الرب يجعل حزقيال رقيـبا
1 وقالَ ليَ الرّبُّ: 2 «يا ا‏بنَ البشَرِ، قُلْ لِبَني شعبِكَ: إذا جلَبتُ الحربَ على أرضٍ ما فا‏ختارَ الشَّعبُ رجلا وجعَلوهُ رقيـبا لهُم. 3 ثُمَّ رَأى الرَّجلُ جيشَ العدوِّ مُقبِلا على البلادِ ونفخَ في البوقِ وأنذرَ الشَّعبَ. 4 فإنْ سمِعَ السَّامِعُ صوتَ البوقِ وما تنبَّهَ، ثُمَّ جاءَ الجيشُ وقتَلَهُ، فدمُهُ يكونُ على رأسِهِ، 5 لأنَّهُ سمِعَ صوتَ البوقِ وما تنبَّهَ لَه. فلو كانَ تنبَّهَ لَه لنجا بنفسِهِ. 6 أمَّا إذا رأى الرَّقيـبُ جيشَ العدوِ مُقبِلا وما نفخَ في البوقِ وما أنذرَ الشَّعبَ، فجاءَ الجيشُ وقتَلَ واحدا مِنهُم، فهذا الواحدُ يكونُ قُتِلَ بخطيئةِ الرَّقيـبِ ومِنْ يَدِ الرَّقيـبِ أطلبُ دمَهُ.
7 «وأنتَ يا ا‏بنَ البشَرِ، جعَلتُكَ رقيـبا على بَيتِ إِسرائيلَ فتسمعُ الكَلِمةَ مِنْ فمي وتُنذِرُهُم عنِّي. 8 فإذا قُلتُ للشِّرِّيرِ: يا شرِّيرُ موتا تموتُ، وقصَّرتَ أنتَ عَنْ إنذارِهِ، فهذا الشِّرِّيرُ يموتُ في إثمِهِ، لكنِّي مِنْ يَدِكَ أطلبُ دمَهُ. 9 أمَّا إذا أنذرتَ الشِّرِّيرَ ليتوبَ عَنْ طريقِهِ وما تابَ، فإنَّهُ يموتُ في إثْمِهِ، وتكونُ خلَّصتَ نفْسَكَ.
مسؤولية الفرد
10 «وأنتَ يا ا‏بنَ البشَرِ، فقُلْ لشعبِ إِسرائيلَ: أنتُم قُلتُم: معاصينا وخطايانا علَينا ونحنُ نفنى بها، فكيفَ تريدُنا أنْ نحيا؟ 11 قُلْ لهُم: حَيٌّ أنا، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ، لا أكونُ مسرورا بموتِ الشِّرِّيرِ، لكنْ بتوبتِهِ عَنْ شرِّهِ فيحيا. فتوبوا، توبوا عَنْ طُرقِكُمُ الشِّرِّيرةِ، فلماذا تموتونَ يا بَيتَ إِسرائيلَ.
12 «وأنتَ يا ا‏بنَ البشَرِ قُلْ لبَني شعبِكَ إنَّ بِرَّ البارِّ لا يُنقذُهُ إنْ هوَ ا‏رتكبَ معصيةً، وشَرُّ الشِّرِّيرِ لا يُهلِكُهُ إنْ هوَ تابَ عن شَرِّهِ، والبارُّ لا يقدِرُ أنْ يحيا في بِرِّهِ السَّابقِ إنْ هوَ خطِـئَ. 13 إذا قُلتَ للبارِّ إنكَ تحيا، فتوكَّلَ على بِرِّهِ وفعَلَ الإثْمَ، فجميعُ بِرِّه السَّابقِ لا يُذكَرُ وبسبَب إثْمِهِ الّذي فعلَهُ يموتُ. 14 وإذا قُلتَ للشِّرِّيرِ إنكَ تموتُ، فتابَ عَنْ خطيئتهِ وعمِلَ ما هوَ حَقٌّ وعَدلٌ، 15 وردَّ الرَّهنَ وأدَّى ما ا‏ختلسَهُ وسلَكَ في طريقِ الحياةِ مِنْ دونِ أنْ يفعلَ إثما، فهوَ يحيا ولا يموتُ. 16 جميعُ خطاياهُ السَّابقةِ لا تُذكَرُ لَه لأنَّه عمِلَ ما هوَ حَقٌّ وعَدلٌ فيحيا.
17 «وبَنو شعبِكَ يقولونَ: طريقُ السَّيِّدِ الرّبِّ غَيرُ مُستقيمٍ: بل طريقُهُم هوَ غَيرُ مُستقيمٍ. 18 إذا ا‏رتدَّ البارُّ عَنْ بِرِّهِ وفعَلَ الإثْمَ، فهوَ يموتُ بسبَبِهِ. 19 وإذا تابَ الشِّرِّيرُ عَنْ شَرِّهِ وعَمِل ما هوَ حَقٌ وعَدلٌ فهوَ يحيا بِهما. 20 وتقولونَ: طريقُ السَّيِّدِ الرّبِّ غَيرُ مُستقيمٍ! بل أنا أدينُكُم، كُلُّ واحدٍ على طُرقِهِ، يا بَيتَ إِسرائيلَ».
سقوط أورشليم ودمار الأرض
21 وفي الخامسِ مِنَ الشَّهرِ العاشرِ مِنَ السَّنةِ الثَّانيةَ عشْرةَ‌ مِنْ سَبـينا، جاءني أحدُ النَّاجينَ مِنْ أُورُشليمَ فقالَ: «سقطَتِ المدينةُ». 22 وفي المساءِ السَّابقِ لمجيئِهِ حلَّت عليَّ يدُ الرّبِّ وا‏نفتحَ فمي‌. فلمَّا جاءني في الصَّباحِ كانَ ا‏نفتحَ فمي وما عُدتُ أبكمَ.
23 وقالَ ليَ الرّبُّ: 24 «يا ا‏بنَ البشَرِ، يقولُ سُكَّانُ تِلكَ الخَرائبِ في أرضِ إِسرائيلَ: كانَ إبرهيمُ واحدا وورِثَ الأرضَ ونحنُ كثيرونَ فلنا أُعطيتِ الأرضُ ميراثا. 25 لذلِكَ قُلْ لهُم: أنتُم تأكلونَ لحما بدمِهِ وتعبُدونَ الأصنامَ وتسفُكونَ الدَّمَ، فهل ترثونَ الأرضَ؟ 26 أنتُم تعتمدونَ على سُيوفِكُم وتفعَلونَ الرِّجسَ ويُنجِّسُ كُلُّ واحدٍ مِنكُم ا‏مرأةَ قريـبِهِ، فهل ترِثونَ الأرضَ؟»
27 وا‏نقلْ لهُم كلامي أنا السَّيِّدُ الرّبُّ: «حَيٌّ أنا، مَنْ كانَ في الخرائبِ يسقطُ بالسَّيفِ، ومَنْ كانَ في البرِّيَّةِ تأكلُهُ الوحوشُ، ومَنْ كانَ في المَغاورِ والجِبالِ الحصينةِ يموتُ بالوَباءِ. 28 وأجعَلُ الأرضَ خَرِبةً مُقفِرةً وأسحقُ كبرياءَها وجبروتَها، فتصيرُ جبالُ إِسرائيلَ مُقفِرةً لا عابرَ فيها. 29 فيعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ حينَ أجعلُ الأرضَ خَرِبةً مُقفِرةً عِقابا لهُم على جميعِ الأرجاسِ الّتي عمِلوها.
30 «وأنتَ يا ا‏بنَ البشَرِ، فشعبُكَ يتكلَّمونَ علَيكَ بجانبِ الجُدرانِ وفي مَداخِل البـيوتِ، ويقولُ الواحدُ مِنهُم للآخَرِ والرَّجلُ لأخيهِ: تعالَوا فا‏سمعوا الكلامَ الآتي مِنْ عِندِ الرّبِّ. 31 فشعبـي يدخلونَ إليكَ مُتجمهرينَ ويَجلسونَ أمامَكَ ويسمعونَ كلامَكَ ولا يعمَلونَ بهِ، لأنَّهُم بأفواهِهِم يُظهِرونَ حبًّا، لكنْ قلوبُهُم تسعى إلى الكسْبِ الخسيسِ. 32 وإنما أنتَ لهُم كأغنيةِ حُبٍّ مِنْ صاحبِ صوتٍ رخيمٍ يُحسِنُ العزفَ، فيسمعونَ كلامَكَ ولا يعمَلونَ بهِ. 33 لكنْ عِندَما يَصدُقُ كلامُكَ، وهوَ سيصدُقُ يعلمونَ أنَّ نبـيًّا كانَ بـينَهُم».
Esekiyeli keta Banisirayila ye koroosirilaa ti
1 Yaawe* la kumoo naata n kaŋ ko: 2 “Ite hadamadiŋo, a fo i la moolu ye ko: Niŋ a ye a tara ŋa keloo boyi bankoo kaŋ, a si ke noo wo bankoo moolu be naa kee kiliŋ ne tomboŋ na ì kono, ka ke ì la koroosirilaa ti. 3 Niŋ ñiŋ koroosirilaa ye a je keloo be naa bankoo waliŋ kaŋ naŋ, a be binoo fee la le ka moolu kalamutandi a la. 4 Niŋ keloo naata, moo meŋ ye ñiŋ binoo kumakaŋo moyi, a maŋ a muta feŋ ti, a be wo maarii koora la ñoo la le, a ye a faa. A la saayaa dunoo be tara la laariŋ a faŋo le kaŋ. 5 Niŋ a ye wo binoo kumakaŋo moyi, aduŋ a maŋ a muta feŋ ti, a la saayaa sunta a faŋo le la. Bari niŋ a ye a hakiloo tu a to, a be a faŋo niyo tankandi la le. 6 Niŋ koroosirilaa ye a je keloo be naa kaŋ, aduŋ a maŋ binoo fee ka moolu kalamutandi a la, niŋ keloo naata, moo meŋ faata wo keloo kono, wo maarii faata a faŋo la kuu jawoo le kaŋ, bari a la saayaa dunoo be tara la laariŋ koroosirilaa le kaŋ.
7 “Hadamadiŋo, ŋa ite le tomboŋ ka ke koroosirilaa ti Banisirayilankoolu ye. I si i lamoyi n ka meŋ fo i ye, i ye ì dandalaa n ye. 8 Misaali fee, niŋ a ye a tara n ko moo kuruŋo ye ko, ‘Ite moo kuruŋo, a te baayi la, i be faa la le.’ Saayiŋ ite koroosirilaa maŋ naa feŋ fo, ka wo moo kuruŋo dandalaa ka bo a la sila kuruŋo kaŋ. A la wo kuruŋyaa le be a tinna la a ye faa, bari a la saayaa be tara la laariŋ ite le kaŋ. 9 Bari niŋ a ye a tara i ye a maarii dandalaa le, aduŋ a maŋ soŋ ka a la sila kuruŋo bula, a la wo junube kuwo le be a tinna la a ye faa. Niŋ a faata, a la saayaa dunoo te tara la laariŋ ite kaŋ, aduŋ ite be tanka la saayaa ma le.
10 “Ite hadamadiŋo, a fo Banisirayilankoolu ye ko: Ali ka a fo le nuŋ ko, ‘Ǹ na kuu jawoolu niŋ ǹ na junuboolu le dunoo be laariŋ ǹ kaŋ. Wo le ye a tinna m̀ be tooroo kono. Wo to m̀ be baluu la ñaadii le?’ 11 Wo to, ite hadamadiŋo, a fo ì ye ko, a be koyiriŋ ñaameŋ ko nte Yaawe i Maariyo be baluuriŋ ne: Nte buka kontaani moo kuruŋo la saayaa la, bari n ka kontaani ñiŋ ne la, a ye a koo dii a la kuu jawu kewo la, a ye baluu. Banisirayilankoolu, muŋ ne ye a tinna, ali lafita ka faa? Ali ali koo dii ali la kuu jawu kewo la, ali ye baluu.” Maarii Yaawe le ye a fo.
12 Yaawe ko: “Ite hadamadiŋo, a fo i la moolu ye ko: Moo tilindiŋo la tiliŋo te a tankandi noo la niŋ a naata kuu jawoo ke. Moo kuruŋo la kuruŋyaa te a boyindi noo la niŋ a ye a koo dii a la kuruŋyaa la. Moo tilindiŋo te baluu noo la a la tiliŋo la, niŋ a ye a tara a ye junuboo ke. 13 Niŋ a ye a tara ŋa moo tilindiŋo laahidi le ko, a be baluu la le, wo ye a tinna a laata a la tiliŋo la. Wo koolaa a naata junuboo ke. N hakiloo te bula la a la tiliŋo la kotenke. A ye junube kuwo meŋ ke, wo le be a tinna la a ye faa. 14 Niŋ a ye a tara n ko kuu kuruŋ kelaa ye ko, ‘I be faa la le,’ bari a naata a koo dii a la junuboolu la, ka kuu tilindiŋolu ke, aniŋ ka n na saratoolu muta, a te faa la. 15 Niŋ moo kuruŋo ye a la sankayaaraŋo jooseyi waraŋ a ye feŋolu seyindi a ye mennu suuñaa moolu bulu, aduŋ a taamata baluwo saratoolu la, a ye junube kewo bula fereŋ, tooñaa, a be baluu la le, a te faa la. 16 Nte Yaawe hakiloo te bula la a la junuboolu la a ye mennu ke. M be yamfa la a ye le, niŋ a ye a tara a taamata n na saratoolu bee la tiliŋo kono. A te faa la, bari a be baluu la le.
17 “Ite hadamadiŋo, i la moolu Banisirayilankoolu ka ñiŋ ne fo ko: ‘Maariyo la kiitiyo maŋ tiliŋ,’ wo ye a tara i la moolu faŋo le tilimbaliyaata. 18 Niŋ moo tilindiŋo naata ke kuu jawu kelaa ti, a be faa la a la wo kuu jawu kewo le kamma. 19 Bari niŋ moo kuruŋo ye a koo dii a la kuruŋyaa la, a naata ka kuu tilindiŋo ke aniŋ ka taama n na saratoolu bee kaŋ tiliŋo kono, a be baluu la a la wo kuu tilindiŋ kewo le kamma la. 20 Hani wo ali ka a fo le ko, ‘Maariyo la kiitiyo maŋ tiliŋ.’ N ko: Hee Banisirayilankoolu, m be moo-wo-moo kiitindi la le ko a la baluuñaa be ñaameŋ.”
Yerusalaamu la boyoo
21 Ǹ na taa mutoo kono sanji taŋ niŋ fulanjaŋo, kari tanjaŋo tili luuloo la, kee kiliŋ ne naata n kaŋ meŋ kanata naŋ Yerusalaamu, a ko n ye ko, “Yerusalaamu saatewo kasaarata le.” 22 Wo suutoo la, janniŋ kewo be naa la, Yaawe la semboo jiita n kaŋ, a ye n daa yele ka diyaamu. Bituŋ m maŋ ke mumunewo ti kotenke.
23 Yaawe la kumoo naata n kaŋ ko: 24 “Hadamadiŋo, ñiŋ moolu mennu be sabatiriŋ ñiŋ tumbuŋo to Banisirayila bankoo kaŋ, ì ka tu a fo la le ko, ‘Iburayima mu kee kiliŋ ne ti, hani wo ñiŋ bankoo naata ke a taa ti. Ntolu be siyaariŋ ñaameŋ, tooñaa Yaawe le ye ñiŋ bankoo dii ǹ na ka ke ǹ taa ti.’ 25 Wo to, ite hadamadiŋo, a fo ì ye nte Yaawe, ì Maariyo ye ñiŋ ne fo ko: Ali ka subu yelemaa le domo. Ali ka ali jikoo loo ali la jalaŋolu le kaŋ, ali ye moofaalu ke. Saayiŋ, fo ali si ñiŋ bankoo keetaa noo baŋ? 26 Ali ye moofaa jamaa le ke, aduŋ ali ye kuu haraamuriŋ jamaalu le fanaa ke. Moo-wo-moo niŋ a siiñoo la musoo ye jeenoo ke le. Wo to ali si ñiŋ bankoo keetaa noo baŋ?
27 “A fo ì ye, nte Yaawe, ì Maariyo ye ñiŋ ne fo ko: A be koyiriŋ ñaameŋ ko nte be baluuriŋ ne, wo moolu mennu tuta Yerusalaamu saatee tumbundiŋo kono bee be faa la keloo le to. Aduŋ moolu mennu borita saatewo banta la, m be wolu dii la wulakono daafeŋolu le la ka ì domo. Alibalaa kuuraŋo le be wo moolu faa la mennu be maaboriŋ berehuwolu niŋ tatoolu kono. 28 Aduŋ m be ì la bankoo kenseŋyandi la le, aniŋ m be daŋ ke la ì semboo la waroo la le, ì be jikiriŋ meŋ na. Banisirayila konkoolu be kenseŋyaa la le, aniŋ moo te tambi la niŋ jee la kotenke. 29 Niŋ ŋa wo bankoo bee kenseŋyandi ì la kuu haraamuriŋ kewo kamma la, wo to le ì be a loŋ na ko, nte le mu Yaawe ti, ì Maariyo.
30 “Ite hadamadiŋo, i la moolu ka beŋ ñoo kaŋ ne, ì ka i koomakuma, koridaa sansaŋolu daa la aniŋ bundaalu to. Ì ka a fo ñoo ye le ko, ‘Ali ŋà taa Esekiyeli yaa, ka n lamoyi a la, Yaawe be meŋ fo la ǹ ye bii.’ 31 Hadamadiŋo, ì moo jamaa le ka naa, ì ka sii i ñaatiliŋo la ko n na moolu. Ì ka i la kumoo moyi le, bari ì te a muta la. Ì ka kanoo yitandi ì daalu dammaa le to, bari ì sondomoolu be looriŋ ì la nafaa dammaa le kaŋ. 32 A fele i keta ì ye le ko jali kaŋ diimaa baa, meŋ ka kumafeŋ diimaa kosi ì ye. Ì ka a moyi i ka meŋ fo, bari ì te soŋ na a la muumeeke.
33 “Niŋ waati meŋ na i la kumoolu bee timmata, ì be a loŋ na le ko, annabiyomoo le tarata ì fee jaŋ.”