودُ، 5 ومِنهُم كانَ الآباءُ وجاءَ المَسيحُ في الجسَدِ، وهوَ الكائِنُ على كُلّ شيءٍ إلهًا مُباركًا إلى الأبَدِ. آمين.
6 ولا أقولُ إنّ وَعدَ اللهِ خابَ. فما كُلّ بَني إِسرائيلَ هُمْ إِسرائيلُ، 7 ولا كُلّ الذينَ مِنْ نَسلِ إبراهيمَ هُمْ أبناءُ إبراهيمَ. قالَ اللهُ لإبراهيمَ: «بإسحقَ يكونُ لكَ نَسلٌ». 8 فما أبناءُ الجسَدِ هُم أبناءُ اللهِ، بَلْ أبناءُ الوَعدِ هُمُ الذينَ يَحسُبُهُمُ اللهُ نَسلَ إبراهيمَ. 9 فكلامُ الوَعدِ هوَ هذا: «سأعودُ في مِثلِ هذا الوَقتِ، ويكونُ لِسارَةَ اَبنٌ».
10 وما هذا كُلّ شيءٍ، بَلْ إنّ رفقَةَ حَبِلَتْ مِنْ رَجُلٍ واحدٍ، مِنْ أبـينا إسحقَ، 11 وقَبلَ أنْ يولَدَ الصّبـيّانِ ويَعمَلا خَيرًا أو شَرّا، ولِـيَــتِمّ ما اَختارَهُ اللهُ بِتَدبـيرِهِ القائِمِ على دَعوَتِهِ لا على الأعمالِ، 12 قالَ اللهُ لِرفقَةَ: «الأكبَرُ يَستعبدُهُ الأصغَرُ»، 13 على ما ورَدَ في الكِتابِ: «أحبَبتُ يَعقوبَ وأبغَضتُ عِيسو».
14 فماذا نَقولُ؟ أيكونُ عِندَ اللهِ ظُلمٌ؟ كلاّ! 15 قالَ اللهُ لِموسى: «أرحَمُ مَنْ أرحَمُ، وأُشفِقُ على مَنْ أُشفِقُ». 16 فالأمرُ لا يَعودُ إلى إرادةِ الإنسانِ ولا إلى سَعيِهِ، بَلْ إلى رَحمَةِ اللهِ وحدَها. 17 ففي الكِتابِ قالَ اللهُ لِفرعونَ: «رفَعتُكَ لأُظهِرَ فيكَ قُدرَتي ويَدعوَ النّاسُ باَسمي في الأرضِ كُلّها». 18 فهوَ إذًا يَرحَمُ مَنْ يَشاءُ ويُقسّي قَلبَ مَنْ يَشاءُ.
غضب الله ورحمته
19 ويَقولُ لي أحدُكُم: «فلِماذا يَلومُنا اللهُ؟ مَنْ يَقدِرُ أنْ يُقاوِمَ مَشيئَتَه؟» 20 فأُجيبُ: مَنْ أنتَ أيّها الإنسانُ حتى تَعتَرِضَ على اللهِ؟ أيقولُ المَصنوعُ لِلصانِـعِ: لِماذا صَنعتَني هكذا؟ 21 أما يَحِقّ لِلخَزّافِ أنْ يَستَعْمِلَ طِينَهُ كما يَشاءُ، فيَصنَع مِنْ جَبلَةِ الطّينِ نَفسِها إناءً لاَستِعمالٍ شَريفٍ، وإناءً آخرَ لاَستِعمالٍ دَنيءٍ.
22 وكذلِكَ اللهُ، شاءَ أنْ يُظهِرَ غَضبَهُ ويُعلِنَ قُدرتَهُ، فاَحتَمَلَ بِصَبرٍ طويلٍ آنيةَ النّقمَةِ التي لِلهلاكِ 23 كما شاءَ أنْ يُعلِنَ فَيضَ مَجدِهِ في آنِـيَةِ الرّحمَةِ التي سبَقَ فأعَدّها لِلمَجدِ، 24 أي نَحنُ الذينَ دَعاهُم لا مِنْ بَينِ اليَهودِ وحدَهُم، بَلْ مِنْ بَينِ سائِرِ الشّعوبِ أيضًا. 25 وفي كِتابِ هوشَعَ أنّ اللهَ قالَ: «الذي ما كانَ شَعبـي سَأدعوهُ شَعبـي، والتي ما كانَتْ مَحبوبَتي سأَدعوها مَحبوبَتي، 26 وحَيثُ قِـيلَ لهُم: ما أنتُم شعبـي، يُدعَونَ أبناءَ اللهِ الحَيّ». 27 ويكتُبُ إشَعْيا في كلامِهِ على إِسرائيلَ: «وإنْ كانَ بَنو إِسرائيلَ عدَدَ رَملِ البحرِ، فلا يَخلُصُ مِنهُم إلاّ بَقِـيّةٌ، 28 لأنّ الرّبّ سيَقضي في الأرضِ قَضاءً كاملاً سَريعًا عادِلاً. 29 وبِهذا أنبَأَ إشَعْيا فقالَ: لَولا أنّ رَبّ الجُنودِ حَفِظَ لَنا نَسلاً، لَصِرْنا مثلَ سَدومَ وأشبهنا عَمورَةَ».
إسرائيل والمسيح
30 فماذا نقولُ؟ نَقولُ إنّ الأُممَ الذين ما سَعَوْا إلى البِرّ تَبَــرّروا ولكِنْ بالإيمانِ، 31 أمّا بَنو إِسرائيلَ الذينَ سعَوا إلى شريعةٍ غايَتُها البِرّ فَشِلوا في بُلوغِ غايَةِ الشريعةِ. 32 ولِماذا؟ لأنّهُم سَعَوا إلى هذا البِرّ بالأعمالِ التي تَفرِضُها الشريعةُ لا بالإيمانِ، فصَدَموا حَجَرَ العَثرةِ، 33 كما يقولُ الكِتابُ: «ها أنا أضعُ في صِهيونَ حجَرَ عَثرَةٍ في طريقِ الشّعبِ وصَخرَةَ سُقوطٍ، فمَنْ آمَنَ بِه لا يَخيب».
Pawulu la niitooroo a baadiŋ Banisirayilankoolu la kuwo kamma
1 Kiristu* le mu n seedoo ti ko, m maŋ faniyaa fo, aduŋ n sondomoo faŋo ye ñiŋ seedeyaa le ka bo niŋ Noora Kuliŋo la ko, m be tooñaa le fo kaŋ ñiŋ kuwo to: 2 Ŋa sunu baa le soto n sondomoo kono, aniŋ niitooroo meŋ maŋ dandulaa soto, 3 m baadiŋolu* la kuwo kamma la, mennu mu m fansuŋ moolu ti. Niŋ a ye a tara, niŋ dankoo laata n kaŋ wo si ì kiisa noo, m be paree la le, hani n daa ye bo Kiristu kafuñooyaa kono, itolu ye. 4 Wolu le mu Banisirayilankoolu ti, Alla ye mennu ke a diŋolu ti nuŋ. A la kallankeeyaa* keta itolu le la keetaa ti. Itolu le naata kambeŋo niŋ Luwaa soto, batuñaa kendoo aniŋ laahidoolu. 5 Itolu le mumuñolu mu Iburayima, Isiyaaka aniŋ Yaakuba ti, aduŋ Kiristu naata wuluu itolu le la lasiloo kono ka baluu ko hadamadiŋo. Feŋolu bee be ate le koto. Tenturoo niŋ jayiroo be Alla le ye, fo abadaa. Amiin!
Alla la tombondiroo
6 A maŋ ke ko, Alla la kumoo maŋ timma, bari ali si a je ko, moolu mennu bonsuŋo mu Isirayila ti, ì bee maŋ ke Banisirayilanka tooñaalu ti. 7 Wo ñaa kiliŋo la, mennu bota Iburayima bala, ì bee maŋ ke a diŋolu ti, kaatu Alla la kumoo be safeeriŋ ne ko:
“Mennu be kumandi la i koomalankoolu la,
ì be bo la Isiyaaka le bala.”
8 Wo le ye a yitandi ko, a maŋ ke wuluudiŋolu ti, mennu ka ke Alla diŋolu ti, bari Alla la laahidi diŋolu le ka ke koomalanka tooñaalu ti. 9 Kaatu Alla ye ñiŋ ne laahidi Iburayima ye nuŋ:
“M be muru la i kaŋ naŋ ne jaari ñiŋ ñoŋ waatoo,
aduŋ Saara be dinkewo soto la le.”
10 Aduŋ a maŋ ke wo dammaa ti, bari a keta Rebeka fanaa ye wo le ñaama. A diŋolu ye faa kiliŋ ne soto, meŋ mu m̀ mumu Isiyaaka ti. 11 Janniŋ a la fulandiŋolu ka wuluu, ì maŋ kebaara betoo waraŋ baara jawoo ke foloo, Alla ye kuwolu taamandi a la daliiloo le kaŋ fo a la tombondiroo si tenteŋ. 12 Ñiŋ tombondiroo maŋ tara dendiŋ kebaaroolu la, bari Alla la kumandiroo. Wo kamma la a ko Rebeka ye ko, “Keebaamaa le be ke la dindimmaa ye dookuulaa ti.” 13 Wo keta le ko a be safeeriŋ ñaameŋ:
“Ŋa Yaakuba kanu le, bari Esawu, ŋa wo koŋ ne.”
14 Saayiŋ, ǹ si muŋ ne fo? Fo Alla ka faasaaroo ke tilimbaliyaa le kaŋ baŋ? Wo te ke noo la muk! 15 A ye a la kuwo fo Musa ye le ko,
“N ñanta hiina la mennu ye,
m be hiinoo dii la ì la le.
N ñanta balafaa soto la mennu ye,
m be balafaa la ì ye le.”
16 Wo to, Alla la tombondiroo maŋ tara dendiŋ moo la lafoo la, waraŋ kata kuwolu, bari Alla la hiinoo. 17 Alla la kumoo be safeeriŋ ne, meŋ fota Firawoona ye ko:
“Ka n semboo yitandi, ŋa i mansayandi wo daliiloo le kamma, fo n na darajoo si janjaŋ noo duniyaa bee kono.”
18 Wo to Alla ka hiina moo le la, a lafita ka hiina meŋ na, aduŋ a ka moo le sondomoo jandi, a lafita meŋ sondomoo jandi la.
19 Doo si n ñininkaa ali kono ko, “Muŋ ne duŋ ye a tinna Alla ka moolu jalayi hani saayiŋ? Jumaa le ka balaŋ noo a la lafoo la?” 20 Bari ite, hadamadiŋo, jumaa le mu ite ti ka kumoo murundi Alla kaŋ? Fo meŋ daata si a fo noo a daalaa ye ko, “Muŋ ne ye a tinna i ye n daa teŋ?” 21 Fo boodaalaa maŋ siloo soto ka keraŋo daa ŋaañaaraŋo ti, a ye doo daa ñaamafayiraŋo ti, wo potoomondo kiliŋo la? 22 Wo ñaa kiliŋo la, Alla ye kaŋo soto moolu kaŋ ne. A lafita a la kamfaa yitandi la fo a la semboo si loŋ, bari wo ñaa-wo-ñaa, a naata muña niŋ muña baa la wo moolu ye, mennu ye a kamfandi. Wolu mu keraŋolu le ti a la kamfaa ye, mennu ñanta kasaara la. 23 Ka bo niŋ a la ñiŋ muña baa la, a ye moolu kalamutandi a la kallankeeyaa la fankoo la le, a ye meŋ parendi fokabaŋ wo moolu ye, a la hiinoo be mennu ye, aduŋ ì be pareeriŋ ne ka ñiŋ kallankeeyaa soto. 24 Ntolu fanaa mu moolu le ti, Alla ye mennu kumandi ka tara wo ñaama, fo ntolu mu Yahuudoolu le ti baŋ, waraŋ moo koteŋolu. 25 Ñiŋ ne mu kumoo ti, a ye meŋ fo wo kuwo to Annabilayi Hoseya la Kitaaboo kono ko:
“Mennu maŋ ke n na moolu ti nuŋ,
m be wolu kumandi la ǹ na moolu le la.
Meŋ maŋ ke n kanuntewo ti nuŋ,
m be wo kumandi la n kanuntewo le la.”
26 “Aduŋ wo dulaa kiliŋo to, ŋa a fo ì ye daameŋ ko,
‘Alitolu maŋ ke n na moolu ti,’
ì be kumandi la jee le to ‘Alla baluuriŋo diŋolu’.”
27 Annabilayi Yesaya sarita Banisirayila la kuwo to le ko:
“Hani Banisirayilankoolu siyaata ñaa-wo-ñaa ko bankumunkoo,
dantaŋ ne be kiisa la,
28 kaatu Maariyo be a la kiitiyo taamandi la duniyaa kaŋ ne,
aduŋ a be naa semboo niŋ tariyaa le kono.”
29 A be le ko Yesaya ye kiilaariyaa kumoo fo nuŋ ñaameŋ ko:
“Niŋ m̀ Maarii Alla, Alihawaa Maariyo*,
maŋ koomalankoolu tu ǹ ye jee nuŋ ì ye baluu,
m̀ be tumbuŋ na le ko Sodomu,
ŋà ke ko Komora.
Banisirayilankoolu la lannabaliyaa
30 Wo to saayiŋ, ǹ si muŋ ne fo? Moolu mennu maŋ ke Yahuudoolu ti, wolu maŋ tiliŋo ñini nuŋ, bari itolu le naata a soto, aduŋ wo tiliŋo ka naa ka bo niŋ lannoo le la. 31 Bari Banisirayilankoolu mennu ye tiliŋo ñini ka bo niŋ Luwaa la, ì niŋ ì la kata kuwolu maŋ a la yaamaroolu timmandi noo. 32 Muŋ ne ye a tinna ì maŋ wo tiliŋo soto? Ì maŋ a soto noo, kaatu ì maŋ laa, bari ì ye katoolu ke le ka bo niŋ ì la kebaaroolu la. Ì takita beroo le la, meŋ keta kalewo ti 33 ko a be safeeriŋ ñaameŋ:
“A juubee, ŋa beroo le laa Siyoni* Konkoo kaŋ,
moolu ka taki meŋ na,
bere baa meŋ be ke la ì la boyoo sababoo ti.
Bari moo meŋ laata ate la, wo te bula la malu kuwo kono.”